Novú rodinu a zázemie tu našli siroty, polosiroty či deti, o ktoré sa rodičia nevedia alebo nemôžu postarať. Veľkou oporou tejto špecifickej rodiny je Ruslan Markiv, riaditeľ domova. Väčšine z detí je zákonným zástupcom. Detský domov je jednou z partnerských organizácií v projekte Adopcia na diaľku®, ktorý realizuje Slovenská katolícka charita (SKCH) v siedmich krajinách. O radostiach a starostiach tejto rodiny sme sa rozprávali s Ruslanom Markivom.

Prečo si sa rozhodol pomáhať deťom?

Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991, Ukrajina čelila rôznym problémom ako je nezamestnanosť, alkoholizmus, deti, ktoré žili na ulici a iné. V tom čase bolo na Ukrajine mnoho detí bez domova. Niektoré z nich boli siroty, iné utiekli od svojich rodičov kvôli násiliu, ktoré panovalo v ich rodine. Najčastejším dôvodom násilia v rodinách a následnému rozpadu rodiny bol alkohol. Niektoré deti žili u svojich starých rodičov alebo blízkych, pretože ich rodičia si našli prácu v zahraničí, ktorá bola platená lepšie. Štátne detské domovy boli veľmi veľké — v jednom domove bolo 200 – 300 detí. Tento systém ešte z čias Sovietskeho zväzu nebol schopný ponúknuť všetkým deťom to, čo potrebovali. Preto v roku 1991 katolícka cirkev povolala organizáciu „Miles Jesu“, ktorej hlavným cieľom bolo pomáhať deťom z ulice. Osobne som sa stal členom organizácie v roku 2000 a o štyri roky neskôr som začal pracovať s deťmi.

Kedy a kto založil detský domov „Živá perla“?

Detský domov „Živá perla“ bol založený v roku 1998 katolíckym spoločenstvom „Miles Jesu“, kedy boli prijaté prvé dve siroty. V tom čase sme sa ešte nevolali detský domov „Živá perla“, ale „Detský domov Miles Jesu — pre chlapcov“.

Prečo „Živá perla“? Má to nejaký hlbší zmysel?

Označenie „Detský domov Miles Jesu — pre chlapcov“ nebolo vhodné pre toto miesto. Bolo veľmi špecifické a chceli sme to zmeniť tak, aby nás meno viac vystihovalo. Jeden večer sme zavolali všetkých chlapcov do jedálne, vysvetlili sme im situáciu a požiadali sme ich, aby popremýšľali o novom mene pre naše miesto. O pár dní nato sme sa znova stretli, diskutovali sme a po hlasovaní sme sa stali „Rodinným domom Živá Perla“ . Žijeme tu ako jedna rodina, a preto sme sa chceli nazvať „rodinným domom“. Všetci sme sa zhodli, že našim najvzácnejším majetkom je úžasná atmosféra a niekto raz povedal, že naša atmosféra je pravá perla. Neviem, ako sa pravá perla zmenila na živú, no v ten večer sme sa stali „Rodinným domom Živá Perla“.

Tričká vymenia chlapci občas za sviatočné košele.

Predtým, ako SKCH začala s vami spolupracovať, Bortnyky navštívila Martina Borčíková, projektová koordinátorka. Vieš si spomenúť na jej návštevu a vaše stretnutie?

Nanešťastie si neviem spomenúť na pocity, ktoré by sa spájali s Martinou a jej prvou návštevou. Aby som bol úprimný, boli sme zahrnutí množstvom návštev. Či už išlo o organizácie, s ktorými sme spolupracovali, alebo iba plánovali spolupracovať, priateľov, podporovateľov a pod. Takže vtedy to bola pre mňa len ďalšia návšteva. Vedel som, že reprezentuje Slovenskú katolícku charitu a v tom čase sme už spolupracovali s Arcidiecéznou charitou Olomouc. Veril som, že  by sme sa mohli stať partnermi aj so Slovenskou katolíckou charitou. Martine som povedal náš príbeh, vysvetlil som, čím sa zaoberáme, a predstavil naše aktuálne potreby a plány do budúcna. Na jej strane som si všimol veľký záujem, preto som sa ju rozhodol kontaktovať.

Čo na teba zapôsobilo pri zvažovaní začatia spolupráce najviac?

Najviac na mňa zapôsobil fakt, že krátko po Martininej návšteve sme dostali od nej mail skôr, ako sme ju mali možnosť kontaktovať my. Pre mňa to bola veľmi neobvyklá a prekvapivá situácia. Je také nepísané pravidlo, že po stretnutí s novými potenciálnymi darcami by som sa mal ozvať ako prvý ja a prejaviť iniciatívu. Teraz to však bola Martina, ktorá nás kontaktovala ako prvá a tým nás povzbudila, aby sme začali spolupracovať so Slovenskou katolíckou charitou.

Aké dobrodružstvá si zažil spolu s chlapcami z domova?

Pracovať so všetkými týmito deťmi rôzneho veku, iných záľub a rôznych osobností je dobrodružstvo samo o sebe. No počas 15-tich rokov, čo tu pracujem, som spolu s chlapcami zažil mnoho dobrodružstiev. Snažíme sa cestovať, ak sa dá v rámci Ukrajiny alebo mimo nej, navštevujeme priateľov, kempujeme či chodíme na túry. Určite si ale všetci pamätáme výlet do Ľvova na jar 2014. Bolo to v polovici marca a nikto už neočakával kalamitu. Do divadla v Ľvove sme sa tešili už dlhší čas. Keď sme z Bortnykov odchádzali okolo štvrtej, začal poletovať sneh. O dve hodiny neskôr, keď sme sa dostali do Ľvova, snežilo už husto. V divadle sme strávili tri úžasné hodiny, ale cesta späť do Bortnykov bola niečo, na čo nikdy nezabudnem. Domov sme sa dostali okolo jednej hodiny rannej a mali sme šťastie, že sa nám to vôbec podarilo. Skoro sme zapadli v strede ničoho spolu so 17-timi chlapcami v minivane. Počas cesty tí starší pomáhali roztláčať auto a nie len naše, ale aj okoloidúce autá, ktoré zapadli. Raz som dokonca vyšiel z auta a skontroloval, či sme ešte stále na ceste, všade bol totižto sneh. Napriek tomuto sme zažili aj mnoho iných, oveľa príjemnejších dobrodružstiev, ako túto cestu autom.

Riaditeľ Ruslan so staršími chlapcami pri zbere sena.

Pripravuješ niečo nové pre chlapcov alebo pre „Živú perlu“?

Už od jesene 2017 pracujeme na projekte, ktorý by mal priniesť do „Živej perly“ ďalšie finančné zdroje. Plánujeme zasadiť 25 árov čučoriedok, už sme skoro v polovici a chceli by sme mať osadené všetky čučoriedky do novembra 2019. Aktuálne je práve toto našou najväčšou prioritou.

Už je to päť rokov spolupráce so SKCH, koľkým chlapcom bola poskytnutá pomoc?

Práve teraz je v projekte Adopcia na diaľku® 35 chlapcov. Za tých päť rokov ďalších 11 úspešne ukončilo školu, a tak sme spoločne pomohli cez projekt Adopcia na diaľku® 46-tim chlapcom. Taktiež s finančnou podporou SKCH sa podarilo cez „Malé projekty“ vybudovať napríklad basketbalové ihrisko, na ktorom sa hrajú všetky deti z dediny. Takže môžem s určitosťou povedať, že doteraz sa teší z podpory približne 100 detí.

Skús porovnať, ako to vyzeralo pred piatimi rokmi a ako je to teraz.

Už pred piatimi rokmi bola „Živá perla“ v celkom dobrom stave a mali sme skúsenosti s pomocou deťom. No za týchto päť rokov sa situácia neskutočne zlepšila. Slovenská katolícka charita sa cez Adopciu na diaľku® stala našim najstabilnejším partnerom v zabezpečovaní finančných zdrojov pre chod nášho detského domova. Spolupracujeme aj s inými partnermi, no pomoc od nich nie je taká systematická. Vďaka Slovenskej katolíckej charite vieme pokryť väčšinu našich výdavkov a aj viac, napríklad sme opravili toalety, zakúpili nové knihy do knižnice, boli sme na výlete v Odese a mnoho ďalších. Všetky tieto veci nám pomohli vylepšiť „Živú perlu“. Naše znalosti o tom, ako tráviť čas s deťmi, taktiež narástli behom týchto piatich rokov.

Knižnicu, nákup dreva na zimu, či obnovu kúpeľní a sociálnych zariadení financoval projekt Adopciu na diaľku^®.

Takže päť rokov prešlo, tešíš sa, čo prinesie ďalších päť?

Rodinný dom „Živá perla“ dostáva v poslednom čase mnoho pozornosti od cirkvi, štátu a spoločnosti, veľa ľudí považuje náš projekt za veľmi prínosný. Veríme, že aj vďaka tomu povzbudíme ostatných ľudí, aby aj oni robili niečo, čo posunie tento svet k lepšiemu. Okrem toho by nás veľmi potešilo, ak by sme uvideli, ako sa chalani, čo dokončili školu, usadili a založili si vlastné rodiny s deťmi.

Viac informácií o projekte nájdete na www.adopcianadialku.sk , v blogoch a na facebooku.