Americká základňa na Slovensku a geopolitika

Americká základňa na Slovensku a geopolitika

Mike Pompeo a Miroslav Lajčák, ministri zahraničných veci USA a Slovenska počas stretnutia v Bratislave 12. februára 2019. Foto: sk.usembassy.gov, Ron Przysucha (Public Domain)

Odpor SNS proti americkej investícii do našej vojenskej infraštruktúry má racionálne jadro.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja


„Evropa začne především znovu hledat svou vlastní identitu... Možná to vytváří naději, že dříve nebo později nebudou už vaši chlapci muset střežit a případně zachraňovat svobodu v Evropě ... tyto převratné změny nám umožní konečně se vymanit z poněkud už přežilé kazajky bipolárního vidění světa a vstoupit konečně do éry multipolarity ... bychom rádi v našich bilaterálních jednáních se Sovětským svazem dosáhli toho, aby v zájmu politické stability u nás bylo do voleb co nejvíce sovětských jednotek odsunuto ... američtí vojáci by neměli být dalších sto let odtrženi od svých maminek jen proto, že Evropa není schopna být garantem světového míru ... čím dřív, rychleji a pokojněji se Sovětský svaz začne ubírat po cestě skutečné politické plurality, respektu k právům národů na svébytnost a k fungující, tedy tržní ekonomice, tím lépe bude nejen pro Čechy a Slováky, ale pro celý svět. A tím dřív i vy budete schopni zmenšovat břemeno vojenského rozpočtu, který musí americký lid nést...“

Tieto slová predniesol československý prezident Václav Havel 21. februára 1990 v slávnom prejave v americkom Kongrese. Bolo to niekoľko týždňov po Novembri 1989.

„Američtí vojáci by neměli být dalších sto let odtrženi od svých maminek jen proto, že Evropa není schopna být garantem světového míru.
Václav Havel v roku 1990 v Kongrese USA
Zdieľať

A kde sme na našom malom Slovensku dnes, po tridsiatich rokoch? Máme tu už týždne diskusiu, či nám tu niekto pripravuje alebo nepripravuje základňu s cudzími vojakmi. S americkými vojakmi opäť „odtrženými od svých maminek“. Tak ako je to? Bude na letisku v Kuchyni americká základňa alebo nebude? A čo táto diskusia znamená v globálnom kontexte?

Keď sa nepopulárne slová nahradia inými

Nezabúdajme na lingvistické manévre, ktoré sa nám tu za posledné desaťročia objavili. Slová označujúce nepopulárne javy sa prestanú používať, nahradia sa inými s rovnakým obsahom. Sú to však iné slová, ktoré sa nestihli tak skompromitovať, a ich používanie nám má uľahčiť znášanie nezmeneného obsahu.

Napríklad dnes sa už nevyhlasujú vojny. Radšej sa hovorí o intervenciách, misiách, operáciách a podobne. Ale stále platí, že sa strieľa, bombarduje a zomiera.

Podobne to môže byť so slovom základňa. Tak sa nepýtajme, či by tu podľa zmluvy pripravovanej medzi Slovenskom a USA mala byť základňa. Pýtajme sa, či by tu podľa nej mali byť americkí vojaci, a to nadlho. A odpoveď znie áno.

Čo hovorí návrh zmluvy

Portál Hlavné správy zverejnil návrh zmluvy medzi Slovenskou republikou a USA, ktorá upravuje prítomnosť príslušníkov ozbrojených síl, ich rodinných príslušníkov a zmluvných dodávateľov USA na našom území. Tento návrh nie je už aktuálny, ale prezrádza čosi o uvažovaní predstaviteľov zmluvných strán a napovedá, ako asi vyzerá ten aktuálny návrh, ktorý nepoznáme.

Podľa návrhu zmluvy tu majú byť americkí vojaci, majú tu stavať, ako napovedá prítomnosť amerických dodávateľov, a majú tu byť dlho, ako napovedá budúca prítomnosť rodinných príslušníkov. Zdieľať

Áno, majú tu byť americkí vojaci, majú tu stavať, ako napovedá prítomnosť amerických dodávateľov, a majú tu byť dlho, ako napovedá budúca prítomnosť rodinných príslušníkov. Kde všade v akých slovenských objektoch majú na Slovensku stavať, hovoril už štátny rozpočet USA na rok 2018, o čom tiež prenikli správy na verejnosť. O amerických investíciách do slovenských vojenských objektov sa už totiž rokuje dlho.

„Kto maže, ten jede“

Zdanlivo to vyzerá dobre. Američania nám postavia infraštruktúru za ich desiatky miliónov dolárov. Ale je tam niekoľko háčikov. Po prvé, nebýva zvykom, že niekto niekomu dá veľa peňazí a nič za to nechce. Politika takto nefunguje. Ak niekto financuje prestavbu vojenských zariadení, možno predpokladať, že ich bude chcieť aj využívať.

Po druhé, prijať takýto veľký dar znamená dostať sa do psychologicky nevýhodnejšej pozície, keď budeme chcieť nejakú americkú žiadosť odmietnuť. Proste platí „kto maže, ten jede“. Hrdé štáty také dary neprijímajú.

Po tretie, nevieme presne, čo sa má postaviť. Nevieme vylúčiť, že prevádzka si bude vyžadovať pokračujúcu prítomnosť cudzích vojakov. A noha už bude medzi dverami a občania už budú beztak na ich prítomnosť zvyknutí.

Nebýva zvykom, že niekto niekomu dá veľa peňazí a nič za to nechce. Ak niekto financuje prestavbu vojenských zariadení, možno predpokladať, že ich bude chcieť aj využívať. Zdieľať

Najmä však, prítomnosť amerických vojakov na Slovensku bude oprávnene posudzovaná za i keď malú, ale predsa len súčasť amerického ťahu smerom na východ, ktorého sme roky svedkami. Jeho doterajšie dôsledky sú negatívne, napríklad na Ukrajine.

Čože sa to stalo od Havlovho prejavu spred tridsiatich rokov, že tu je potrebná prítomnosť cudzích vojakov? Veď to je vážna vec.

Čo urobili Sovieti/Rusi od Havlovho prejavu v Kongrese?

V čase Havlovho prejavu bolo v Československu vyše 70-tisíc sovietskych vojakov, ktorí tu boli od okupácie v roku 1968. Sovietsky zväz sa rozprestieral od Vladivostoku až k našim hraniciam hneď za Čiernou nad Tisou. Dôvodom Havlovho optimizmu však bol prísľub sovietskeho lídra Michaila Gorbačova, že doterajší sovietski vazali si môžu sami vybrať svoje politické zriadenie. A Gorbačov svoj prísľub počas Novembra 1989 dodržal.

Aj ďalšia sovietska/ruská politika potvrdzovala Havlov kongresový optimizmus. Došlo k odsunutiu okupačných jednotiek z Československa? Áno, do roka aj štvrť od prejavu opustil Československo posledný sovietsky vojak.

Gorbačov odobril zjednotenie Nemecka. Čo sa týka Havlom spomínaného rešpektu voči právu malých národov na svojbytnosť, Gorbačovov nástupca v Kremli, ruský prezident Jeľcin urobil ani nie o dva roky vec, ktorá bola v čase Havlovho prejavu nepredstaviteľná. Zo dňa na deň rozpustil koncom roku 1991 Sovietsky zväz. Jeľcin veľkoryso rozhodol, že bývalé zväzové republiky sa stali nezávislými štátmi v hraniciach z čias Sovietskeho zväzu. Pre Rusov to bolo nevýhodné, lebo dvadsať miliónov Rusov žijúcich v Sovietskom zväze mimo Ruskej federácie tak zrazu oddeľovala od Ruska štátna hranica.

Rusi chceli vystúpiť z onej Havlom pomenovanej „kazajky bipolárneho videnia sveta“. Putin po 11. septembri 2001 podporoval zásah USA v Afganistane a americké transporty pre amerických vojakov mohli ísť aj po ruských železniciach. Zdieľať

Počas desaťročí studenej vojny bolo nemysliteľné, aby Sovietsky zväz podporil akúkoľvek vojenskú operáciu USA, Sovieti vždy hovorili opak toho, čo Američania. Keď v roku 1990 Saddám Husajn anektoval Kuvajt a Američania sa rozhodli ho odtiaľ vyhnať, Gorbačov rozhodnutie amerického prezidenta Busha odobril.  

Prezident Jeľcin ukončil financovanie komunistickej Castrovej Kuby – amerického nepriateľa, ktorý sa tridsať rokov predtým snažil doviesť na Kubu sovietske jadrové zbrane. „Jeľcin je najprozápadnejší ruský líder v histórii,“ napísal v roku 1992 v New York Times bývalý americký prezident Richard Nixon.

Keď islamskí teroristi zaútočili 11. septembra 2001 na New York a Washington, nový ruský prezident Putin zatelefonoval prezidentovi Bushovi a ponúkol mu spojenectvo v zápase s terorizmom. Putin podporoval americký zásah v Afganistane a americké transporty s materiálnym zabezpečením pre amerických vojakov v Afganistane mohli ísť aj po ruských železniciach.

Áno, Rusi chceli vystúpiť z onej Havlom pomenovanej „kazajky bipolárneho videnia sveta“, chceli „vstúpiť do éry multipolarity“. Od Gorbačova, ktorý hovoril o koncepte „Spoločného európskeho domu“, cez Jeľcina až po Putina jeho prvých dvoch prezidentských období.

Americký prezident George W. Bush a britský premiér Tony Blair na snímke z roku 2002. Foto: wikimedia.org

Čo urobili Američania od Havlovho prejavu v Kongrese?

Keď sa koncom roku 1989 rúcal komunizmus, americkí lídri, prezident George H. W. Bush i minister zahraničných vecí Baker, uisťovali Gorbačova, že NATO sa nebude rozširovať na východ. Podobné uistenia mu dávali lídri iných štátov NATO ako Francois Mitterand, Margaret Thatcherová, nemecký minister zahraničných vecí Hans Dietrich Genscher a generálny tajomník NATO Manfred Wörner.

Až na málo výnimiek, akou bolo Genscherovo vystúpenie 31. januára 1990 v Tutzingu, to neboli verejné uistenia. Boli však vyslovované na rokovaniach so sovietskou stranou a sú zachytené v záznamoch. Boli spomínané sporadicky aj v médiách, iní ich zase vehementne popierali. Záznamy sú po rokoch odtajnené a spracované historikmi ako Tom Blanton a Svetlana Savranskaya.

Amerika však po roku 1989 iniciovala rozširovanie NATO, ktoré nemalo konca kraja. V jej zahraničnej politike prevládol neokonzervativizmus, podľa ktorého sa USA mali stať „benevolentným hegemónom“. Zdieľať

Amerika však rozširovanie iniciovala a nemalo konca kraja. V roku 1999 sa členmi NATO stali Poľsko, Česko a Maďarsko, v roku 2004 pribudli tri pobaltské krajiny, Slovensko, Slovinsko, Bulharsko a Rumunsko.

Neskončilo sa to pri samotnom rozširovaní. Za rozširovaním nasledoval program Task Force East, na základe ktorého sa budovali americké základne v Rumunsku a Bulharsku. A tak sa „američtí chlapci“ pohli. Ale opačným smerom, ako sa tešil Václav Havel. Nie k „svým maminkám“, teda na západ, ale na východ. A stále viac sa hovorilo aj o prijatí Ukrajiny do NATO. V roku 2007 začali Američania rokovať o raketovej obrane a protiraketovom štíte v Poľsku a Česku, údajne proti možnému iránskemu útoku na Európu. 

A ako sa postavili Američania k Havlom navrhovanému multilateralizmu? Opäť sa vydali opačným smerom. V zahraničnej politike prevládol neokonzervativizmus a jeho ideológovia Bill Kristol a Robert Kagan už v 90. rokoch používali pojem „benevolentný hegemón“, ktorým sa Amerika mala stať. A aj sa stala. Po roku 2000 s nástupom prezidenta Busha mladšieho sa neokonzervatívci stali rozhodujúcou silou formujúcou zahraničnú politiku USA. Jej plodom sa stala okrem iného katastrofálna invázia do Iraku v roku 2003.

A ako dopadla Havlova nádej na to, že sa bude „zmenšovat břemeno vojenského rozpočtu, který musí americký lid nést...“? Tak, že Američania sa sami ponúkajú investovať do našich vojenských zariadení, hoci ich o to nežiadame.

Absurdná spomienka na November

Väčšina politikov a médií, ktoré sa hlásia k odkazu Novembra, podporujú geopolitiku, ktorá je opakom toho, čo k duchu Novembra patrilo naozaj. Pri diskusii o amerických investíciách do našej vojenskej infraštruktúry to treba mať na pamäti. Zdieľať

A preto dnešné spomínanie na November (a nespomínanie na Havlov prejav v Kongrese) pripomína havlovské „absurdní drama“. Väčšina politikov a médií, ktoré sa hlásia k odkazu Novembra, podporujú geopolitiku, ktorá je opakom toho, čo k duchu Novembra patrilo naozaj. Dokonca mnohí úprimne veria, že celý ten štvrťstoročný ťah na rozširovanie NATO na východ je napĺňaním odkazu Novembra. Nemožno nespomenúť i to, že po rokoch sa ani sám Havel k svojim postojom z roku 1990 nevracal.

Ako sa to stalo, že dnes sme ochotní veriť v takúto interpretáciu Novembra? Nuž, stalo sa to postupnosťou mnohých interpretačných posunov, nie zo dňa na deň.

Treba to mať na pamäti, keď si kladieme otázku, či prijatie amerických investícií do našej vojenskej infraštruktúry znamená americkú základňu na Slovensku alebo nie. Nuž, hneď nie, ale časom možno áno.

Reakcia Ruska v Mníchove 2007

Rusko prijalo rozšírenia NATO vo formátoch rokov 1999 aj 2004 pomerne pokojne. V roku 2005 prišiel na návštevu Slovenska prezident Putin. Zúčastnil som sa na jeho rokovaní s premiérom Dzurindom a ďalšími členmi vlády. Jeho návšteva sa niesla v pokojnom tóne bez signálov nespokojnosti. Zareagoval až po niekoľkých rokoch, keď sa rozbehol program Task Force East.

Putinov prejav na konferencii v Mníchove bol vlastne otázkou, prečo sa neuskutočňuje vízia Havlovho kongresového prejavu z roku 1990, ale jej opak. A signálom, že odteraz bude Rusko podnikať protikroky. Zdieľať

Stalo sa tak na bezpečnostnej konferencii v Mníchove v roku 2007. Putin označil unilateralistický koncept globálnej politiky, ktorý USA uskutočňujú, za neudržateľný. Pýtal sa, čo sa stalo so zárukami o nerozširovaní NATO, ktoré dostával Gorbačov, a citoval prejav Manfreda Wörnera z roku 1990. A kritizoval „flexibilné prvosledové americké základne“, čím myslel Task Force East.

Putinov prejav na konferencii v Mníchove bol vlastne otázkou, prečo sa neuskutočňuje vízia Havlovho kongresového prejavu z roku 1990, ale uskutočňuje sa jej opak. A signálom, že odteraz bude Rusko podnikať protikroky.

Ruský prezident Vladimír Putin počas prejavu na bezpečnostnej konferencii v Mníchove v roku 2007. Foto: wikipedia.org

Aj Ukrajina do NATO!

Americká politika pokračovala návrhom, aby summit NATO v roku 2008 v Bukurešti schválil Akčný plán členstva pre Ukrajinu a Gruzínsko, ktorý by znamenal, že po jeho splnení sa oba štáty stanú automaticky členmi NATO. Bush kvôli odporu Francúzska a Nemecka svoje nedosiahol, ale summit schválil deklaráciu potvrdzujúcu bez časovej špecifikácie, že obe krajiny sa stanú členmi NATO.

Po Majdane v roku 2014 Rusi Krym anektovali. Potom vojensky podporovali vzbúrencov na Donbase a začal sa ruský internetový protizápadný trolling. Potom NATO v roku 2017 rozmiestnilo tisíce vojakov v pobaltských štátoch. Zdieľať

Rusko zároveň roky čelilo snahe časti ukrajinskej reprezentácie podporovanej Amerikou vyhnať ruskú čiernomorskú flotilu zo Sevastopola, ktorá tam kotvila dve storočia. V roku 2008 proamerický ukrajinský prezident Juščenko pohrozil, že by mohli zablokovať Rusom sevastopolský prístav.

Usúdili vtedy Rusi, že Ukrajina v NATO by bola schopná takúto hrozbu splniť a Amerika by v podstate vytlačila Rusko z Čierneho mora? Povedali si Rusi, že takto to predsa Jeľcin nemyslel, keď rozpúšťal Sovietsky zväz?

Tak či onak, po Majdane začiatkom roku 2014 Rusi Krym anektovali. Potom podporovali vojensky vzbúrencov na Donbase. A potom sa začal ruský internetový protizápadný trolling.

Potom NATO v roku 2017 rozmiestnilo tisíce vojakov v pobaltských štátoch.

Túto globálnu hru nemá nikto pod kontrolou

Prijať americkú investíciu znamená možno malú, ale predsa len účasť na onej nebezpečnej hre, ktorej dobrý výsledok nikto negarantuje. Odpor SNS proti investícii má racionálne jadro. Zdieľať

Americká geopolitická hra trvá desaťročia a nevedie k deklarovaným cieľom. Jej priebeh ukazuje, že Rusko má dosť síl odpovedať takými ťahmi, ktorých účinky potom Amerika už nevie eliminovať. Tú hru preto nemá Amerika pod kontrolou a nemá ju pod kontrolou nikto. Táto hra už priniesla zmenu hraníc v neprospech Ukrajiny a vojnu na Donbase.

Aký bol dôvod na to, aby sa táto hra hrala? Bola vari Ukrajina po rozpustení Sovietskeho zväzu (ruským prezidentom) pod ruskou čižmou? Nezmysel. Túžili ľudia na Ukrajine po zániku Sovietskeho zväzu po vstupe do NATO? Nie.

Preto nestačí kritizovať anexiu Krymu. Nebezpečná hra, ktorú nikto nekontroluje, na ktorej iniciovanie neboli dôvody, ktorá priniesla predvídateľné negatívne následky, je neprijateľná ako celok, nie iba jej jednotlivé časti. A nemá sa na nej prijímať účasť. Prijať americkú investíciu do nášho vojenského systému znamená možno malú, ale predsa len účasť na onej nebezpečnej hre, ktorej dobrý výsledok nikto negarantuje.

Odpor SNS proti investícii má racionálne jadro.

Prečo ste mohli čítať tento článok zadarmo?

Články na Postoji nie sú spoplatnené ani uzamknuté, aby k nim malo prístup čo najviac ľudí. Ich tvorba ale stojí značné úsilie, čas a peniaze. Práca našej profesionálnej redakcie je financovaná z pravidelnej podpory mnohých našich čitateľov. Budeme si veľmi vážiť, ak nás aj vy TERAZ PODPORÍTE, aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe hodnotného obsahu. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo