SOFIA 2013: Môže jeden človek zmeniť svet?

Prv než sa pokúsim na tento problém nájsť odpoveď, tak si musím položiť ešte jednu otázku. Čo to znamená zmeniť svet?

Ak by som sa riadil teóriou motýlieho efektu, tak potom by som mohol vysloviť tvrdenie, že už len narodenie človeka môže spôsobiť zemetrasenie na druhom konci sveta. Keby som však tento problém zobral takýmto spôsobom, tak by som čoskoro došiel k záveru, že každý človek mení svet, čo považujem za výrazné zveličenie. Pre uľahčenie teda opíšem a kvantifikujem zmenu sveta človekom ako zmenu, ktorá je vyvolaná jednotlivcom prostredníctvom ním vyslovených myšlienok, zachovaných odkazov alebo vykonaných činov, a ktorá ovplyvní život veľkého počtu obyvateľov tejto planéty.

"Schopnosť človeka ovplyvniť chod dejín je obmedzená pôsobením na úzky kruh ľudí v jeho okolí, ktorí môžu reťazovou reakciou hodnotu prvotného popudu znásobiť."

Zdieľať

Moje presvedčenie je, že žiaden človek nedisponuje takou mocou, aby dokázal sám o sebe takto zmeniť svet. Človek predstavuje jednotku ľudskej spoločnosti, ktorá je živý, neustále sa vyvíjajúci organizmus a ľudia, o ktorých si myslíme, že menia svet, len reprezentujú obraz spoločnosti, ktorá dané zmeny pripúšťa alebo očakáva vzhľadom na svoj prirodzený pokrok. Schopnosť človeka ovplyvniť chod dejín je navyše obmedzená pôsobením na úzky kruh ľudí v jeho okolí, ktorí môžu reťazovou reakciou hodnotu prvotného popudu znásobiť. Dominik Tatarka rozdeľuje ľudí podľa tejto schopnosti na pasívnych a aktívnych.

Z histórie možno spomenúť viac príkladov osobností, ktoré nedokázali zmeniť svet v dobe, kedy žili i keď ich myšlienky boli pri najmenšom prevratné a mali potenciál iniciovať veľké revolúcie vo svete. Galileo Galilei bol toho živým dôkazom. Galilei, toskánsky astronóm, filozof a fyzik, bol zástancom teórie heliocentrizmu, ktorá bola v rozpore s vnímaním sveta a vesmíru očami vtedajšej spoločnosti, ktorá za správny považovala Ptolemaiov geocentrický model. Ako Galilei dopadol? Dokázal zmeniť svet? Nie, ba dokonca sa musel svojho učenia zrieknuť. Svet si musel počkať na neskoršie obdobie osvietenstva a príchod Newtona, ktorý nadviazal aj na myšlienky Galileia a dodal impulz k uskutočnovaniu ďalších prevratných udalostí. Prečo Galilei nedokázal to, čo Newton o sto rokov neskôr? Domnievam sa, že to bol prirodzený vývoj spoločnosti, jej vyhrabávanie sa z obdobia stredovekého úpadku a z toho vyplývajúca zmena myslenia, čo jej umožnilo pretvoriť svoj pohľad na svet. Podobného mienenia bol aj Einstein, ktorý sa vyjadril: „Svet, ako sme ho vytvorili, je výsledkom nášho myslenia. Nemôže byť zmenený bez zmeny nášho myslenia.“

V histórii takisto možno nájsť osobnosti, ktoré svojím poslaním boli pre obdobie, v ktorom žili, príznačné. Som presvedčený, že aj Biblia ponúka veľa príkladov. Príchod Ježiša Krista na svet sa tiež dá považovať za určitú vnútornú túžbu vtedajšej spoločnosti dostať sa z temnoty hriechu vďaka pastierovi, ktorý ich mal z nej vyviesť. Kristovi sa to ale podarilo len vtedy, keď mu to človek otvorením svojho srdca umožnil. „A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ Čiže aj Boh mení svet len vďaka tomu, že mu spoločnosť otvára svoje srdcia. Historické postavy ako Galileo Galilei či Ježiš Kristus dokazujú, že myslenie a konanie spoločnosti má kľúčový dopad na to, ako spoločnosť vníma impulzy z ich strany, či ich odmietne alebo prijme, čo reálne zmenšuje dôležitosť jedinca pri uskutočňovaní zmien vo svete.

Jasne sa tu ale teda črtá otázka, že kto v tejto neustále sa meniacej džungli ľudstva uskutočňuje zmeny, keď nie individuality. Matka Tereza sa vyjadrila, že „ja sama nedokážem zmeniť svet, ale môžem hodiť kameň do vody, aby som vytvorila veľa vlniek.“ Tými vlnkami sú ľudia okolo nás, ktorých môžeme svojím konaním inšpirovať, a môžu tak náš odkaz niesť svetu ďalej. Môj názor je taký, že ľudské spoločenstvo ako súbor ľudí nepretržite vzájomne intereaguje s jednotlivcami, ktorí sú jeho súčasťou. Tak ako Matka Tereza sa vydala na svoju dobročinnú životnú dráhu pre problémy v spoločnosti, tak aj ona potom svojím konaním dala signál spoločnosti, v ktorej žila a zanechala výrazný odkaz tomuto svetu. To však opäť len zdôrazňuje dôležitosť jej okolia v procese zmeny.

"Myslím si, že zmeniť niečo vo svete nie je a nemôže byť jednostranný proces vykonaný jedným človekom, ale že je to úlohou aktívnych, neuspokojených a statočných ľudí, ako to zvýrazňuje Dominik Tatarka."

Zdieľať

Dominik Tatarka tento môj pohľad ešte spresňuje. V diele O vládcovi Figurovi predstavuje obraz vodcu, diktátora, tyrana a despotu Figura, ktorý príde na metódu, ako manipulovať s človekom, ale len človekom-figúrkou. Kto však v takej chvíli dokáže zmeniť chod dejín? Na konci diela autor na to odpovedá: „Ani Veľkí Figurovia, ale ani drobné figúrky, disciplinované a poslušné až do totálneho osprostenia, nezachránia svet, ak ho nezachránia obyčajní ľudia, statoční občania.“ Takto autor rozdeľuje svet nielen na spoločnosť a na veľké postavy v nej, v diele reprezentované vládcom Figurom. Autor túto spoločnosť ešte rozdeľuje na pasívnych ľudí, uspokojených so status quo a netúžiacich po zmenách, a na tých, ktorí majú odvahu niečo zmeniť. Či už sa jedná o zmenu v odkaze na totalitný režim alebo na prístup k životu alebo vnímanie sveta okolo nás, tak úloha skupiny ľudí sa potvrdzuje ako kľúčová.

Aby som bol schopný zodpovedať túto otázku, tak som si v prvom rade musel ujasniť, že čo vlastne znamená zmeniť svet. Je jasné, že človek už len svojím jedným krokom zanechal stopu na tomto svete, ale nemožno tvrdiť, že ho tým zmenil. Človek je tvor sociálny, spoločenský. Narodil sa v spoločnosti, vyrastá v nej, vzdeláva sa v nej, pracuje v nej a aj v nej ukončuje svoju životnú púť. Na druhých ľuďoch je teda závislý a bez nich rozhodne nedokáže zmeniť svet. Nechcem tým poprieť dôležitosť ľudskej individuality, ale zvýrazniť význam spoločnosti vo formovaní ľudskej osobnosti. Príklady známych historických postáv, či už z oblasti vedy ako Galilei alebo náboženstva ako Ježiš Kristus potvrdzujú dôležitosť okolia v činnostiach, v ktorých sa angažovali. Domnievam sa, že medzi týmito postavami a spoločnosťou, v ktorej žili, existovala vzájomná interakcia. Preto si myslím, že zmeniť niečo vo svete nie je a nemôže byť jednostranný proces vykonaný jedným človekom, ale že je to úlohou aktívnych, neuspokojených a statočných ľudí, ako to zvýrazňuje Dominik Tatarka.

Michal Kotrč
Autor je študentom na Gymnáziu Veľká Okružná v Žiline.

Použité zdroje: http://www.osel.cz/index.php?clanek=4682, Biblia - 1. Jánov - 4. Kapitola - 16. Verš, http://www.goodreads.com/quotes/tag/change, Dominik Tatarka: Démon súhlasu. Ilustračné foto: zssd-mt.edu.sk.

Text je víťaznou esejou 3. ročníka stredoškolskej súťaže SOFIA 2013, ktorú v rámci Letnej univerzity organizuje Kolégium Antona Neuwirtha. Úlohou súťažiacich bolo zodpovedať otázku "Môže jeden človek zmeniť svet?", na inšpiráciu im bol ponúknutý v texte spomínaný citát spisovateľa Dominika Tatarku v rámci stého výročia jeho narodenia. Viac o súťaži sa môžete dočítať na jej webstránke.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo