Americké základne a NATO: V čom sa Vladimír Palko mýli

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Americké základne a NATO: V čom sa Vladimír Palko mýli

Ruské stíhačky prelietavajú ponad Červené námestie v Moskve. FOTO TASR/AP

Reakcia na článok Vladimíra Palka: Americká základňa na Slovensku a geopolitika.

Je úplne v poriadku, že Vladimír Palko má rozdielne názory na oficiálnu líniu zahraničnej politiky, ktorú predstavuje Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. V poriadku však nie je, pokiaľ svoje názory obhajuje nepodloženými alebo nepravdivými výrokmi. V tomto článku preto nebudem kritizovať jeho názory, ale iba upozorním na mylné tvrdenia.

Autor v prvej časti článku cituje slová československého prezidenta Václava Havla, ktoré predniesol 21. februára 1990 v slávnom prejave v americkom Kongrese. Z prejavu údajne vyplýva, že by Václav Havel nesúhlasil s americkou finančnou pomocou pre Ozbrojené sily SR ani s pobytom amerických vojakov na území SR. To však zo slov Václava Havla nevyplýva.

Havel povedal: „... čím dřív, rychleji a pokojněji se Sovětský svaz začne ubírat po cestě skutečné politické plurality, respektu k právům národů na svébytnost a k fungující, tedy tržní ekonomice, tím lépe bude nejen pro Čechy a Slováky, ale pro celý svět. A tím dřív i vy budete schopni zmenšovat břemeno vojenského rozpočtu, který musí americký lid nést...“

Z týchto slov vyplýva, že americká vojenská prítomnosť v Európe nebude potrebná v prípade, že Sovietsky zväz (v dnešnom prípade Rusko ako nástupca Sovietskeho zväzu) bude pluralitný demokratický štát. Tým dnes ale Rusko nie je. Preto logicky nijako zo slov Václava Havla nevyplýva, že by nesúhlasil so súčasnou americkou vojenskou prítomnosťou v Európe.

Ďalej pokračuje tvrdením, že síce nepoznáme návrh zmluvy medzi USA a Slovenskou republikou, ale pravdepodobne z nej vyplýva, že americkí vojaci budú prítomní na Slovensku. Keď znenie zmluvy nepoznáme, nemôžeme povedať, čo z nej vyplýva. 

V štvrtej časti píše, že nemôžeme prijať americkú finančnú pomoc, pretože za ňu budú Američania chcieť protislužbu. Ide znova iba o dohady, nie podložené tvrdenia. Ako druhý argument uvádza, že hrdé štáty takúto finančnú pomoc neprijímajú. To tiež nemusí byť pravda. Izrael prijíma od USA každý rok finančnú pomoc na nákup americkej vojenskej techniky vo výške niekoľkých miliárd. Znamená to vari, že Izrael nie je hrdý štát? Alebo, že je Izrael v područí americkej politiky?

K téme: 
Americká základňa na Slovensku a geopolitika Zdieľať

Palko sa pýta, čo sa stalo od času spred tridsiatich rokov, keď mal Havel prejav, že je tu potrebná prítomnosť cudzích vojakov? Spomeniem nasledujúce fakty: Rusko anektovalo Krym a okupuje niektoré časti východnej Ukrajiny, ruské stíhačky sa pravidelne pohybujú v blízkosti vzdušných priestorov európskych štátov, Rusko deklaruje, že stredoeurópske štáty nemajú plné právo rozhodovať o svojej zahraničnej politike. Nie je preto pravda, že sa situácia nemení.

Pretože Rusko je vojensky oveľa agresívnejšie, ako bolo v minulosti. Autor tvrdí, že prítomnosť amerických vojakov u nás nie je správna, pretože takáto prítomnosť provokuje Rusko, ktoré by mohlo na ňu reagovať. Analógiu vidí na príklade Ukrajiny, ktorá Rusko provokovala, to voči nej zasiahlo a USA tomu nedokázali zabrániť. To je nesprávna analógia. Rusko nenapadlo žiadny z členských štátov NATO, na ktorého území sa nachádzali americkí vojaci. Naopak, napadli iba štáty, ktoré neboli začlenené do západných štruktúr. 

V článku je uvedené, že USA porušili svoje záväzky voči Rusku, keď sa NATO rozšírilo o štáty strednej a východnej Európy. Tento výrok nie je pravdivý. Neexistuje žiadny medzinárodný právny akt medzi Ruskom a USA, ktorý by niečo také stanovoval, preto neexistuje ani žiadny záväzok o nerozširovaní NATO, ktorý by mohol byť zo strany USA porušený.

Palko argumentuje, že program Task Force East, ktorý rozbehli USA na východnom krídle NATO, je provokáciou Ruska. Tento výrok nie je úplne pravdivý. Je suverénnym právom každého európskeho štátu rozhodovať o tom, či americké vojenské jednotky budú prítomné na jeho území. Nemajú žiadnu povinnosť si na to pýtať povolenie od Ruska. Rovnako ako má aj Bielorusko právo slobodne rozhodnúť o prítomnosti ruských vojenských jednotiek na jeho území a tiež to rešpektujeme.

Palko tvrdí, že Ukrajina chcela vyhnať ruskú flotilu, ktorá kotvila na Kryme a tým bolo provokované Rusko. To nie je podložený výrok. Podľa medzinárodného práva má Ukrajina právo rozhodovať, aké vojenské jednotky budú prítomné na jej území. Preto ak by aj Ukrajina mala takéto zámery, nemožno ich považovať za nepovolenú provokáciu.

Vladimír Palko uviedol vo svojom článku spolu deväť výrokov, ktoré boli buď nepravdivé, alebo nie sú podložené relevantnými dôkazmi.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo