Tohtoročná chrípka: Menej chorých, ale viac úmrtí ako vlani

Tohtoročná chrípka: Menej chorých, ale viac úmrtí ako vlani

Ilustračné FOTO TASR/DPA – Andreas Gebert

Predísť zbytočným úmrtiam na chrípku by pomohlo viac zaočkované obyvateľstvo.

Hoci chorobnosť na chrípku a chrípke podobné ochorenia už posledné týždne zaznamenáva pokles, verejnosť mohla byť zaskočená niekoľkými nedávnymi správami o smrti viacerých relatívne mladých ľudí.

Len počas posledného februárového týždňa takto zomrelo sedem osôb. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR išlo o 25-ročnú ženu z Košického kraja, 34-ročnú ženu z Prešovského kraja, 29-ročnú ženu a 56-ročného muža zo Žilinského kraja, 56-ročného muža z Banskobystrického kraja, 26-ročnú ženu z Nitrianskeho kraja a 70-ročnú ženu z Trnavského kraja. 

Ide o prípady takzvaného SARI (angl. severe acute respiratory infection), teda „ťažkej akútnej respiračnej infekcie“. Táto skratka neoznačuje nijakú novú exotickú chorobu. Presnejšie, nejde vôbec o špecifickú chorobu.

SARI je definovaná proste ako akútna infekcia dýchacích ciest s horúčkou, kašľom a nástupom v priebehu posledných 10 dní, ktorá si vyžaduje hospitalizáciu. Môže byť vyvolaná vírusmi chrípky, ale aj inými vírusmi alebo baktériami.

Je chrípka tento rok iná?

V diskusiách čitateľov pod článkami o obetiach chrípky či na sociálnych sieťach zaznieva, že tento rok je chrípka akoby iná. Že liečenie sa tiahne cez niekoľko týždňov, ľudia hovoria o návrate ochorenia napríklad mesiac po tom, čo si mysleli, že už vyzdraveli, prípadne píšu o netypických sprievodných príznakoch. Iste, ide o individuálne a veľmi subjektívne postrehy. U každého pacienta môže byť priebeh ochorenia trochu iný. No predsa len, je tohtoročná chrípka iná ako po iné roky?

Doktorka Kristína Visolajská, lekárka Detskej kliniky vo Fakultnej nemocnici v Nitre, prichádza do styku najčastejšie s infekciami dýchacích ciest. „Z vlastnej ambulantnej praxe som nenadobudla dojem, že by sa chrípka tento rok príznakmi nejako vymykala z toho, čo som videla po iné roky,“ hovorí pre Postoj. „No je pravda, že samotný vírus mutuje a je iný každý rok.“  

S rovnakou otázkou sa Postoj obrátil aj na Úrad verejného zdravotníctva. „Od začiatku chrípkovej sezóny 2018/2019 bol v populácii zaznamenaný najmä vírus chrípky A/Michigan/45/2015(H1N1)pdm09-like,“ vysvetľuje hovorkyňa úradu Daša Račková. „Ide o bežný, sezónny vírus chrípky, ktorý v populácii koluje približne 10 rokov.“

Račková upozorňuje, že vírus chrípky typu A MICHIGAN v roku 2009 spôsobil pandémiu chrípky na celom svete a bol v tom čase novým typom vírusu: „Dnes už však existuje efektívne očkovanie proti tomuto vírusu chrípky, keďže sa nachádza vo vakcíne pre chrípkovú sezónu 2018/2019. Uvedený vírus chrípky je teda bežný, sezónny chrípkový vírus a preventívne opatrenia sú identické ako v prípade iných chrípkových vírusov.“

Podľa Úradu verejného zdravotníctva bolo minulý týždeň hlásených takmer 66-tisíc akútnych respiračných ochorení, čo je chorobnosť 2 295 osôb na 100-tisíc obyvateľov. Je to skoro o pätinu menej ako týždeň predtým.

Ako ukazuje graf 1, chorobnosť na akútne respiračné ochorenia, chrípku a chrípke podobné ochorenia dosiahla vrchol počas 7. kalendárneho týždňa (teda v polovici februára) a odvtedy klesá. Zároveň na grafe vidieť, že chorobnosť bola aj počas tohtoročného vrcholu zreteľne nižšia ako počas minuloročnej sezóny.

Graf 1: Chorobnosť na akútne respiračné ochorenia (ARO) a chrípku a chrípke podobné ochorenia (CHPO) v SR počas chrípkových sezón 2017/18 a 2018/19  

Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR

Na druhej strane, túto sezónu spôsobujú chrípka a spol. viac zdravotných komplikácií, ktoré si vyžadujú hospitalizácie a vedú až k stratám na životoch.

Počas chrípkovej sezóny 2017/18 bolo Úradu verejného zdravotníctva hlásených 46 prípadov SARI, teda „ťažkej akútnej respiračnej infekcie“, z ktorých sa 13 skončilo úmrtím, pričom prítomnosť chrípky sa potvrdila u 10 zomrelých. Z tých trinástich úmrtí deväť osôb nebolo očkovaných, u štyroch sa očkovací status nepodarilo zistiť.

Od októbra 2018, keď sa začala súčasná chrípková sezóna, do 4. marca 2019 bolo hlásených 61 prípadov SARI, z ktorých sa až 22 skončilo úmrtím, pričom z nich bol vírus chrípky potvrdený u 15 osôb.

Podľa Úradu verejného zdravotníctva väčšina zo zosnulých mala pridružené chronické ochorenia, čiže patrili do rizikovej skupiny ľudí. U 14 bol potvrdený už spomenutý vírus chrípky A Michigan, proti ktorému je dostupné očkovanie. Zomretí pacienti však očkovaní neboli.

Úrad poskytol Postoju aj regionálnu a vekovú distribúciu všetkých 61 prípadov SARI. Najviac prípadov sa vyskytlo v Trenčianskom a Prešovskom kraji a medzi 55- až 64-ročnými:

Prípady SARI v sezóne 2018/19 podľa regiónov:

Banskobystrický kraj

6 ochorení

Košický kraj

8 ochorení

Nitriansky kraj

7 ochorení

Prešovský kraj

11 ochorení

Trnavský kraj

7 ochorení

Trenčiansky kraj

17 ochorení

Žilinský kraj

5 ochorení

Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR

Prípady SARI v sezóne 2018/19 podľa veku:

65 rokov a starší

19 ochorení

55 – 64 r.

22 ochorení

45 – 54 r.

6 ochorení

35 – 44 r.

4 ochorenia

25 – 34 r.

7 ochorení

1 – 5 r.

3 ochorenia

Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR

Tieto čísla zrejme nebudú konečné, keďže chrípková sezóna trvá spravidla do konca apríla. No ako upozorňuje Daša Račková, Slovensko dnes nečelí celoplošnej či celoštátnej epidémii chrípky. Hovorí len o lokálnych chrípkových epidémiách na úrovni krajov.

„Okolité krajiny, napríklad Českú republiku, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, zasiahli tento rok, na rozdiel od SR, celoplošné epidémie chrípky,“ vysvetľuje hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva. „Vysokú aktivitu chrípky vykazuje aj Poľsko, Srbsko, Rumunsko alebo Albánsko.“

Následky chrípky sú horšie ako následky neočkovania

Hoci prevencia v podobe pravidelného umývania rúk, vetrania alebo posilňovania vlastnej imunity cez šport či príjem vitamínu C je dôležitá, očkovanie odporúča Úrad verejného zdravotníctva ako najúčinnejší spôsob predchádzania chrípke. Lenže Slovensko patrí ku krajinám s najnižšou zaočkovanosťou v Európe.

Zaočkovaných je podľa úradu asi 4,4 percenta Slovákov. Ako ukazuje tabuľka z dielne OECD, v mimoriadne rizikovej skupine populácie nad 65 rokov je u nás zaočkovaných 13,3 percenta ľudí. Údaje sú z roku 2016.

Vyššia zaočkovanosť by dopomohla nielen k predchádzaniu prípadov SARI, spôsobených chrípkou. Podľa niektorých odhadov zomrie na Slovensku ročne až okolo 800 ľudí na následky prekonaného chrípkového ochorenia.

„Nemáte síce chrípku na úmrtnom liste, ale často sa stane, že sa z nej vyvinie zápal pľúc alebo sa zhorší iné základné ochorenie pacienta, ktoré môže viesť k smrti,“ hovorí lekárka Kristína Visolajská.

Bežnou laickou výčitkou je, že očkovanie proti chrípke je zbytočné, lebo sa vakcína netrafí napríklad do kmeňa, na ktorý ľudia v tú-ktorú sezónu najviac chorľavejú. „Je pravda, že niekedy očkovacia látka zaberie na chrípkové kmene lepšie, niekedy menej, no ochorenie potom má aspoň miernejší priebeh,“ vysvetľuje Visolajská.

Potom sú tu obavy z nežiaducich vedľajších účinkov očkovania. Úrad verejného zdravotníctva spomína ako najčastejšie bolestivosť, začervenanie a zatvrdnutie miesta vpichu. Môže sa vyskytnúť aj zvýšená teplota, únava a bolesti svalov. Tieto reakcie spravidla odznejú do dvoch až troch dní.

„Každé očkovanie má isté nežiaduce účinky, ale tie sú buď zanedbateľné, alebo raritné,“ hovorí lekárka Kristína Visolajská. „Navyše, treba ich pomeriavať s prípadnými následkami neočkovania. Ak je na jednej strane riziko, že aj mladý človek na chrípku zomrie, potom to viac ako vyváži, že niekoho po očkovaní bolí chvíľu ruka alebo má mierne zvýšenú teplotu.“

Lekárka zároveň dodáva, že chrípka netrvá týždeň: „Asi jeden týždeň trvá len tá akútna fáza, no ešte dva-tri týždne sa z nej človek dostáva, cíti sa unavený alebo pokašliava.“ Ťažší priebeh chrípky hrozí, ak človek trpí iným ochorením alebo má oslabenú imunitu. Práve takíto ľudia by podľa Visolajskej mali popri starších ľuďoch, tehotných ženách či pracovníkoch v zdravotníctve zvážiť očkovanie proti chrípke. Deti možno proti chrípke očkovať už od šiestich mesiacov. Zvážiť očkovanie by tiež mali ľudia, ktorí prichádzajú do kontaktu s veľkými množstvami ľudí. Napríklad učitelia, čašníci v reštauráciách, revízori vo vlakoch a podobne.

Ušetriť peniaze pre liečbu iných ochorení

Viac zaočkovaných by pomohlo znížiť aj ekonomické náklady na liečbu chrípky a uvoľniť tak peniaze pre iné časti zdravotníctva. Napríklad len najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa vynaložila v roku 2018 na zdravotnú starostlivosť spojenú s liečbou akútnych respiračných ochorení, chrípky a chrípke podobných ochorení 26,48 milióna eur. V porovnaní s rokom 2017 išlo o zvýšenie nákladov približne o 1,88 milióna eur.

Menšia zdravotná poisťovňa Union vynaložila v roku 2017 na liečbu svojich poistencov viac ako 1,5 milióna eur, v roku 2018 už 2,2 milióna eur. Avšak obe poisťovne zaznamenali mierne zvýšenie zaočkovaných v súčasnej sezóne chrípky oproti tej minulej.

Sezónna chrípka bude doznievať až do konca apríla. „Proti chrípke je ešte stále možné dať sa zaočkovať, teda v čase zvýšenej aktivity chrípky, no treba už počítať s tým, že očkovaná osoba môže ochorieť skôr, než si organizmus stihne vytvoriť dostatočnú ochrannú hladinu protilátok,“ hovorí Daša Račková z Úradu verejného zdravotníctva. „Očkovanie proti chrípke je najvhodnejšie podstúpiť v priebehu októbra a novembra, keď aktivita chrípky ešte nie je taká vysoká. Organizmus si začína vytvárať ochranné protilátky proti vírusu chrípky asi po desiatich až štrnástich dňoch po očkovaní, ochrana trvá približne šesť mesiacov.“

Čítajte tiež: Kristína Visolajská: Ako sa lacno a účinne zbaviť virózy

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo