Priznanie: Keby na to došlo, aj ja by som podal ruku Kotlebovi

Rado Ondřejíček, autor Cynickej obludy, sa v komentároch Denníka N vracia k staršej fotke, na ktorej František Mikloško podáva ruku Marianovi Kotlebovi. Už všetci vieme, ako fotka vznikla, Mikloško sa na istom pohrebe ocitol náhodou v lavici pred Kotlebom a počas omše v rámci liturgie podávania rúk pred svätým prijímaním podal ruku aj Kotlebovi.

Podľa Ondřejíčka to Mikloška „definitívne diskvalifikuje v boji o prezidentský, prípadne iný štátny úrad“. Zdôvodnenie je takéto: Mikloško totiž „kresťanské a ešte k tomu čisto formálne pravidlo (…) nadraďuje nad občianske pravidlo slušného človeka nebratať sa s fašistami“. Ako uvádza autor ďalej, Mikloško dal týmto vraj najavo, že „viera je preňho viac ako odmietnutie fašizmu v občianskej spoločnosti“.

Možno sa týmto definitívne diskvalifikujem ako novinár, ale keby som v tej lavici sedel na mieste Františka Mikloška, ani ja by som neodmietol podať ruku Marianovi Kotlebovi. Počas takejto liturgie by som ju podal bez výčitiek svedomia hocikomu inému – aj človeku, ktorý ma včera škaredo ohovoril, oklamal či podrazil, čo môže byť ľudsky ešte ťažšie, než ako ju podať Kotlebovi.

Nejde teda o to, že by som tú ruku podával ako slušňácky slaboch, ktorý v menej príjemnom okamihu nedokáže uhnúť a nabrať odvahu, aby ju nepodal. Naopak, podával by som ju s tým, že je to tak v posvätnosti danej chvíle primerané a správne.

No presuňme sa mimo sveta katolíckej liturgickej kultúry, kde je pre novinárov či pre politikov ako Mikloško ešte väčšia pravdepodobnosť, že stisnú ruku Kotlebovi.

Nedávno som pred moderovaním a po moderovaní prezidentskej diskusie podával ruku Štefanovi Harabinovi a predpokladám, že pri príležitosti takýchto debát v RTVS, na TA3 a Markíze rovnako – teda nie iba raz! – podávajú Kotlebovi ruku moderátori aj ďalší prítomní prezidentskí kandidáti. Takže keď sa v štúdiu stretne Mikloško s Kotlebom, opäť mu podá ruku, pričom dedukujem, že ak sa takto s Kotlebom pretnú Maroš Šefčovič (svet už obletel jeho stisk rúk s Martinom Daňom) či Zuzana Čaputová, podajú ruku aj oni, pred debatou a azda aj po nej.

Ale možno je Rado Ondřejíček plne konzistentný a keď sa dozvie, že si s Kotlebom aspoň na sekundu potriasla rukou aj prezidentská kandidátka Čaputová, napíše, že i ona sa týmto diskvalifikovala na prezidentský úrad, pretože „formálnu etiketu nadraďuje nad občianske pravidlo slušného človeka nebratať sa s fašistami“ alebo že „etiketa je pre ňu viac ako odmietnutie fašizmu v občianskej spoločnosti“.

Mimochodom, neviem, prečo zaspala rozhorčená úderka v decembri predminulého roka, keď sa novozvolený župan Ján Lunter celkom vykašľal na boj proti fašizmu a diskreditoval sa už v prvý deň nástupu do úradu. V rámci oficiálnej ceremónie totiž prijal od Kotlebu predsednícku županskú reťaz (pozri foto) a je dôvodné podozrenie – hoci agentúrny fotograf zaváhal a onen strašný akt nezachytil –, že si s ním podal aj ruku a dokonca sa pritom i usmieval. 

Na záver už len špeciálna prosba, pretože v dnešných argumentačných vojnách pozemské sily celkom nestačia: Pane, stále je len začiatok roka, uchráň nás od pokušenia písať či uverejňovať akékoľvek hlúposti.