Prečo Škóti vyčkávajú, ako dopadne brexit

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo Škóti vyčkávajú, ako dopadne brexit

Tisícky Škótov demonštrovali krátko po referende o brexite v centre Glasgowa za nové referendum o nezávislosti tejto časti Veľkej Británie. Foto TASR/AP

Škótski separatisti si želajú, aby Škótsko vystúpilo z Británie a ostalo súčasťou EÚ. Zatiaľ sú však z taktických dôvodov ticho.

V roku 2016 sa po hlasovaní o brexite zdalo, že Veľkú Britániu začne onedlho zvnútra ohrozovať škótsky nacionalizmus. Lenže stal sa opak, debata o škótskej nezávislosti utíchla. Prečo je to tak?

Odpovedať na túto otázku nie je ľahká. Je síce pravdou, že formálna snaha po škótskej nezávislosti momentálne nejestvuje. To však neznamená, že Škótska národná strana (Scottish National Party, ďalej len SNP) a jej priaznivci sa vzdali svojej kľúčovej agendy. Pravdou skôr je, že aj škótski politici majú problém reagovať na nekončiaci chaos okolo brexitu.

Už pred troma rokmi som písal, že v období pred brexitovým hlasovaním a po ňom bola škótska premiérka Nicola Sturgeonová najväčšou fanúšičkou zotrvania v EÚ. Pri nedostatku charizmatických politikov v tomto tábore si dokonca získala značné sympatie aj v Anglicku. Jej taktika z jari 2017, keď sa snažila o spojenie témy brexitu a škótskej nezávislosti (viac tu), však nedopadla podľa očakávania.

Prečo Škóti neznášajú konzervatívcov

Pritom čísla vyzerali v jej prospech. Škóti hlasovali v prevažnej miere za zotrvanie v EÚ, a to v presvedčivom pomere 62:38. Veľká časť týchto voličov pritom v predošlom referende hlasovala proti škótskej  nezávislosti.

Sturgeonová sa domnievala, že minimálne časť voličov zmení po brexite svoj postoj a prikloní sa k nezávislosti. Spoliehala sa, že u Škótov preváži nespokojnosť s faktom, že to boli najmä Angličania, ktorí poslali celú krajinu z EÚ.

Lenže celá vec sa skomplikovala. Kvôli postoju Španielov, ktorí sa obávajú vlastných separatistov z Katalánska, by však Škóti so svojou európskou ambíciou narazili. Toto poznanie prinieslo Škótom nemalé rozčarovanie.

Ani toto rozčarovanie nebolo dosť veľké na to, aby sa voliči masovo presúvali k myšlienke škótskej nezávislosti. Vo voľbách v júni 2017 stratila SNP viacero poslancov. Ešte trpkejším bol pre nacionalistov fakt, že ich stratené mandáty získali prevažne konzervatívci, ktorí mali v Škótsku po desaťročia toxické renomé. Kto nežil v tejto krajine, si ani nevie predstaviť, s akým opovrhnutím Škóti o konzervatívcoch hovoria. Ľudové označenie „tories“ slúži v Škótsku temer ako nadávka.

Súvisí to ešte s obdobím Margaret Thatcherovej, keď bola zavedená daň tzv. poll tax. Táto daň, ktorú domácnosti platili podľa počtu ľudí v nej žijúcich, sa stala extrémne nepopulárnou v celej Británii a odpor voči nej viac-menej ukončil Thatcherovej kariéru. Tým, že sa v Škótsku vyberala ešte o rok dlhšie ako vo zvyšku Británie, sa tak odpor voči konzervatívcom v škótskej mysli usídlil na dlhé roky.

Ešte trpkejším bol pre nacionalistov fakt, že ich stratené mandáty získali prevažne konzervatívci, ktorí mali v Škótsku po desaťročia toxické renomé. Kto nežil v tejto krajine, si ani nevie predstaviť, s akým opovrhnutím Škóti o konzervatívcoch hovoria. Zdieľať

Tým, že konzervatívci získali za desaťročia najlepší volebný zisk v Škótsku práve v čase, keď Sturgeonová dúfala, že voľby budú novým impulzom k nezávislosti, SNP musela nanovo premyslieť celú taktiku. Ukázalo sa, že ľudia sú unavení referendami a rovnako aj to, že neistota v súvislosti s brexitom je už na nich priveľa a nepotrebujú sa ešte strachovať aj kvôli nezávislosti.

Sturgeonová sa tak rozhodla venovať viac domácej politike. SNP je v Škótsku pri moci neprerušene od roku 2007 a únava z ich vlády má už prvé prejavy. Škótsky parlament a vláda získali v roku 1999 pri devolúcii a v nasledujúcich rokoch pomerne silné právomoci v otázkach školstva, zdravotníctva a viacerých daní. Domáci boli ochotní zniesť trochu vyššie daňové zaťaženie v porovnaní s Anglickom a Walesom. V poslednom čase však bolo problémom najmä zaostávanie školstva a problémy v zdravotníckom sektore. Súčasne však platí, že Škóti majú oproti zvyšku Británie prístup k väčšiemu rozsahu bezplatnej zdravotnej starostlivosti a ich univerzitné vzdelávanie je na rozdiel od Anglicka a Walesu bezplatné.

Škótska vláda sa však môže viac venovať domácim problémom, kým centrálna vláda v Londýne sa sotva môže zaoberať aj niečím iným ako brexitom. To SNP vlastne vyhovuje, keďže v totálnom chaose okolo vyjednávaní s Bruselom strácajú konzervatívci nálepku tých, ktorí sa venujú odborným témam, a nie nejakým referendám.

Vtipy o skúpych Škótoch nevznikli nadarmo

Brexitové rokovania však poukázali aj na to, že na Škótsko sa často zabúda, aj keď je od exportu do EÚ výrazne závislé, tak jeho vláda nemá pri rokovaniach temer žiadne slovo. Theresa Mayová sa v celom procese sústredila najmä na záujmy vlastnej (aj tak silne roztrieštenej) strany. Z tohto dôvodu opakovane čelila kritike, že ignoruje nielen ostatné parlamentné strany, ale aj regionálne parlamenty Walesu a Škótska. Výnimku tvorí, samozrejme, Severné Írsko, ktoré je rozhodujúce nielen kvôli otázke írskej poistky.

Ešte dôležitejším je fakt, že konzervatívci majú po voľbách väčšinu v parlamente len kvôli hlasom poslancov zo Severného Írska. Je teda logické, že Mayovej vláda ide Írom po ruke a snaží sa ich „kúpiť“ aj prostredníctvom extra finančnej pomoci.

Je len prirodzené, že táto situácia stupňuje nespokojnosť u Škótov. Tí majú pocit, že aj keď sú štátotvorným národom Spojeného Kráľovstva, počas rokovaní sú na rozdiel od Severného Írska úplne ignorovaní. Sturgeonovej sa síce podarilo zorganizovať pár stretnutí v Bruseli, kde k nej prechovávajú sympatie. Tu však opäť naráža na odpor Španielska, ktoré jej odmieta priznať medzinárodnú legitimitu a vníma ju skôr ako predstaviteľku regionálnej samosprávy, a nie národa.

Škótom by tak do karát mohlo hrať Macronovo znechutenie z brexitových rokovaní. Francúzi a Škóti totiž počas stredoveku tvorili dlhotrvajúcu alianciu proti Anglicku. Tá sa prejavila nielen v bojovej koordinácii proti Angličanom, ale aj viacerými sobášmi v rámci kráľovských rodov. Táto aliancia, samozrejme, zanikla splynutím ostrovných kráľovstiev.

Napriek tomu však stále existuje istá nostalgia oboch strán, ktorá spomína na dávnu alianciu. Pri istom zapojení fantázie si teda možno predstaviť, že Macron ako predstaviteľ progresívnej Európy podá pomocnú ruku Škótom v zápase stať sa znova členom veľkej európskej rodiny. To, do akej miery by bol takýto krok skôr škodoradostnou francúzskou pomstou Angličanom, je už iná otázka.

Škóti sú najmä praktickí ľudia, ktorí aj pri otázke brexitu či samostatnosti rozmýšľajú o vlastnej peňaženke. Zdieľať

Ak sa však vrátime zo sveta úvah k praktickým otázkam, je dobré si pripomenúť, že vtipy o skúpych Škótoch nevznikli úplne nadarmo. Sú to najmä praktickí ľudia, ktorí aj pri otázke brexitu či samostatnosti rozmýšľajú o vlastnej peňaženke. Boli to najmä obavy z negatívnych finančných dosahov, ktoré v roku 2014 prinútili rozhodujúcu časť škótskej strednej vrstvy hlasovať proti nezávislosti.

A rovnako v roku 2016 si veľká časť Škótov uvedomovala, že odchod z EÚ je priveľkým rizikom. A keď aj došlo k brexitu, veľa Škótov zvolilo skôr vyčkávaciu taktiku – namiesto bezbrehej podpory v prospech ďalšieho referenda o nezávislosti.

Ak si teda chce Londýn Škótov udržať, je v jeho záujme prísť v najbližších dňoch s riešením, ktoré odvráti neriadený brexit. V opačnom prípade je možné, že sa kritická masa Škótov rozhodne, že zotrvanie vo Veľkej Británii im už neprináša dostatočné benefity prevyšujúce risk, ktorý by so sebou priniesla po 300 rokoch obnovená samostatnosť.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo