Ako sa Smer chystá ovládnuť políciu

Ako sa Smer chystá ovládnuť políciu

Foto: TASR/Vladimír Benko

Do parlamentu príde čoskoro zákon, ktorý sa tvári ako odpoveď na volanie verejnosti po nezávislejšej polícii.

Novela zákona o policajnom zbore, ktorú predložil 25-dňový minister vnútra Tomáš Drucker, už bola v zásuvke jeho predchodcu Kaliňáka. Keďže Kaliňákom pripravovaná verzia bola verejnosti skrytá, ťažko posúdiť, či Drucker vložil do novely nejakú zásadnejšiu zmenu.

Stačí si však pozrieť parametre novely, ktorou sa mení voľba policajného prezidenta a najvyšších policajných funkcionárov, a je zjavné, že keby Kaliňák pripravoval zákon, ako zabetónovať v polícii svojich ľudí, lepšie by to nenapísal.

Už nie minister, ale komisia a výbor

Policajného prezidenta už nemá vyberať a odvolávať minister vnútra, čo budí dojem, že sa ide vyhovieť verejnej požiadavke po odpolitizovaní polície. Po novom má vyberať kandidáta, respektíve kandidátov na policajného prezidenta sedemčlenná komisia. Do tejto komisie bude menovať dvoch svojich ľudí minister vnútra, ďalšieho má menovať riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, prezident Policajného zboru, rektor Akadémie Policajného zboru, odborový orgán policajtov a jedného člena komisie by mal nominovať generálny prokurátor. Na platnosť rozhodnutia tejto komisie je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov.

Pri bližšom pohľade na zloženie komisie je očividné, že nová ministerka Denisa Saková, dlhoročná Kaliňákova podriadená, zásadne ovplyvní výber budúceho šéfa polície. Okrem dvoch vlastných nominantov bude mať k dispozícii nominanta rektorky akadémie, ktorá je nominantkou ministra vnútra, či nominanta dočasne povereného policajného prezidenta, ktorý príde po Gašparovi. Ľudia z prostredia rezortu si takisto nevedia predstaviť, že by predstaviteľ odborov, ktorým tradične záleží na dobrých vzťahoch s ministrom, hlasovali inak než nominanti ministra.

Minister vnútra tak bude mať priamy a nepriamy dosah na hlasovanie všetkých členov komisie okrem zástupcu generálnej prokuratúry, čo ho však nemusí trápiť.

Podobný systém je vymyslený aj pri voľbe nového riaditeľa inšpekcie, ktorého má tiež voliť sedemčlenná komisia, v ktorej ministerstvo vnútra nebude mať dosah len na dvoch zástupcov (jedného má menovať minister spravodlivosti, druhého generálny prokurátor).

Touto zmenou sa tak menia najmä kulisy, keď policajného prezidenta a riaditeľa inšpekcie síce nevyberie priamo minister vnútra, ale údajne nezávislá komisia, na ktorú však bude mať rozhodujúci vplyv minister.

Touto zmenou sa tak menia najmä kulisy, keď policajného prezidenta a riaditeľa inšpekcie nebude vyberať priamo minister vnútra, ale údajne nezávislá komisia, na ktorú bude mať však minister rozhodujúci vplyv. Zdieľať

Po tom, čo komisia vyberie jedného kandidáta (môže vybrať aj viacerých), bude nasledovať verejné vypočutie na parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť, a ak tento nadpolovičnou väčšinou vybraného kandidáta odporučí, minister vnútra ho vymenuje za policajného prezidenta.

Na jednej strane si teda minister vnútra ďalej podrží kontrolu nad výberom šéfa polície, zároveň ho bude musieť odsúhlasiť aj vládna väčšina v parlamentnom výbore. V skutočnosti tak ani nedochádza k deklarovanému odpolitizovaniu polície, ale skôr k rozriedeniu politickej zodpovednosti za riadenie polície.

Ale ešte dôležitejšie sú iné zmeny, ktorých cieľom je zabetónovať nové vedenie polície na dlhé roky.

Funkčné obdobie takto vybratého prezidenta policajného zboru je podľa novely sedem rokov – nový policajný prezident byť tak mal byť vo svojej funkcii od 1. januára 2019 do roku 2026.

Ak by Smer prehral voľby v roku 2020 a nový minister vnútra by mal odôvodnenú nedôveru voči policajnému prezidentovi, bude pomerne bezmocný. Policajný šéf môže prísť podľa tohto návrhu o funkciu v prípade, ak napríklad stratí štátne občianstvo alebo ho odsúdia za spáchanie trestného činu. Minister vnútra síce bude môcť predložiť návrh na jeho odvolanie, v ktorom menuje dôvody na odvolanie, ale ten by musela podporiť aspoň dvojtretinová väčšina všetkých členov výboru pre obranu a bezpečnosť. Teda na odvolaní by musela panovať zhoda medzi koalíciou aj opozíciou. V Smere veria, že by tak aj v prípade, keď skončia v opozícii, mohli blokovať výmenu šéfa polícia aj inšpekcie, ktorí boli vybratí ešte za ich éry. 

Týmto sa anomálie nového zákona nekončia. Aj viceprezidenti policajného zboru a krajskí riaditelia – na čom podľa našich informácií veľmi záležalo Tomášovi Druckerovi – budú vyberaní na základe výberových konaní. O zložení príslušných výberových komisií bude rozhodovať interným predpisom minister vnútra. Na prvý pohľad to vyzerá opäť ako snaha sprofesionalizovať políciu, v skutočnosti je to však opäť rozrieďovanie zodpovednosti za jej riadenie. Nie je jasné, prečo by si týchto funkcionárov nemohol menovať a byť za nich zodpovedný priamo policajný prezident. 

Treba zmeniť systém

Novelu zákona tohto znenia naisto odmietne opozícia, ale nebudú ju podporovať ani tí, ktorí inak vítajú zmenu systému riadenia polície a neprekážajú im ani výberové konania na pozíciu policajného prezidenta.

Predložený návrh sa nepozdáva Pavlovi Sibylovi z Nadácie Zastavme korupciu, ktorý je pritom odporcom dnešného systému, keď policajného prezidenta menuje minister vnútra. „Nestačí len zaviesť férovú a transparentnú voľbu policajného prezidenta. Lebo ani takáto voľba nevygeneruje kvalitných kandidátov, ak policajný prezident nebude mať reálnu možnosť zbor riadiť. Dnes ju nemá a nebude ju mať ani podľa predloženej novely.“

Touto témou sa dlhodobo zaoberá Kristína Babiaková, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS. Aj ona je presvedčená, že politická nezávislosť polície je nevyhnutným predpokladom pre zvýšenie kvality. „Preto podľa nás nestačí iba zmeniť úpravu o menovaní a odvolaní policajného prezidenta, ak budú útvary policajného zboru organizačne aj finančne naďalej súčasťou ministerstva vnútra. Polícia môže byť dôveryhodná len vtedy, ak bude finančne nezávislá, nebude pod priamym politickým vplyvom a za jej chod bude zodpovedať policajný prezident, ktorý bol vybraný transparentným spôsobom.“ Predkladaná novela podľa Babiakovej rieši najmä jednu časť potrebných zmien, a to výber a odvolávanie policajného prezidenta. To môže byť krokom vpred, ak aj ostatné zmeny budú sledovať rovnaký cieľ, a to odpolitizovanie polície.

Babiaková má z tohto dôvodu voči novele viacero výhrad: Ministrovi dáva možnosť bez akýchkoľvek kritérií vyňať policajné útvary z jeho právomoci, podľa nej by však mal zákon fixne stanoviť právomoci prezídia tak, aby do nich minister nemohol politicky zasahovať.

Problémom je podľa nej aj zloženie členov výberovej komisie, ich okruh by sa mal zmeniť, inak bude výber policajného prezidenta iba kozmetickou úpravou. „Na to, aby nedošlo k zabetónovaniu policajného prezidenta vo funkcii, je nevyhnutné, aby právomoc na jeho odvolanie mali okrem ministra vnútra aj iné subjekty, aby tak bola zabezpečená rovnováha mocí a aby minister vnútra nebol jediným subjektom, ktorý môže navrhnúť odvolanie policajného prezidenta.“

Veľká ilúzia

Celkom iný typ kritiky stelesňujú ľudia, ktorí majú s riadením rezortu vnútra priamu skúsenosť. Tí považujú súčasný návrh, ktorý predložil Drucker, za principiálne zlý, preto spochybňujú aj pohľad ľudí z mimovládneho sektora, podľa ktorých by inštitucionálna nezávislosť polície zabezpečila jej lepšie fungovanie.

Bývalý minister vnútra Daniel Lipšic, ktorý dnes pracuje ako advokát, to považuje za veľkú ilúziu. „V roku 2001 sme takýto krok urobili smerom k súdnictvu. Inštitucionálna nezávislosť slovenského súdnictva je oveľa vyššia ako rakúskeho, nemeckého alebo holandského. Ale nefunguje lepšie, skôr horšie. Inštitucionálna nezávislosť prokuratúry je u nás výrazne vyššia ako v Rakúsku, Nemecku a Holandsku alebo v Českej republike. Ale tiež nefunguje tak dobre, ako v týchto krajinách,“ tvrdí Lipšic. Upozorňuje tiež na to, že v Česku došlo k oddeleniu policajnej inšpekcie od rezortu vnútra a ich skúsenosti s týmto krokom nie sú dobré.

Lipšic hovorí, že zodpovednosť za policajný zbor v demokratickej krajine musí mať minister vnútra. Len čo sa jej zbaví, prestane fungovať spätná väzba a zodpovednosť. Upozorňuje tiež na účelovosť navrhovaných zmien. Aj po novom by mal v navrhovanej výberovej komisii de facto väčšinu minister vnútra a v polícii by akurát došlo k zabetónovaniu vplyvu Smeru. „Tomuto kalkulu musí každý rozumieť. Teraz si na sedem rokov zvolíme policajného prezidenta, potom budeme v opozícii, ale bez nášho súhlasu ho už nikto neodvolá. To je absurdné, akurát to predĺži dobu beztrestnosti súčasných mocných.“

Lipšic pritom neodmieta, aby kandidát na policajného prezidenta prešiel nejakým typom híringu, v rámci ktorého by mu poslanci a odborná verejnosť mohli klásť otázky. Na konci dňa by však rozhodujúce slovo malo ostať ministrovi vnútra.

Lipšic neodmieta, aby kandidát na policajného prezidenta prešiel nejakým typom híringu, v rámci ktorého by mu poslanci a odborná verejnosť mohli klásť otázky. Na konci dňa by však rozhodujúce slovo malo ostať ministrovi vnútra. Zdieľať

Poslanec Milan Krajniak zo Sme rodina, ktorý bol v minulosti Lipšicovým poradcom a dnes je členom brannobezpečnostného výboru v NR SR, tento návrh rovnako otvorene nazýva zákonom o zabetónovaní smeráckych funkcionárov vo vedení polície. „Predstavme si, že do takéhoto výberového konania sa prihlási generál Gašpar. Komisia ho vyberie, výbor ho schváli, veď koalícia tam bude mať väčšinu a sedem rokov ho nikto nebude môcť odvolať. Aj keď ľudia rozhodnú, že si neprajú takéto pokračovanie politiky. Pravdepodobnosť, že sa nájde dvojtretinová väčšina na odvolanie, je malá.“

Z toho, čo prináša tento zákon, by mali byť podľa Krajniaka najšťastnejší kotlebovci, lebo zavádza stavovský štát. „V tom zmysle, že jednotlivé profesie budú kreovať samy seba. Ozbrojený zbor s 23-tisíc ozbrojenými ľuďmi však musí byť riadený ministrom, ktorý je nominovaný na základe volieb.“

Upozorňuje tiež na to, že nový minister môže byť zvolený na základe nejakej veľmi silnej agendy, ale policajný prezident povie, že on si z odborného hľadiska myslí niečo iné. Minister tak ako politik nebude mať možnosť uskutočňovať program, s ktorým išiel do volieb.

Kľúčovým problémom polície podľa Krajniaka nie je to, že je spolitizovaná, ale že je zoligarchizovaná. „Že tam ľudia zo zákulisia, ktorí nemajú žiadnu legitimitu, majú na miestach policajných funkcionárov dosadených svojich vlastných ľudí. Týmto zákonom znemožníme, aby ktokoľvek v budúcnosti mohol týchto ľudí odvolať.“

Novela zákona o policajnom zbore je momentálne v pripomienkovom konaní. Plán je taký, že v máji by o nej mala rozhodovať vláda a v júni by sa ňou mal zaoberať parlament. Veľká hra Smeru o ovládnutie polície sa teda už spustila. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo