Kiskova morzeovka

Kiskova morzeovka

Foto: Pavel Neubauer/TASR

Prečo nedokáže prezident oceniť kresťanov, ktorí sa politicky angažovali proti komunizmu.

Slovenské dejiny sú do značnej miery dejinami kresťanskými, dejinami, ktoré menili a posúvali mnohí veriaci kresťania, katolíci či evanjelici, ktorí konali vedení svojou vierou. To nie je len storočie devätnáste, ale aj dvadsiate. Tocqueville by tomu rozumel, zato Ľubomír Lipták si to nevšimol. Opísal rôzne príčiny historických pohybov v našich dejinách 20. storočia, ale náboženská viera medzi nimi nebola. Nie je to len prítomnosť kňazov či triumf tajnej Cirkvi, ale aj dráma a excesy počas vojny.

Kiska je trochu iný prípad. Ale iba trochu. Dokazujú to aj dnes rozdané ocenenia, ale aj celý zoznam ocenených počas jeho prezidentovania.

Dnes ocenil prezident Kiska 30 osobností slovenského a československého verejného života, to číslo je dôležité, pretože odkazuje na 30. výročie Novembra 1989.

Je dobré, že ocenenie dostali ľudia ako maliarka Jana Želibská či Darina Kárová zviazaná s Divadelnou Nitrou, treba oceniť Pribinov kríž 1. triedy pre misionárku Veroniku Ráckovú, ocenenie vedcov, hercov a športovcov, speváka Žbirku. Bez akýchkoľvek pochýb je namieste cena pre Jána Kuciaka, prípadne Alexeja Fulmeka, ak teda myslíme na rolu denníka Sme v čase mečiarizmu. Ale pozornosť je pri 30. výročí predsa len trochu inde. Z ľudí, ktorých možno spojiť s Novembrom 1989, ocenil prezident Kiska len Pétera Hunčíka, Ladislava Snopka a Ľubomíra Longauera. A to je veľké sklamanie.

Nie kvôli týmto trom osobnostiam, im ocenenie náleží, ale kvôli iným, ktorých mená chýbajú. Všimnite si: prezident si všimol rolu Maďarov, liberálov či umelcov. Na koho to zabudol?

Napríklad na kresťanov. Alebo ďalšie postavy, ktoré sa zaslúžili o November 1989.

Cenu nedostal Ján Čarnogurský či František Mikloško, ale ani Peter Zajac či dvojica tribúnov Milan Kňažko a Ján Budaj, mohli by sme pokračovať.

Iste, v minulosti už boli ocenení Fedor Gál, Juraj Flamik, Marcel Strýko, pred nimi Ján Langoš, ale ak má byť November 1989 a tiež najväčšia demonštrácia pred tým z marca 1988, niečím, čo patrí medzi najväčšie chvíle nášho 20. storočia, nemožno obísť ľudí ako Mikloško, Kňažko, Budaj, Zajac či Čarnogurský, Stromček a ľudí z Fatimy a tajnej Cirkvi. Nemožno. Ani rok 1918 si nepripomíname bez Štefánika a TGM, meruôsme bez Štúra a Hurbana. (Meno Martina Bútoru nespomínam len preto, že pre prezidenta pracuje.)

Viem si predstaviť výhradu proti Čarnogurskému. Rovnakú možno formulovať voči Štúrovi, znamená to, že si pre jeho rusofilstvo nemáme pripomínať jeho zásluhy? A to Štúr zašiel vo svojej poslednej knihe podstatne ďalej ako Čarnogurský. Ak by zaznela výhrada proti Mikloškovi, že kandiduje (ako by mu to už len pomohlo?), prečo nebol ocenený Kňažko?

Nehľadajte alibi, Kiska vysiela signál. Za päť rokov možno povedať, že je to konzistentný signál. Sú to dva odkazy, jeden sa týka kresťanstva, druhý prostredia s výhradou našej liberálnej obce.

Kresťanstvo je pre neho hodné rešpektu, keď ide o charitu a sociálne témy, preto dokáže oceniť ľudí ako Marián Čaučík, ale tam sa to končí. Postavy, ktoré menili dejiny, ocení, ale nie, ak im niečo vyčíta jeho komunita.

Je mi ľúto, že to porovnanie musím použiť, ale Ivan Gašparovič ukázal väčšiu veľkorysosť, keď ocenil Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, v Cirkvi dvoch azda najtvrdších kritikov mečiarizmu, ku ktorému Gašparovič po krvi patrí. Nijako a v ničom to Gašparoviča neospravedlňuje, ide mi len o ten tieň.

Štefan Hríb nazval svojho času Andreja Kisku slovenským Havlom. Po piatich rokoch to pôsobí ako sarkazmus. Nielen kvôli jeho prejavom, ale najmä kvôli gestám, kvôli strachu oceniť človeka, s ktorým nemusí súhlasiť v iných názoroch. Ktorého rolu a miesto v dejinách v 80. rokoch, alebo potom v novembri a decembri 1989, alebo ešte neskôr, možno len oceniť.

Vladimír Palko si všimol už dávnejšie, že prezident Kiska nerád používa slovo komunizmus. Vyhýba sa mu. A to aj vtedy, keď to takmer nie je možné, napríklad keď mal prejav k výročiu Augusta 1968 alebo keď na Ukrajine hovoril o holodomore. Jedno aj druhé nemožno od komunizmu oddeliť. Andrej Kiska, šéf podnikovej organizácie SZM, ktorý chcel byť v 80. rokoch členom KS, radšej hovorí o stalinizme a totalitarizme, čo sú možno pre niekoho nuansy, majú však svoj obsah.

Viem, prezidentove právomoci a prejavy, to nie sú len historické gestá a symboly. O tom ale teraz nehovorím. Dnes je deň, keď boli – zase s omeškaním, mimochodom – odovzdané ocenenia hlavy štátu, ktoré ponúkajú istú interpretáciu našich moderných dejín. Kiskovu interpretáciu.

A v Kiskovom pohľade na náš svet majú kresťania a feministky podobné zastúpenie a význam pre slovenskú spoločnosť.

Niečo tu nesedí. Naše dejiny to nie sú.

Novinka z vydavateľstva

Posvätné manželstvo

Čo ak je Božím zámerom, aby sme boli v manželstve nielen šťa...

Bestseller o hodnote manželstva

O knihe
Cena u nás: 11,18 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo