Ako používať sakrálny priestor?

Vo februári bolo prvé stretnutie skupiny v Prahe, cieľom je raz ročne sa stretnúť, vymieňať si skúsenosti a pýtať sa, ako je na tom vzťah kresťanskej viery a (súčasného) umenia. Hosťom prvej diskusie bol český architekt Norbert Schmidt, autor knihy Přímluva za současnost.

Kláštorný chrám u trapistov v Novom Dvore od Johna Pawsona, 2004, prítomnosť tmy nám umožňuje vidieť svetlo, nemusia byť vždy pri bohoslužbe zasvietené všetky svetlá, nechajme vyniknúť ich vzájomnú kombináciu.

Obrazové pozadie diskusie so Schmidtom tvorila prevažne prezentácia z umeleckých priestorových intervencií v pražskej akademickej farnosti u Nejsv. Salvátora či z expozícií Arcidiecézneho múzea Kolumba v Kolíne nad Rýnom, iniciovaného už zosnulým kardinálom Joachimom Meisnerom.

Adventná videoprojekcia na strop kostola Nejsv. Salvátora v Prahe od Pavla Mrkuse: príklad využitia súčasného prostriedku v sakrálnom priestore: videoprojekcia.

V rámci našej diskusie nešlo ani tak primárne o otázku vzhľadu a stavania či nestavania „moderných kostolov”. Dôležité je vedieť, ako narábať so starými kostolmi, ako dynamicky zachádzať so sakrálnym priestorom (svetlo ako kľúčový stavebný materiál!), ide tu tiež o sebapochopenie Cirkvi či o vyžarovanie toho, čím sa obklopujeme a čo vykonávame.

Lesná kaplnka, drobná architektúra vhodne súvisiaca s prostredím do ktorého je zasadená, západné Rakúsko, architekt Bernardo Bader, 2017

Súčasný problém je často na strane zadávateľa. Odborníci a umelci najrôznejších žánrov sú k dispozícii, Cirkev, teda biskupstvo, rehoľné spoločenstvo alebo farnosť by však mali vedieť, čo chcú, ich zadanie by malo byť kompetentné.

V tejto oblasti majú najlepší profil rehoľné spoločenstvá, ktoré dokážu formulovať, o čo im ide (pozitívne príklady – trapisti v Čechách v Novom dvore, v prvej polovici 20. storočia dominikáni v La Tourette vo Francúzsku – za zmienku stojí určite i pomerne čerstvá pustovňa slovenských františkánov).

Overeným nástrojom je vyhlásenie otvorenej súťaže. Pritom je dôležité, aby sa s víťazom premýšľalo nad návrhom od samého začiatku. Opäť pozitívnym príkladom sú výsledky nedávnej súťaže, ktorú vyhlásili slovenskí saleziáni na Nové oratórium na Miletičovej.

Ďalšiu zásadu možno zhrnúť do vety „to dobré sa nedá kopírovať“ . Po všemožných inšpiráciách zo sveta treba po návrate domov na to všetko zabudnúť. Dôležité je pýtať sa, čo najlepšie môže ponúknuť priestor, ktorý máme u seba doma. V tejto oblasti sa dá spomenúť jednoduchá praktická rada, že na úvod zmeny prístupu úplne stačí povzbudiť a pomôcť kňazovi doma vo svojej farnosti, aby sa začali slúžiť cez advent rorátne omše poctivo iba pri sviečkach (teda žiadne elektrické svetlo!).

Po tretie, treba sa vyhnúť deleniu na duchovné a profánne umenie. Zradným pokušením je chcieť veci teologicky interpretovať a hľadať „symboliku“ („aha, kruh to je symbol plnosti...“ „... aha, dajme tam trojuholník, to bude symbol Trojice!“ a pod.). Jednotlivé predmety by mali rozprávať svojím vlastným životom cez priestorové rozmiestnenie, materiál, svetlo.

Adoračná kaplnka kláštora kapucínok – premyslené narábanie s farbami – architekt Luis Barragan, Mexico 1955.

Jedným z najzaujímavejších bodov našej diskusie bol príbeh francúzskeho dominikána Jean-Marie Alain Couturiera, ktorý počas svojho života v sebe dramaticky riešil, či je dobrý výtvarník alebo či je dobrý rehoľník. Vďaka jeho denníkom dnes vieme, že prišiel na to, že v tomto rozpoložení nebude ani jedno. Postupom času dospel k tomu, že vo svojej role dominikánskeho rehoľníka sa môže stať akýmsi premostením. Napokon pre tie najväčšie mená svojej doby zadával zákazky pre vtedajšie dominikánske priestory (Henri Matisse, Marc Chagall a spol.).

Týmto sa stal omnoho plodnejším, ako keby sa prebíjal svetom svojím výtvarným umením na štýl fra Angelica. Jeho texty sú hodné pozornosti. Momentálne väčšina z nich je v origináli vo francúzštine, ale zopár textov je dodnes preložených v českom dominikánskom časopise Salve.

Stret svetov: Couturier & Corbusier

Článok je písaný ako súčasť viacdielneho seriálu, v ktorom autor hľadá odpoveď na otázku, ako budovať vzťah medzi súčasným umením a kresťanstvom.