Pred niekoľkými dňami publikoval francúzsky Národný poradný výbor pre etiku svoju vyhodnocovaciu správu o výsledkoch verejnej konzultácie, ktorá trvala skoro štyri mesiace. Termín „états généraux“, ťažko preložiteľný do akéhokoľvek iného jazyka, má svoj pôvod v stredoveku, keď kráľ zvolával šľachticov, cirkev a tretí stav, aby získal ich podporu pre svoje nápady. Poslední francúzski prezidenti oprášili tento feudálny „brainstorming“ a dali mu formu širokej verejnej diskusie pod záštitou ministerstva.

Dôvodom práve ukončenej konzultácie je zákon o bioetike, ktorého posledná verzia z roku 2011 požaduje svoju vlastnú revíziu práve tento rok. Do jej záberu sa dostalo deväť tematických okruhov: kmeňové bunky a výskum na embryách, prokreácia a spoločnosť, lekárska starostlivosť na konci života, genetické vyšetrenia a genomické lekárstvo, darcovstvo a transplantácie orgánov, neurovedy, zdravotnícke údaje (big data), umelá inteligencia a robotizácia, zdravie a životné prostredie. V občianskych diskusiách dominovali prvé tri menované okruhy, s ktorými verejnosť už mala možnosť sa oboznámiť v minulosti a ktorým sa médiá venujú najviac.

Internetová časť sa skončila jednoznačnou porážkou tých, ktorí pod nálepkou pokroku by chceli zaviesť asistovanú samovraždu chorých a starých, zákonom organizované rodičovstvo bez otca a ešte viac eugeniky do embryonálneho výskumu. Zdieľať

Konferencie pre verejnosť boli organizované regionálnymi etickými centrami, ktoré spadajú pod autoritu zdravotníckych agentúr. Štandardný priebeh takéhoto stretnutia zahŕňal osvetľujúce príspevky lekára, filozofa a právnika, po ktorých nasledovala diskusia s verejnosťou. Zástupcovia hlavných náboženstiev boli na stretnutia pozývaní osobitne. Paralelne, a po prvýkrát, bola zriadená možnosť verejného pripomienkovania, podávania alternatívnych návrhov a hlasovania cez internet. V rovnakom čase sa realizovali parlamentné konzultácie, kde dostali priestor profesné organizácie, vedecké tímy, filozofi, zástupcovia náboženských skupín a asociácie pôsobiace v spomínaných okruhoch. Celý proces bol pod dohľadom tzv. Občianskeho výboru pozostávajúceho z 22 náhodne vybraných anonymných osôb, ktoré svojím profilom mali zastupovať všetky spoločenské skupiny.

Internetová časť „états généraux“ (ďalej len EG) skončila jednoznačnou porážkou tých, ktorí pod nálepkou pokroku by chceli zaviesť asistovanú samovraždu chorých a starých, zákonom organizované rodičovstvo bez otca a ešte viac eugeniky do embryonálneho výskumu. Samozrejme, otázky neboli nikdy formulované takto otvorene, ale obsahovali svoj kódový slovník taký typický pre progresivizmus ohlasujúci svetlé zajtrajšky. Hovorilo sa o práve na dôstojnú smrť, odstránení diskriminácie pri umelom oplodnení, o ceste k sľubnej regeneračnej medicíne a podobne.

Miera odmietnutia lacného „pokroku“ sa v troch najviac diskutovaných okruhoch pohybovala na úrovni 80 až 90 percent. Naopak, návrhy smerujúce k úplne opačným opatreniam (zákaz eutanázie, obmedzenie embryonálneho výskumu...) dostávali vysoko väčšinovú podporu. Dodatočne ku Dňu otcov si asociácia Alliance Vita objednala prieskum v agentúre Ifop, ktorej výsledky sú rovnako jednoznačné: 93 percent Francúzov si myslí, že otec zohráva podstatnú úlohu pre deti; pre 89 percent je absencia otca niečím, čo poznačí celý život. Bude toto vysoké odmietnutie stačiť na to, aby sa zastavilo posúvanie hranice akceptovateľnosti v oblasti prokreatívnej medicíny?

Podľa prieskumu si 93 percent Francúzov myslí, že otec zohráva podstatnú úlohu pre deti; pre 89 percent je absencia otca niečím, čo poznačí celý život. Zdieľať

Nič nie je menej isté. V prvom rade je nutné priznať, že účasť na internetovej debate nebola nijako mohutná, hoci samotný Národný konzultatívny výbor pre etiku vyjadril mimoriadnu spokojnosť s počtom diskutujúcich. Napríklad k téme prokreácie (otvorenie umelého oplodnenia lesbickým párom a slobodným ženám) sa vyjadrilo 17,5-tisíc účastníkov (podaných skoro 30-tisíc návrhov, 320-tisíc hlasovaní), čo nie je až také veľké číslo vzhľadom na to, ako často sa téma doslova propaguje v médiách. O eutanázii ich diskutovalo ani nie 15-tisíc. Z čísel možno usúdiť, že do tejto formy EG sa zapojili najmä aktivisti a sympatizanti organizácií tretieho sektora, či už z jednej, alebo druhej strany.

Výsledok verejných konferencií v regiónoch (bolo ich okolo 270, 21-tisíc účastníkov) organizovaných etickými centrami sa nedá percentuálne vyhodnotiť, keďže žiadne hlasovanie sa počas nich nekonalo. Zo správ, ktoré referovali o priebehu stretnutí, možno usúdiť, že aj tam bola zjavná prevaha konzervatívcov s jasne vyhranenými názormi na diskutované otázky. Skepticizmus a opatrnosť však bolo cítiť aj z príspevkov odborníkov. Asi najlepšie to zhrnul profesor Bernardin, predseda etického centra v Nice a šéf jednotky reanimácie v miestnej fakultnej nemocnici, keď vyzval prítomných, aby si v prvom rade položili otázku „aký svet chceme zajtra pre človeka?“.

Zatiaľ čo bežný občan sa mohol naplno realizovať na reálnych a virtuálnych fórach, v zákulisí prebiehal a stále pokračuje neľútostný boj lobistov. Najlepším príkladom je eutanázia, ktorá pôvodne nemala figurovať na zozname diskutovaných bioetických okruhov. Za posledné desaťročie si však organizácie bojujúce za „dôstojnú“ smrť našli svojich učeníkov nielen v parlamente, ale aj v Národnom konzultatívnom výbore pre etiku, ktorý tému zaradil na zoznam v poslednej chvíli. Dva neúspešné partizánske pokusy v parlamente o uzákonenie asistovanej samovraždy mali vytvoriť trvalý tlak na prezidenta a ministerku zdravotníctva. Výzva 150 poslancov v denníku Le Monde pod názvom „vo Francúzsku sa nezomiera dobre“ mala zase vyburcovať verejnú mienku.

V zákulisí stále pokračuje neľútostný boj lobistov. Najlepším príkladom je eutanázia, ktorá na zozname diskutovaných bioetických okruhov pôvodne nemala figurovať. Zdieľať

V apríli sa k agitovaniu za aktívnu smrteľnú sedáciu pridala aj Ekonomická, sociálna a ekologická rada, ktorej legitímnosť v bioetických otázkach je prinajlepšom nulová. Podľa jej vyhlásenia sa v krajine napriek zákazu má vykonávať dve- až štyritisíc eutanázií, čo by malo byť dostatočným argumentom na jej povolenie zo zákona. Takéto „fake news“ okamžite poprela Národná lekárska komora, podľa ktorej sú žiadosti o eutanáziu v skutočnosti veľmi zriedkavé, takmer výnimočné. Poslanec Touraine, slobodomurár a jeden z hlavných parlamentných agitátorov za eutanáziu, reagoval výrokom akoby z obchodného plánu: keďže je eutanázia zakázaná, dopyt po nej je nízky.

Ďalšou prekážkou na zastavenie navrhovaných kontroverzných zmien v bioetike je skutočnosť, že vyhodnotenie procesu EG pripravil ten istý orgán (Národný konzultatívny výbor pre etiku), ktorý ho aj pripravoval a organizoval. Navyše samotný výbor ešte pred začatím procesu EG zverejnil svoje stanovisko, čím opustil neutrálnu pozíciu a dostal sa do konfliktu záujmov. Vysoké percentuálne odmietnutie eutanázie a umelého oplodnenia „pre všetkých“ nebolo v jeho záverečnej správe takmer vôbec spomenuté a výbor len placho konštatoval, že v niektorých otázkach sa nenašiel hľadaný spoločenský konsenzus. S obavami sa preto čaká na jeho odporúčania, ktoré sú plánované na jeseň a ktoré výrazne ovplyvnia rozsah revízie bioetického zákona.

Konečné slovo však bude mať prezident Macron, ktorý pri doteraz prijatých zákonoch aplikoval metódu: vypočujem všetkých, rozhodnem sám. Od procesu EG si sľuboval zrodenie spoločenského konsenzu, čím sa chcel vyhnúť podobným manifestáciám ako Hollande pri zákone o manželstve pre homosexuálov. Priestorom na manifestácie nemala byť ulica, ale virtuálny priestor, kde sa každý mohol naplno vykričať tak, aby ho nikto nepočul. Konsenzus sa však nenašiel, výsledky EG len potvrdili, že v niektorých otázkach ostáva verejná mienka naďalej silne rozdelená alebo dokonca odmietavá. Preto prezident váha a hrá na čas, zatiaľ čo v tábore nedočkavých progresivistov stúpa nervozita.

Macron vie, že podporu ľavice si nezíska eutanáziou ani umelým oplodnením pre lesbické páry, čím by uspokojil len lobistov a militantných aktivistov. Poľavenie v ekonomických reformách a priskoré vytiahnutie bioetických tém by vyvolalo politické vzkriesenie republikánov. Zdieľať

Je pravdepodobné, že otázka priorít je tým dôvodom, prečo sa Macron k téme nechce vyjadrovať na verejnosti. Doteraz schválenými reformami si získal už 55 % bývalých voličov Fillona a v prieskumoch je vnímaný ako prezident pravice. Traja odborníci, ktorí vypracovali jeho ekonomický program, mu napísali výzvu, že je najvyšší čas „zatočiť doľava“, ak nechce prísť o podporu ľavice. Macron vie, že podporu ľavice si nezíska eutanáziou ani umelým oplodnením pre lesbické páry. Tieto reformy by uspokojili len lobistov a militantných aktivistov. Poľavenie v ekonomických reformách a priskoré vytiahnutie bioetických tém by vyvolalo politické vzkriesenie republikánov. Tí momentálne zúfalo hľadajú nejaké opozične témy, keďže ich ekonomický program už práve realizuje prezident.

A tak Macron hrá na čas z čisto politických dôvodov. O rok sú európske voľby, od ktorých výsledku závisí osud jeho proeurópskych programových bodov. Vytvorenie nadnárodného európskeho volebného obvodu mu zatiaľ nevyšlo, ale doma si prispôsobil volebný zákon prechodom z ôsmich na jeden volebný obvod. Takto eliminoval slabinu svojho zatiaľ menšieho zastúpenia v regiónoch. Do volieb potrebuje udržiavať bývalú pravicu a ľavicu v rozklade a prezentovať sa ako jediná protiváha extrémnych zoskupení. Na verbálny predvolebný prísľub umelého oplodnenia pre všetky ženy príde rad potom.

Koncom mája sa konala pracovná večera s témou prokreácie, na ktorú si prezident pozval zúžený výber predstaviteľov oboch táborov a kde si chcel opäť vypočuť názory a argumenty jedných aj druhých. Sám vraj veľa nenarozprával, hlavne počúval. V súlade so svojou vyčkávacou taktikou mal však povedať toto: „Sme na križovatke možností, ktoré ponúkajú technológie, a teraz môžeme niektoré z týchto možností dostať do zákona.“ S tou križovatkou sa nemýli a pri rozhodovaní by mu iste pomohlo oprieť sa o kresťanskú antropológiu. Ak mu v tom bude zabránené, nech si spomenie aspoň na Orwellov výrok: „Ak mi niekto hovorí o pokroku, tak sa v prvom rade pýtam, či nás urobí viac ľudskými alebo menej ľudskými.“

Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!