Priznanie: Keby na to došlo, aj ja by som podal ruku Kotlebovi

Priznanie: Keby na to došlo, aj ja by som podal ruku Kotlebovi

Bývalý predseda BBSK Marian Kotleba odovzdáva predsednícku reťaz novému predsedovi BBSK Jánovi Lunterovi počas ustanovujúceho zasadnutia banskobystrickej župy. FOTO TASR – Branislav Račko

Ešte donedávna by som si myslel, že niektoré texty môžu vznikať len na prvého apríla. Ale v dobe, keď sa ideologické úderky pohoršujú nad hocakou banalitou, je bláznenie celoročnou disciplínou.

Rado Ondřejíček, autor Cynickej obludy, sa v komentároch Denníka N vracia k staršej fotke, na ktorej František Mikloško podáva ruku Marianovi Kotlebovi. Už všetci vieme, ako fotka vznikla, Mikloško sa na istom pohrebe ocitol náhodou v lavici pred Kotlebom a počas omše v rámci liturgie podávania rúk pred svätým prijímaním podal ruku aj Kotlebovi.

Podľa Ondřejíčka to Mikloška „definitívne diskvalifikuje v boji o prezidentský, prípadne iný štátny úrad“. Zdôvodnenie je takéto: Mikloško totiž „kresťanské a ešte k tomu čisto formálne pravidlo (…) nadraďuje nad občianske pravidlo slušného človeka nebratať sa s fašistami“. Ako uvádza autor ďalej, Mikloško dal týmto vraj najavo, že „viera je preňho viac ako odmietnutie fašizmu v občianskej spoločnosti“.

Možno sa týmto definitívne diskvalifikujem ako novinár, ale keby som v tej lavici sedel na mieste Františka Mikloška, ani ja by som neodmietol podať ruku Marianovi Kotlebovi. Počas takejto liturgie by som ju podal bez výčitiek svedomia hocikomu inému – aj človeku, ktorý ma včera škaredo ohovoril, oklamal či podrazil, čo môže byť ľudsky ešte ťažšie, než ako ju podať Kotlebovi.

Nejde teda o to, že by som tú ruku podával ako slušňácky slaboch, ktorý v menej príjemnom okamihu nedokáže uhnúť a nabrať odvahu, aby ju nepodal. Naopak, podával by som ju s tým, že je to tak v posvätnosti danej chvíle primerané a správne.

No presuňme sa mimo sveta katolíckej liturgickej kultúry, kde je pre novinárov či pre politikov ako Mikloško ešte väčšia pravdepodobnosť, že stisnú ruku Kotlebovi.

Nedávno som pred moderovaním a po moderovaní prezidentskej diskusie podával ruku Štefanovi Harabinovi a predpokladám, že pri príležitosti takýchto debát v RTVS, na TA3 a Markíze rovnako – teda nie iba raz! – podávajú Kotlebovi ruku moderátori aj ďalší prítomní prezidentskí kandidáti. Takže keď sa v štúdiu stretne Mikloško s Kotlebom, opäť mu podá ruku, pričom dedukujem, že ak sa takto s Kotlebom pretnú Maroš Šefčovič (svet už obletel jeho stisk rúk s Martinom Daňom) či Zuzana Čaputová, podajú ruku aj oni, pred debatou a azda aj po nej.

Ale možno je Rado Ondřejíček plne konzistentný a keď sa dozvie, že si s Kotlebom aspoň na sekundu potriasla rukou aj prezidentská kandidátka Čaputová, napíše, že i ona sa týmto diskvalifikovala na prezidentský úrad, pretože „formálnu etiketu nadraďuje nad občianske pravidlo slušného človeka nebratať sa s fašistami“ alebo že „etiketa je pre ňu viac ako odmietnutie fašizmu v občianskej spoločnosti“.

Mimochodom, neviem, prečo zaspala rozhorčená úderka v decembri predminulého roka, keď sa novozvolený župan Ján Lunter celkom vykašľal na boj proti fašizmu a diskreditoval sa už v prvý deň nástupu do úradu. V rámci oficiálnej ceremónie totiž prijal od Kotlebu predsednícku županskú reťaz (pozri foto) a je dôvodné podozrenie – hoci agentúrny fotograf zaváhal a onen strašný akt nezachytil –, že si s ním podal aj ruku a dokonca sa pritom i usmieval. 

Na záver už len špeciálna prosba, pretože v dnešných argumentačných vojnách pozemské sily celkom nestačia: Pane, stále je len začiatok roka, uchráň nás od pokušenia písať či uverejňovať akékoľvek hlúposti.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo