Manželstvo na ceste

S prichádzajúcim novým občianskym rokom si niektorí z nás potrebujú znovu uvedomiť, k čomu sme sa zaviazali. Ako vieme, Ježiš o sebe povedal, že je „cesta, pravda a život“. A pokračoval: „Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14,6) Cestou je teda samotná jeho osoba.

To, ako používal svoj rozum a svoju vôľu, ako boli jeho nižšie fyzické schopnosti v službách vyšších duchovných, sa v ňom stalo možným aj nám. Keď boli prví kresťania prenasledovaní, ich prenasledovatelia hľadali „mužov a ženy, ktorí boli stúpencami Cesty.” (porov. Sk 9,2) Emeritný pápež Benedikt túto myšlienku rozvinul v tom zmysle, že katolicizmus je cesta, nie náboženstvo, čím myslel, že ho nemožno redukovať len na zoznam vecí, ktoré treba spraviť.

Katolicizmus je skôr úplnou a totálnou cestou života včleneného do Krista – ktorý každý deň od rána do večera plní Otcovu vôľu. Naproti tomu v náboženstve si človek splní svoju povinnosť voči Bohu, keď vyškrtne poslednú položku na zozname. Náboženstvo umožňuje voľno od náboženstva! Mám čas na svetské aktivity – ako keby niečo bolo naozaj svetské.

Manželstvo môže byť buď "náboženské", alebo "na ceste"

Ľudia, čo sa nechajú stiahnuť k „náboženstvám“, ich majú zvyčajne niekoľko: medzi nimi môže byť aj presedlanie na kresťanstvo, keď udrú ťažkosti; posadnutosť nakupovaním; fascinácia sexom; fixácia na športový klub či politickú stranu; závislosť od tejto sociálnej skupiny; zaoberanie sa len tým, ako sa posunúť v biznise. Nábožnosť v tomto zmysle znamená život, v ktorom sa preskakuje z jedného náboženstva do druhého.

"Pápež Benedikt túto myšlienku rozvinul v tom zmysle, že katolicizmus je cesta, nie náboženstvo, čím myslel, že ho nemožno redukovať len na zoznam vecí, ktoré treba spraviť."

Zdieľať

Byť na ceste však znamená pokorne sa podriadiť situáciám, lebo ich zosiela Boh. Tak napríklad „prišiel k nemu [zbitému človeku] istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň.“ (Lk 10,33-34) Je to nesebecké darovanie sa druhému v láske. Toto je jadro cesty.

Keď túto myšlienku rozvinieme ešte trochu ďalej, aj manželstvo môže byť buď „náboženské“ alebo na ceste. V „náboženskom“ manželstve, v tom zmysle, s ktorým pracujeme teraz, si vymyslím zoznam povinností, ktoré vytvárajú „manželstvo“, a keď vyškrtnem všetky položky, urobil som všetko, čo som si vymyslel. Samozrejme, ak po realizácii zoznamu nie som šťastný, možnosťou je rozvod, lebo som spravil všetko, čo som očakával. Všimnime si však tú zameranosť na seba. Toto „manželstvo“ je môj konštrukt, nie Božia skutočnosť. „Manželstvo“ je môj projekt a pred tým druhým či pred Bohom je uzavreté.

Ak som však v manželstve na ceste, potom sa budeme so svojou ženou každú jednu sekundu učiť nesebeckému darovaniu sa v lásku. (Láska sa tu chápe ako konanie pre dobro druhého.) Od Krista, ktorý nás sprevádza, sa učíme, ako na to. Objavíme, čo to znamená, keď máme dvadsať päť rokov, ešte viac, keď máme päťdesiat, a ešte viac, keď máme sedemdesiat. Kristovo manželstvo s jeho Cirkvou je pre moje manželstvo s mojou ženou základom a zdrojom života.

Netreba sa uspokojovať nejakou ideológiou, ktorá práve beží kultúrou

Život na ceste k Bohu nemá žiadne obmedzenia, ktoré si sami vymyslíme a uložíme. Sme na ceste do Božej nekonečnosti, a preto si nevieme ani len zďaleka predstaviť, aké to je byť milujúcim človekom, prípadne k akej láske môže dospieť moja žena či ja sám. Pokúšať sa o to znamená obmedzovať Boha a uspokojovať sa len s nejakou ľuďmi vytvorenou ideológiou, ktorá práve beží kultúrou.

"Ako manžel a manželka objavujeme na spoločnej ceste zmysel života. Keď láska dosiahne tento bod, vtedy je naozaj nesebecká. Preto je manželstvo na celý život."

Zdieľať

Keď som v manželstve na ceste, som otvorený stať sa viac, než som si kedy predstavoval. Ako manžel a manželka objavujeme na spoločnej ceste zmysel života. Keď láska dosiahne tento bod, vtedy je naozaj nesebecká. Preto je manželstvo na celý život. Preto má manželstvo spásnu silu – pomáhame sebe navzájom aj svojim deťom k Bohu.

Započúvajme sa do zmyslu manželstva na ceste slovami Tertulliána:

Kde je jedno telo, tam je aj jeden duch. Spoločne sa modlia, spoločne sa klaňajú, spoločne sa postia; vzájomne sa vyučujú, vzájomne povzbudzujú, vzájomne podporujú. Rovnako sú obidvaja v Božej Cirkvi; rovnako na Božej hostine; rovnako v ťažkostiach, v prenasledovaniach, v úľavách. Ani jeden neskrýva nič pred druhým; ani jeden sa druhého nestráni; ani jeden nie je druhému na ťarchu. Chorí sa navštevujú a núdzni podporujú v slobode. Almužny sú bez trápenia, obety bez škrupúľ; každodenná starostlivosť bez prekážok: žiadne tajné vzdychy, žiadne bázlivé pozdravy, žiadne nemé požehnania. Ako v ozvene znejú medzi nimi žalmy a hymny a navzájom sa pretekajú, kto bude lepšie spievať Pánovi. Keď toto Kristus vidí a počuje, má v tom zaľúbenie.

Toto je manželstvo na ceste k Bohu!

Bevil Bramwell 
Autor je 
na dôchodku, člen rádu Oblátov Nepoškvrnenej Panny Márie a bývalý dekan na Catholic Distance University. Publikoval knihy Laity: Beautiful, Good and True (Laický stav: krásny, dobrý a pravdivý) a The World of the Sacraments (Svet sviatostí).

Pôvodný text: Catholic Marriage: On the Way, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo