O základniach a rozširovaní NATO už naozaj len stručne

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
O základniach a rozširovaní NATO už naozaj len stručne

Základňa v Câmpia Turzii v Rumunsku. Ilustračné foto: flickr.com (Robert Sullivan)

Reakcia na články Michala Fogeltona a Jána Hradického.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Postoj publikoval dve reakcie na môj článok „Americká základňa na Slovensku a geopolitika“, jednu z pera Michala Fogeltona, druhú od Jána Hradického. Začnem definíciou pojmu „strawman – slamený panák“. Ide o argumentovanie proti zdanlivému oponentovmu názoru, ktorý v skutočnosti oponentovým názorom vôbec nie je. Konštatujem, že oba články predstavujú priam genocidálny útok na kmeň slamených panákov.

K článku Michala Fogeltona

Hovorí o mojich deviatich údajných omyloch a nepravdách. Pán Fogelton začína tiež prejavom Václava Havla v americkom kongrese v roku 1990 a píše: „Z prejavu údajne vyplýva, že by Václav Havel nesúhlasil s americkou finančnou pomocou pre Ozbrojené sily SR ani s pobytom amerických vojakov na území SR. To však zo slov Václava Havla nevyplýva.“

Kto tvrdí, že údajne to z toho vyplýva? Lebo ja to netvrdím. Ako by som mohol, keď Havel po niekoľkých rokoch podporoval Ameriku vo všetkom, čo som sám naznačil.

Pri dokazovaní ďalšieho údajného omylu postupuje Fogelton hanebne, keď píše: „Ďalej (Palko) pokračuje tvrdením, že síce nepoznáme návrh zmluvy medzi USA a Slovenskou republikou, ale pravdepodobne z nej vyplýva, že americkí vojaci budú prítomní na Slovensku. Keď znenie zmluvy nepoznáme, nemôžeme povedať, čo z nej vyplýva.“

Lenže moje tvrdenie vyzeralo inak. Písal som o pôvodnom návrhu zmluvy, ktorý „nie je už aktuálny, ale prezrádza čosi o uvažovaní predstaviteľov zmluvných strán a napovedá, ako asi vyzerá ten aktuálny návrh, ktorý nepoznáme“. A to uvažovanie v pôvodnom návrhu bolo také, že by tu americkí vojaci mali byť. Vyjadril som sa teda presne.

K inému údajnému omylu Fogelton hovorí: „V štvrtej časti (Palko) píše, že nemôžeme prijať americkú finančnú pomoc, pretože za ňu budú Američania chcieť protislužbu. Ide znova iba o dohady, nie podložené tvrdenia.“

Žiadne také kategorické tvrdenie som nevyslovil. Hovoril som o „možnosti, o tom, že sa ocitneme po prijatí daru v psychologicky nevýhodnej situácii“. Taká je totiž ľudská skúsenosť všeobecne.

Alebo ma Fogelton akože opravuje, keď píše: „V (Palkovom) článku je uvedené, že USA porušili svoje záväzky voči Rusku, keď sa NATO rozšírilo o štáty strednej a východnej Európy. Tento výrok nie je pravdivý. Neexistuje žiadny medzinárodný právny akt medzi Ruskom a USA, ktorý by niečo také stanovoval, preto neexistuje ani žiadny záväzok o nerozširovaní NATO, ktorý by mohol byť zo strany USA porušený.“

Výrok, ktorý pán Fogelton označuje za nepravdivý, som vôbec nevyslovil. Napísal som jasne, ako to bolo. Že predstavitelia Západu Gorbačovovi na rokovaniach dávali prísľuby o nerozširovaní NATO a veci potom šli inak. A presne tak to bolo.

Z úcty k čitateľovi chcem šetriť jeho čas, a tak už len uvádzam, že s onými ďalšími omylmi je to podobne. Záverečný Fogeltonov sumár, že som sa dopustil deviatich omylov a neprávd, preto môžem pokojne odmietnuť ako neopodstatnený. Ale tie podpásové údery prekvapia. Rád by som sa voči nim ohradil.

Reakcia na Jána Hradického

Ján Hradický mi vyčítal, ako môžem nesúhlasiť s členstvom Slovenska alebo pobaltských krajín v NATO. Úprimne netuší, že s rozšírením NATO vo formáte z roku 2004, teda s členstvom Slovenska aj pobaltských krajín, som nemal žiadny problém. A ako som uviedol vo svojom článku, ani Rusi z neho nerobili vedu. Ján Hradický venoval skoleniu tohto priam slameného King Konga celú polovicu článku.

Okrem toho prirovnal moju líniu k Mečiarovej línii z 90. rokov. Nuž, patrím ku generácii politikov, ktorá sa s Mečiarovou líniou zrazila v ťažkom zápase za to, aby sa Slovensko zaradilo do tej Európy, ktorú formovalo západné kresťanstvo. A čo hovorím teraz, nie je v rozpore s tým, čo som hovoril v minulosti.

Zvyškom článku sa už nebudem zaoberať.

Reakcie neboli reakciami

Najväčší nedostatok oboch reakcií však spočíval v tom, že neboli reakciou na podstatný obsah môjho článku. Poukázal som na to, že tridsať rokov Amerika robí politiku vojenského približovania k Rusku, na čo je schopné Rusko odpovedať krokmi, ktorých následky už nevieme eliminovať (Krym, Donbas). Nevieme na ne reagovať inak ako čoraz tvrdšou rétorikou, sankciami a rozmiestňovaním vojakov NATO vo východnej Európe, čo ďalej zvyšuje beztak veľké problémy globálne napätie. Ale s Krymom a Donbasom to nepohne. Do tejto situácie sme sa dostali po tom, čo dve dekády od konca 80. rokov do roku 2007 vládol vo vzťahu Západu a Ruska pokoj.

Čo teda treba robiť? Kde sa to skončí? Odpoveď od ľudí, ktorí v postupe Západu za posledných tridsať rokov nevidia chybu, nedostávame.  

Prečo ste mohli čítať tento článok zadarmo?

Články na Postoji nie sú spoplatnené ani uzamknuté, aby k nim malo prístup čo najviac ľudí. Ich tvorba ale stojí značné úsilie, čas a peniaze. Práca našej profesionálnej redakcie je financovaná z pravidelnej podpory mnohých našich čitateľov. Budeme si veľmi vážiť, ak nás aj vy TERAZ PODPORÍTE, aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe hodnotného obsahu. Ďakujeme!

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo