Martin Ondruš študuje v piatom ročníku žurnalistiku v Bratislave, má 22 rokov a do sveta youtube sa rozhodol vstúpiť, keď mal šestnásť rokov. Na Youtube má zatiaľ len takmer 1 600 odoberateľov, na Instagrame ho však sleduje viac ako päťtisíc ľudí. Samozrejme, vzhľadom na celospoločenský vplyv nejde o veľké čísla, jeho snahou je však motivovať ďalších kresťanov, aby sa nebáli ísť s kožou na trh.

„Kresťania sa dnes boja, že keď začnú sledovať čísla svojich odberateľov, že to prejde do egoizmu alebo sebachvály. Kresťanovi by však malo ísť aj o čísla, ale nie preto, aby ma ľudia poznali, ale preto, že chcem, aby sa ľudia vďaka mne dozvedeli o Bohu. Je to krásna novodobá evanjelizácia a nerozumiem, prečo to nevyužíva viac ľudí,“ hovorí Ondruš pre Postoj.

Foto: Andrej Lojan

Vyrastal medzi saleziánskou mládežou, kde sa vždy niečo dialo, preto stačilo zobrať smartfón a začať točiť. Na svoje prvé pokusy si spätne spomína len s úsmevom. V tom čase pozeral len zahraničných youtuberov, éra vlogov sa začala u nás podstatne neskôr. „Keďže som sa vtedy venoval parkouru a freerunu, tak som pozeral takéto extrémne videá, kde chalan preskočí nejakú prekážku. Na začiatku ako tínedžer som veľmi túžil zachytávať takéto veci. Slovenského Goga som odoberal ešte v čase, keď mal len štyritisíc odoberateľov, ale vždy sa mi to zdalo príliš konzumné a vôbec ma to neoslovovalo. Chýbalo mi tam nejaké posolstvo, ktoré by tí chalani chceli odovzdať, keď už ich sleduje stále viac a viac ľudí. Rozbiť niekomu vajcia o hlavu alebo predvádzať sa pri hraní počítačovej hry mi príde vcelku prázdne.“

Martin si myslí, že dnes je pri Youtube videách oveľa podstatnejší obsah ako to, či je video natočené profi foťákom. Mnohé najpozeranejšie videá sú natočené len na mobil, preto by sa podľa neho nemali báť do tohto sveta vstupovať aj amatéri. Martin sa rozhodol točiť krátke videá zo svojho života, o tom, čo ho zaujalo alebo ho baví, s tým, že sa nevyhýbal tomu, aby ho spájali s kresťanstvom, keďže je jeho bytostnou súčasťou.

„Dlho som sa hľadal, čomu sa chcem vôbec venovať. Najprv som robil týždenný výber absurdných správ, ktoré som našiel na internete, potom som robil zaujímavé fakty, o ktorých ľudia nevedeli, potom som točil každý deň sled aktivít, ktoré som robil, v podstate to boli začiatky môjho vlogu. Niekedy však moje dni neboli vôbec zaujímavé, tak som si povedal, že nechcem to robiť ako ostatní, že budem svoj život robiť umelo zaujímavým len preto, aby som natočil video.“

Časom ho začalo baviť byť viac za kamerou ako pred ňou, začal preto točiť náladové videá. Keď bol napríklad na prechádzke v lese, natočil to a vyjadril tak svoju momentálnu emóciu, bez rečí, len s hudbou. Potom urobil sériu cestovateľských videí, súrodenecký roadtrip po Amerike, kde bol spolu so svojimi sestrami. „Dnes sa chcem vyjadrovať viac obrazom ako ukecanými videami, pripravujem manuál pre ľudí, ktorí by chceli vstúpiť do sveta Youtube alebo Instagramu, aby vedeli, ako sa tieto videá točia,“ hovorí Martin Ondruš, ktorý sa chce po skončení školy aj profesionálne venovať tvorbe propagačných videí.

„Vo svete Youtubu letí ten, kto ponúka niečo iné, nové. My kresťania sme v podstate dnes už úplní exoti, takže ak sa to dobre podá, malo by to fungovať. Ja som si tiež povedal, že už nebudem svoje kresťanstvo ako youtuber skrývať, naopak, idem ho prezentovať. Keď tu môže šesťdesiatročný týpek zo Švajčiarska prezentovať videá o tom, ako sa cíti na štyridsať a celý svet ho pozná, prečo by sme to nemali dokázať my?“ Martin sa preto rozhodol predstavovať cez videá kresťanské spoločenstvá, festivaly, aby ľudia videli, že kresťania sú normálni ľudia. Na slovenskom Youtube mu prekáža, že tam pôsobia len ľudia do dvadsať rokov, tým pádom starší ľudia tam nemajú dôvod chodiť. V zahraničí je pritom bežné, že aj štyridsiatnici alebo rodiny majú svojich youtuberov, ktorých pravidelne sledujú.

Módnou topkou vo svete internetu je dnes však už Instagram. Tam sa pridávajú videá v dĺžke pätnástich sekúnd, ktoré sa zobrazia odoberateľom len 24 hodín. Silou Instragramu je jeho aktuálnosť, informovanie o veciach v reálnom čase, keď sa naozaj dejú.

Foto: archív I. Petra

Vo svete Instagramu sa rád pohybuje aj Ivan Petro, ktorého mnohí poznajú z projektu Godzone. Facebook stránku tohto evanjelizačného tour sleduje dnes viac ako 22 800 ľudí. Ivana odoberá na Instagrame 3 400 ľudí, na Youtube pripravuje videá zo zákulisia projektu Godzone.

„Instagram u mňa začal fungovať veľmi prirodzene. Mali ho kamoši, tak som si ho založil aj ja. Postupom času som si však začal uvedomovať, že moje „príspevky“ vidia tisícky ľudí, a rozhodol som sa, že chcem tvoriť zmysluplný obsah.“

Dnes Ivan Petro produkuje denné insta stories, kratučké videá s evanjelizačným posolstvom, určené najmä pre mladých ľudí. Pochopil, že dnešní mladí už nie sú ochotní čítať dlhé texty a nechcú byť vylúčení zo sveta svojich rovesníkov.  

„Sociálne siete sú podľa mňa skvelým evanjelizačným nástrojom. Dajú sa využiť ako prostriedok pre šírenie evanjelia, ak vieme, ako ich využiť. V histórii ľudstva nebolo nikdy ľahšie niekoho povzbudiť alebo, naopak, niekomu ublížiť tak, ako je to dnes.“

Petro ponúka to, čo žije, a to, čo je pre neho najdôležitejšie – rodina, vzťah s Bohom a veľká časť sa točí aj okolo projektu Godzone. „Chcem ľudí v prvom rade povzbudzovať a motivovať do života s Ježišom napríklad aj formou série „insta stories“.“

Mnohých kresťanov môže odradiť od vstúpenia do tohto sveta Instagramu a Youtubu, že nechcú upadnúť do povrchnosti, skratkovitého vyjadrovania, je tu hrozba narcizmu, pýchy, závislosti od úspechu. Dá sa tomu všetkému vôbec v tomto svete vyhnúť? 

Ivan Petro chce práve naopak všetkých kresťanov povzbudiť, aby sa nebáli vstúpiť do sveta sociálnych sietí, tvoriť kvalitný obsah a prinášať hodnoty Božieho Kráľovstva ako láska, pravda a spravodlivosť. „Ak chceme šíriť dobrú správu evanjelia, potrebujeme k ľuďom hovoriť jazykom, ktorému budú rozumieť. Ak to znamená natočiť video na Youtube, spraviť „storku“ či napísať status, poďme do toho! Myslím si, že čím je človek známejší, tým dôležitejšiu úlohu v tom celom hrá jeho charakter a potrebuje neustále ako veriaci strážiť svoje srdce a motiváciu.“

Michal Mária Kukuča „spovedá“ vo svojom videu. (Foto: Youtube)

Mních s kamerou

Ak si niekto myslí, že kláštor benediktínskych mníchov musí byť uzavretý pred očami sveta, je na omyle. Do Kláštora Premenenia Pána v Sampore pri Zvolene sa dá nahliadnuť aj vďaka videám jedného z tamojších mníchov. 

Michal Mária Kukuča už dva roky zverejňuje na Youtube svoje vlogy o živote mnícha v kláštore, ale aj na rôzne témy. K tejto aktivite ho priviedla výzva z prostredia zasväteného života vstúpiť do nových médií a sociálnych sietí.

„Z jednej strany je to možnosť ostať v kontakte s blízkymi a priateľmi a z druhej strany príležitosť pre ľudí nahliadnuť do života jedného mnícha,“ hovorí pre Postoj o svojom projekte Michal Mária. 

Svoj youtubový kanál nazval Mních s kamerou a aktuálne má 3 217 odberateľov. „Je to pre mňa tiež jeden zo spôsobov, ako byť v kontakte s postojmi ľudí žijúcich mimo kláštora a Cirkvi,“ vraví. 

Je celibát nezmysel? Čo nie je duchovné povolanie? Rozdiel medzi mníchom a rehoľníkom. To sú názvy niektorých videí z dielne otca Michala Máriu. Ako sám priznáva, námety na mnohé témy, ktorým sa vo videách venuje, pochádzajú od čitateľov. 

V jeho tvorbe nájdeme okrem edukačných videí aj tie úplne bežné zo života, napríklad ako cestuje na návštevu ku klauzúrnym sestrám benediktínkam do Horných Orešian. Sám si veľmi cení sériu vlogov z Belgicka, kam šiel na pozvanie Slovenskej katolíckej misie.

Mních z kamerou dokáže zapojiť do svojej tvorby aj humor a nadhľad. Dôkazom je napríklad video „Ako sa (ne)spovedať“, ktoré videlo 46-tisíc ľudí a Michal Mária v ňom napodobňuje niektoré typy spovedajúcich sa osôb. 

„Reakcie sa rôznia, od nezáujmu cez nadšenie až po vulgárne výpady,“ konštatuje mních s kamerou. Väčšina reakcií je však podľa neho výslovne pozitívna. Spokojný s výsledkom je vtedy, ak sa video niekoho skutočne dotkne, inšpiruje ho, pomôže mu. „Vrátane mňa samého. Niekedy totiž táto tvorba pomáha aj mne ujasniť si isté veci a hľadať odpovede,“ priznáva. 

Čo sa týka vzťahu mníchov a sociálnych médií, Michal Mária v tom má jasno. „Zasvätený život bol historicky silne prítomný v moderných európskych dejinách a zvlášť mnísi sa nijako nebáli moderných technológií, práve naopak: sami ich šírili,“ vysvetľuje. 

„V tomto smere sa potrebujeme vrátiť opäť ku koreňom, porozumieť nášmu poslaniu, ktoré bolo a je inšpirované Duchom Svätým, a pretaviť historické formy do súčasných,“ dodáva Michal Mária. Dnešné skriptóriá podľa neho nepotrebujú pergamen a atrament, ale stále vyžadujú ľudí ochotných sa učiť a priložiť ruku k dielu pre dobro celej súčasnej spoločnosti. „To platí rovnako pre zasvätených aj pre laikov,“ uzatvára.

Že sa sociálnych sietí nemusia báť ani členovia cirkevnej hierarchie, dobre ilustruje príklad bratislavského pomocného biskupa Jozefa Haľka. 

Ten pôsobí na viacerých sociálnych sieťach, účet má okrem Twitteru a Facebooku aj na Instagrame a Youtube. 

Biskup Haľko nie je typický youtuber, výraznejšie pôsobí na facebooku. Najsilnejšou stránkou jeho profilu je pravidelnosť, s ktorou uverejňuje krátke zamyslenia k nedeľnému evanjeliu, tzv. minútky. Zväčša sú zasadené do vonkajšieho prostredia a aj vďaka krátkej minutáži dokážu zaujať. Ich sledovanosť je kolísavá a dosť záleží na téme, priznal v nedávnom rozhovore pre Postoj sám biskup Haľko. Onedlho bude mať so svojimi pomocníkmi na konte stovku týchto výstupov. 

Na facebooku biskupa Haľka sleduje vyše osemtisíc ľudí, ale niektoré jeho videá mali značne väčší dosah. Jedno z posledných videí, v ktorom biskup ohlásil, že počas adventného obdobia bude pravidelne na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí k dispozícii každému, kto sa chce porozprávať, videlo 20-tisíc ľudí. Alebo jeho minútové videoposolstvo spred vyhoretej kaviarne Roland si pozrelo 14-tisíc divákov, ďalšie stovky ho lajkovali či zdieľali. Podobný počet ľudí sledoval biskupovu minútovú modlitbu za Asiu Bibi.

Jedna z nedávnych „minútok“ otca biskupa Haľka.

Komunita našich youtuberov začína biskupa Haľka registrovať, pozvali ho dokonca na svoje stretnutia. 

„Bol som medzi nimi dvakrát na pozvanie ich spoločného poradcu, ktorý aj mne radí a pomáha. Veľmi rád sa s nimi rozprávam a spoznávam svet týchto mladých ľudí,“ povedal biskup Haľko. 

Keď sme mu v spomínanom rozhovore naznačili, že svojím pôsobením na sociálnych sieťach je vzorom pre mnohých v cirkvi, upozornil nás, že nechce figurovať ako príklad. „Je to moja iniciatíva, ktoré nie je povinná. Ja si veľmi vážim aj kňazov, ktorí nie sú na sieťach, ale sú intenzívne prítomní v teréne medzi ľuďmi a zároveň sú mužmi modlitby,“ dodal.  

Kým na Slovensku je kresťanská youtube scéna len v plienkach a zasahuje len úzke kresťanské publikum, v anglosaskom svete je to inak. 

Keď kresťanský youtuber ukáže všetko

To, že kresťanský youtuber sa môže videami zo svojho súkromia aj živiť, dokazujú manželia Sam a Nia Raderovci z amerického Texasu, ktorí sa dostali do povedomia internetovej verejnosti v roku 2014, keď dvojica na Youtube zverejnila video, v ktorom pri jazde autom spievajú pieseň zo známeho animovaného filmu Ľadové kráľovstvo (Frozen). Video sa okamžite dostalo do sveta a za krátky čas ho videli milióny ľudí (dnes má viac ako 23 miliónov pozretí). Rodičia vtedy dvoch detí, ktorí sa otvorene hlásia k svojej viere, vďaka nemu získali množstvo odberateľov svojho youtubového kanála Sam and Nia. Za jeden mesiac ich bolo viac ako 35-tisíc. V natáčaní pravidelných vlogov pokračovali. Dnes ich na Youtube odoberá viac ako dva a pol milióna ľudí. 

Na dobre sledovaný Youtube kanál je však potrebná nemalá dávka exhibicionizmu. V lete 2015 zverejnili mladí manželia video, v ktorom Sam prekvapil svoju polovičku, keď jej oznámil, že je tehotná. Nia totiž v jedno ráno zabudla spláchnuť a Sam cez tehotenský test podľa vzorky z jej moču zistil, že jeho manželka čaká tretie dieťa. Z toho, ako jej radostnú správu oznámil, natočil vlog s názvom Manžel šokoval ženu oznámením tehotenstva, ktoré sa ihneď stalo virálnym. Za prvé dva dni si ho pozrelo viac ako päť miliónov ľudí.

Neprešli ani tri dni a Raderovci natočili emotívne video so smutnou správou. Oznámili v ňom, že Nia dieťa potratila. Od svojich priaznivcov dostali viacero podporných a povzbudzujúcich odkazov. Na niektoré výhrady, že tehotenstvo oznámili priskoro, a aj voči kritike, že to urobili cez internetový vlog, manželia reagovali slovami, že videá chcú robiť autenticky a ľuďom ukazovať svoju vieru v Boha v každodennom živote, ktorý prináša aj tragické momenty. 

Ďalšiu náročnú chvíľu prežila dvojica už o pár dní neskôr. Internetoví hackeri totiž v auguste 2015 na internete zverejnili milióny osobných údajov o zaregistrovaných používateľoch na tzv. zoznamke pre zadaných s názvom Ashley Madison, kde ľudia hľadajú známosť napriek tomu, že partnera majú. Pre divákov vlogu amerického páru prišlo šokujúce zistenie. Jeden z účtov na zoznamke totiž patril Samovi. Správa o tom sa ihneď šírila v médiách, ktoré zdôrazňovali, že takto sa zachoval človek, ktorý sa prezentoval ako veriaci.

Už o dva dni nato Sam zareagoval. Ako inak, prostredníctvom vlogu, v ktorom po jeho boku sedela Nia. Vo videu Sam priznal, že urobil chybu, ktorú mu Boh a jeho manželka odpustili. Stalo sa to podľa jeho slov ešte predtým, ako začal s vlogmi na Youtube.

Foto: zdroj Youtube

„Je to vec našej minulosti,“ vysvetľoval Sam. „Cítim hanbu, že to musím priznať, ale je to nevyhnutné pre sledovateľov, ktorí venovali čas a lásku našej rodine. Zriadil som si účet na zoznamke, mal som hriešnu túžbu po inej žene, ale nikdy som sa s nijakou nestretol. Je ľahké sledovať naše vlogy a myslieť si, že sme perfektná rodina, ale je to ďaleko od pravdy. Je mi veľmi ľúto mojich činov. Viem, že budeme terčom útokov, pretože žijeme svoj život pre Ježiša verejne,“ povedal s tým, že vo vlogoch chcú naďalej pokračovať.

Onedlho sa v médiách objavila ďalšia negatívna správa, ktorá bola pre fanúšikov Raderovcov ďalšou ranou. Sama vyhodili z večierka pre vlogerov v meste Seattle po tom, čo sa vyhrážal inému vlogerovi, ktorý ho kritizoval.

Po týchto kontroverziách sa Sam a Nia rozhodli, že si od vlogovania dajú na isté obdobie pauzu. Podľa vlastných slov potrebovali čas, aby sa zamerali na uzdravenie svojho vzťahu a rodiny.

Netrvalo však dlho a manželia sa na youtuberskú scénu vrátili. Ich podporovatelia ich o to dokonca žiadali aj formou petície. Sam a Nia sa opäť rozhodli natáčať vlogy zo svojho každodenného života. Ešte v tom istom roku prezradili cez Youtube, že čakajú tretie dieťa.

Desať detí? Úspech zaručený

Fenoménom Youtube sa v posledných mesiacoch stala Austrálčanka Taina Licciardo-Toivola, matka desiatich detí s výzorom bábiky Barbie. Kresťanka, vegánka, minimalistka, super matka – tento koktejl postojov jej zaručil na Youtube raketový úspech. V priebehu jedenástich mesiacov získala viac ako 364-tisíc odoberateľov a ich počet každým dňom rastie. K tomu ešte mená detí ako Leonardo, Cleopatra Taina Bride, Jerusalem, Shakespeare, Romeo, D'Artagnan, KingJames Ocean, Aphrodite, Nefertiti Butterfly Bambi a Omega Royal Fox vo veku od 6 mesiacov do 20 rokov a kariéra sa môže začať.

Foto: Instagram

Taina postuje videá zo svojho každodenného života s deťmi, od svojej rannej rutiny prebaľovania štyroch najmenších detí až po rozhovory so svojimi deťmi v puberte, ktoré ju zvládajú až podozrivo pokojne. Ich minimalistický dom uprostred lesa niekde vo Fínsku je vždy uprataný a čistý, deti mame pomáhajú s domácimi prácami aj s varením, staršie deti sa vzorovo starajú o svojich mladších súrodencov. Popritom Taina zvláda ešte učiť menšie deti doma a to všetko s úsmevom a dobrou náladou. To, či ide o divadlo pre účel videí, nevieme, ale efekt je zaručený. 

Kde-tu zaznie vetička o vďačnosti Bohu či požehnaní veľkej rodiny. Objavili sa aj podozrenia, že rodina patrí k tzv. Doomsday sekte, ktorá vyznáva skorý koniec sveta, no samotná Taina sa proti takýmto rečiam ohradila. Svedectvom je však samotná voľba desiatich detí a neegoistického nekonzumného života. Pravdou je, že postava otca je v samotných videách veľmi pasívna a vyvoláva mnoho otáznikov. 

Aby to Taina všetko v pohode zvládala, vstáva už o tretej ráno, keď má čas pre seba, aby si zabehala, meditovala, venovala sa svojim koníčkom a Youtubu. Keď vstanú jej deti, super matka má už pol dňa za sebou.

Pre kresťanských Youtuberov môže byť Taina príkladom, že odlišný životný štýl môže byť pre mnohých ťahačom na sociálnych sieťach. K tomu kvalitné spracovanie, vkusná zvučka a úspech je zaručený. Ľudí totiž fascinuje vstupovať druhým do obývačky a vidieť ich život zblízka. Mnohé zúfalé matky jedného dieťaťa si chodia k Taine po rady a krútia hlavou, ako zvláda s takým prehľadom výchovu desiatich detí. Ona im len odpovedá, že je to o dobrej organizácii a požehnaní. 

Youtuberka na zákazku cirkvi

Jana Highholderová je dvadsaťročná nemecká evanjelička, ktorá študuje medicínu v Münsteri a svojimi kučeravými blond vlasmi pripomína mladú Sharon Stoneovú. Na Youtube má kanál s názvom Jana, kde od apríla pribúdajú vlogy o témach zo života a v neposlednom rade o žitej kresťanskej viere. Ako hovorí, chce sa o svoju vieru deliť bez toho, aby sa pred svetom z nej vyviňovala. Jej vlog vznikol v spolupráci s vedením evanjelickej cirkvi v Nemecku, ktorá si od Jany sľubuje, že zasiahne mladých ľudí a zastaví tak masový odliv veriacich, ktorému evanjelici v posledných rokoch čelia. 

Foto: Facebook

Ako šesťročná ochorela na leukémiu. Keď sa jej mama rozplakala, povedala jej, aby prestala a že Boh ich cez to prevedie. Od šestnástich sa venovala slam poetry – zvláštnemu druhu básnického prednesu, akémusi hiphopu bez hudby. Jej videá o živote a viere sú veľmi profesionálne, vznikajú s pomocou agentúry a v spolupráci s Komunitnou sieťou evanjelickej publicistiky či Nemeckej evanjelickej mládeže. Zatiaľ môže len snívať o sledovanosti, akú majú kresťanskí youtuberi z USA. Jej kanál má (v čase písania nášho článku) len 8 610 odberateľov. No niektoré jej vlogy sú celkom dobré.   

Za pozornosť stojí napríklad video o Janinom modlitebnom živote. Alebo video o pôvode hriechu. Jana sa snaží vyhýbať príliš odťažitému „cirkevníckemu“ jazyku, no občas má divák dojem, že jej posolstvo je príliš všeobjímajúce. Vo videu, kde sa venuje otázkam divákov, napríklad jeden z nich skonštatuje, že síce neverí v Boha, ale vo vyššiu duchovnú energiu. Jana mu chápavo odpovie, že jej to pripomína Ducha Svätého, v ktorého verí ona, a tým podľa nej nie je divák od jej nazerania až taký vzdialený.

Kresťanský divák si môže položiť otázku, či zo strany kresťanskej vlogerky nie je premárnenou šancou nespomenúť, že Boh nie je energia, ale osoba, ktorá chce mať s nami vzťah. 

Janino kresťanstvo občas pôsobí defenzívne, aj keď ona hovorí, že tak nechce pôsobiť: Pozrite, my kresťania sme tiež normálni moderní ľudia, nie nejakí čudáci. Ale možno je už nemecká spoločnosť taká postkresťanská, že iná komunikačná stratégia nie je veľmi reálna. Otázne je, či asertívnejšia a provokujúcejšia komunikácia by predsa len neviedla k vyššiemu záujmu aj sledovanosti. 

Diskutujúci pod videami väčšinou Jane fandia alebo s ňou slušne polemizujú, no nájdu sa aj agresívnejšie príspevky. Pre katolícky online magazín Kirche-und-Leben.de o nenávistných reakciách Jana Highholderová povedala: „Tieto komentáre sú zrkadlom spoločnosti. Tá je síce veľmi tolerantná, ale akosi môžeme byť hocikým okrem kresťanov. Pre mňa je to prevrátená tolerancia.“