K VECI: Slová vďaky pre Michaela Novaka

Kým ja som počas svojho dospievania sledoval dejiny v televízii a v rádiu, Michael Novak už dejiny tvoril – a úžasným príbehom dospievania sú svojím spôsobom aj jeho elegantné a zábavne podané pamäte, ktoré práve vychádzajú pod názvom Writing from Left to Right: My Journey from Liberal to Conservative (Písanie zľava doprava: moja cesta od liberála ku konzervatívcovi).

Správy o zavraždení J. F. Kennedyho som počul zo zachrípnutého školského rozhlasu a videl som, ako Ruby zastrelil Oswalda (podľa vyšetrovaní Kennedyho vraha, pozn. prekl.), v čiernobielej televízii. O zastrelení doktora [Martina Luthera] Kinga mi zavolal priateľ na intrák a len dva mesiace nato som na svojej tranzistorke počul správy o smrti Bobbyho Kennedyho.

A bola tu aj vojna, ktorú sme všetci sledovali v nočných správach, akoby sme boli na pikniku pri Bull Rune (dejisko dvoch bitiek počas americkej občianskej vojny).

Najprv muž ľavice

Život Michaela Novaka však tieto udalosti priamo pretínal. 22. novembra 1963 (deň Kennedyho smrti) bol ako spravodajca na 2. vatikánskom koncile a v onen trúchlivý večer jedol so svojou milovanou ženou Karen, s Johnom Cogleym – autorom Kennedyho slávnej „Houstonskej reči“ – a socialistom Michaelom Harringtonom, autorom knihy The Other America (Tá druhá Amerika).

"O radu ho žiadali aj George McGovern a Jimmy Carter, lebo aj v 70. rokoch bol Michael Novak stále mužom ľavice. No potom prišili Ronald Reagan, Margaret Thatcherová a Ján Pavol II."

Zdieľať

Michael Novak bol vtedy mužom ľavice.

V jednom príbehu zo 60. rokov rozpráva, ako v roku 1968 zavolal priateľovi Eugenovi McCarthyovi, že sa rozhodol podporovať Bobbyho Kennedyho. Novak bol práve na Stanfordskej univerzite, keď mu Bobby tesne pred primárkami v Kalifornii zavolal, aby priletel do Los Angeles a aby bol s volebným štábom, keď prídu výsledky. Novak odmietol a všetci si pamätáme, čo sa stalo tej noci.

Neskôr spolupracoval so Sargentom Shriverom na zvolení Demokratov do Kongresu. Medzi jednotlivými mítingmi viedli títo dvaja množstvo dlhých rozhovorov o katolíckych autoroch a o teológii. Novak obdivoval Shriverovu elementárnu, katolícku slušnosť.

O radu ho žiadali aj George McGovern a Jimmy Carter, lebo aj v 70. rokoch bol Michael Novak stále mužom ľavice.

No potom prišili Ronald Reagan, Margaret Thatcherová a Ján Pavol II.

Prechod napravo ho zocelil

Michael, náš kolega a jeden zo zakladateľov The Catholic Thing, píše: „Na vlastné oči som videl takmer okamžité výsledky prechodu z Carterových ekonomických opatrení na Reaganomiku.“ Podnikanie zažilo boom, Reaganov „kreatívny daňový a regulačný režim“ umožnil vznik malých podnikov a zamestnanosť prudko stúpla. Priaznivá klíma náhle urýchlila objavenie sa nových technológií.

Aj Michael začal byť viacej na očiach, až tak, že hoci stále veľmi veľa písal, dal sa aj na diplomatickú kariéru – za Reagana aj za Billa Clintona.

Dnes sa už naša krátka doba prosperity a mieru skončila, čoho symbolickým, aj keď nie skutočným míľnikom bol 11. september. Veľké investičné plány na uzdravenie ekonomiky, ku ktorým už len môžu prísť robotníci s lopatami a kopanie zákopov v zahraničnej politike nám pripomína, že ak sa jama prehlbuje, treba prestať kopať. Ako Michael múdro píše, problém so zástancami silného štátu je, že kopú ďalej „až kým štátu nedojdú peniaze iných ľudí.”

"Po prechode napravo ho jeho 'liberálni' súdruhovia odvrhli. Mal šťastie, poznamenáva, že bol ešte mladý: Človeka to zocelí na neskôr."

Zdieľať

Ťažko je presne vytýčiť genézu akejkoľvek politickej transformácie, no keď Michael v roku 1972 uverejnil knihu The Rise of the Unmeltable Ethnics (Vzostup neroztaviteľných etnických skupín) a obe politické strany si všimli jej argumenty, stalo sa niečo, čo ho, úprimne povedané, zranilo. Jeho „liberálni“ súdruhovia ho odvrhli:

"Nikdy predtým som nerozumel, ako funguje sekulárna exkomunikácia – ako účinne možno človeka vylúčiť z nevinného podpichovania v dôverných starých kruhoch, ako dokonca aj starí priatelia zmenia tému rozhovoru, keď sa objaví, a s určitým chladom naznačujú, že jeho prítomnosť už nie je žiaduca."

Mal šťastie, poznamenáva, že bol ešte mladý: „Človeka to zocelí na neskôr.“

Kultúra je dôležitejšia než politika alebo ekonomika

Michael, ktorý je sám členom „etnika“ (slovenský Američan), knihou Unmeltable Ethnics priamo či nepriamo pomohol predefinovať politické stratégie kandidátov od McGoverna až po Nixona, keď tvrdil, že žiaden uniformný „homo americanus“ neexistuje. Naopak, veľmi reálne je – a musí byť – e pluribus unum („z viacerých jedno“, text na oficiálnej pečati USA, pozn. prekl.). Ako veľmi ho potom zarmútilo, keď bol svedkom klesajúcej špirály multikulturalizmu, ktorý si „požičiava logiku relativizmu pre svoj útok na tradíciu Unum.”

"Multikulturalizmus podkopáva svoj predstieraný relativizmus agresívnym nepriateľstvom voči určitým kultúram, najmä tej našej, s našou židovskou a kresťanskou víziou jedného a mnohého, rozličných ľudí od jedného Stvoriteľa, pre ktorých platia rovnaké transcendentné normy."

"M. Novak: Kultúra je dôležitejšia než politika alebo ekonomika, dotýka sa sŕdc a pohýna duše. Zvlášť v morálnom a náboženskom rozmere je tým, čo usmerňuje rozhodnutia skutočných ľudí."

Zdieľať

Kultúra, píše, je dôležitejšia než politika alebo ekonomika. Kultúra sa dotýka sŕdc a pohýna duše viac, než emotívne témy dneška. A kultúra, zvlášť vo svojom morálnom a náboženskom rozmere, je to, čo usmerňuje rozhodnutia skutočných ľudí. Čo iné je krédo, než hlboké kultúrne stanovisko?

Reagan, Thatcherová a Ján Pavol II.

Presvedčenia kréda sú tým, čo pohýnalo troch ľudí, s ktorými sa časom zoznámil: Reagana, Thatcherovú a Wojtylu – všetkých troch vykresľuje s pozoruhodnými postrehmi: vlastnými aj cudzími – ako je napríklad vyjadrenie Jeane Kirkpatrickovej, ktorá mu povedala, že Ronald Reagan bol „najistejší muž v prítomnosti ženy, s akým sa v živote stretla.”

Margaret Thatcherová mu pogratulovala ku knihe The Spirit of Democratic Capitalism (Duch demokratického kapitalizmu). „Robíte najdôležitejšiu vec na svete,“ povedala mu vrelo. Veľký Irving Kristol, ktorý sa s Thatcherovou už poznal, stál blízko nich a teatrálne si odkašľal. „Aj vy, Irving,“ zavtipkovala.

Pár rokov nato mu v Downing Street číslo 10 ukázala výtlačok tejto knihy so somárskymi ušami a popísaný svojimi vlastnými poznámkami.

Ján Pavol II. raz povedal Georgeovi Weigelovi: „Novak hovorí, že je Slovák, ale v skutočnosti je Poliak.“ (To je dlhý príbeh.)

Na jedno stretnutie s pápežom vzal Michael so sebou aj Karen, výbornú sochárku, ktorá Svätému Otcovi podarovala bronzový krucifix. Ján Pavol skúmal postavu nášho Pána s ohnutým chrbtom. Novakovcov ohromilo, keď pápež povedal: „Presne vo chvíli smrti” – presne to bol autorkin úmysel.

Na konci knihy Michael popisuje, akú úlohu zohrala jeho pomoc pri vyjasňovaní niektorých bodov veľkej encykliky tohto pápeža, Centesimus annus.

„V živote je najdôležitejšie,“ povedal G.K. Chesterton, „či beriete veci ako samozrejmosť alebo ich beriete s vďakou.“ Michael Novak – akademik, diplomat, ekonóm, športový fanúšik, filozof, demokrat, konzervatívec, teológ, spisovateľ, manžel a otec – nikdy nebral nič ako samozrejmosť, za čo sú jeho čitatelia veľmi vďační.

Brad Miner
Autor je zástupca šéfredaktora The Catholic Thing, člen Faith and Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) a člen správnej rady Aid to the Church in Need USA (Pomoc Cirkvi v núdzi). Napísal šesť kníh a býval literárnym redaktorom v National Review. The Compleat Gentleman (Ako byť dokonalým gentlemanom) je k dispozícii v audio formáte. Číta Christopher Lane.

Pôvodný text: Words of Gratitude, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo