Katalánsko: Túžba po nezávislosti a hrozba vlastizrady

Katalánsko: Túžba po nezávislosti a hrozba vlastizrady

Španielski a katalánski poslanci držia transparenty s nápisom „Prepustite Jordi Sancheza a Jordiho Cuixarta“ počas zasadnutia parlamentu v Madride 18. októbra 2017. Foto: TASR/AP

Ústavné a politické bitky o Katalánsko po aktivovaní článku 155 španielskej ústavy.

Situácia v Španielsku sa vyhrocuje. Po sobotňajšom mimoriadnom zasadnutí španielskej vlády v Madride je už jasné, že sa po prvýkrát aktivuje článok 155 španielskej ústavy. Namiesto toho, aby sa Španieli rozhodli presvedčiť Kataláncov o zotrvaní v spoločnom štáte, zvolili ústavné, ale pomerne hraničné riešenie. Toto rozhodnutie je výslednou odpoveďou na kontroverzné referendum o nezávislosti Katalánska, ktoré sa uskutočnilo pred tromi týždňami. 

Centrálna vláda odoberie Katalánsku niektoré z jeho autonómnych právomocí a prevezme správu nad regiónom. Španielsky verdikt cez víkend poslal do ulíc Barcelony okolo 450-tisíc demonštrantov a vyslúžil si tvrdé reakcie od katalánskych lídrov. Protestujúci občania skandovali heslá ako „prevrat“ či „žiaden ďalší krok“. Demonštranti neprotestovali len proti aktivácii článku 155, ale požadovali aj slobodu pre vplyvných aktivistov známych stúpencov nezávislosti Jordiho Sancheza a Jordiho Cuixarta. Tých katalánsky predseda vlády Carles Puigdemont označil už počas utorňajšej sviečkovej demonštrácie za politických väzňov.

Katalánci istým spôsobom hromadne protestovali aj v piatok, počas ktorého došlo k masovým výberom z bankomatov presídlených bánk, ako napríklad CaixaBank či Banco Sabadell. Katalánci si vyberali zo svojich účtov zväčša sumu 150 či 160 eur, teda sumy, ktoré sa najviac približujú k číslu 155. Úmyslom bolo zabrániť aktivácii článku španielskej ústavy a zatlačiť na vládu v Madride.

Vláda prijala toto rozhodnutie po tom, čo katalánsky premiér Carles Puigdemont nesplnil dve vládou stanovené lehoty na objasnenie postavenia Katalánska. Puigdemont odpovedal oba razy na španielsku výzvu nejasne, pričom minulý štvrtok v prípade aktivácie článku 155 pohrozil následným vyhlásením nezávislosti Katalánska.

Muž si vyberá peniaze z bankomatu pobočky CaixaBank 20. októbra 2017 v Barcelone. Zákazníci bánk v Katalánsku si vyberajú peniaze zo spoločností CaixaBank a Banco Sabadell, ktoré presunuli svoje oficiálne sídla na iné miesta v Španielsku. Dôvodom je snaha regiónu o vyhlásenie nezávislosti. Foto: TASR/AP

Podľa slov španielskeho premiéra Mariana Rajoya aktivácia článku 155 nebola túžbou ani zámerom Madridu. Svoj krok odôvodňuje tvrdením, že vláda žiadnej demokratickej krajiny nemôže akceptovať ignorovanie zákona. Rajoy však v príhovore zašiel ešte ďalej a povedal, že neruší autonómiu Katalánska, ale skôr „obnovuje normálnosť a koexistenciu“. Aktiváciou článku 155 tiež apeloval na zastavenie firemného exodu z regiónu. Hoci fyzicky firmy v Katalánsku zostávajú, od vyostrenia krízy premiestnilo svoje sídlo do iného španielskeho regiónu až vyše 1 200 firiem.

Silné vyjadrenia však zazneli aj zo strany predstaviteľov katalánskej vlády. Jej predseda Carles Puigdemont v televíznom prejave uprostred masových protestov označil aktiváciu článku 155 za neakceptovateľný útok nezlučiteľný s demokraciou a zásadami právneho štátu. Katalánsky podpredseda Oriol Junqueras povedal, že španielsky premiér Rajoy nepozastavil len autonómiu, ale pozastavil demokraciu. Predseda katalánskeho parlamentu Carme Forcadell nazval opatrenia de facto štátnym prevratom.

Ultraľavicová strana za nezávislosť, ktorá je súčasťou katalánskej vládnej koalície, dokonca žiadala od predsedu vlády Carlesa Puigdemonta okamžité jednostranné vyhlásenie nezávislosti Katalánska a navrhla odchod katalánskej vlády do francúzskeho exilu v Perpignane. Puigdemont však radšej vyzval katalánsky parlament, aby sa stretol a diskutoval o opatreniach podľa jeho slov likvidujúcich katalánsku samosprávu. Ak by totiž okamžite vyhlásil nezávislosť, bol by zrejme stíhaný za vlastizradu a hrozilo by mu až 30 rokov väzenia.

Čo bude nasledovať?

Po pravdepodobnom schválení aktivácie článku 155 španielskym senátom, v ktorom má vládna strana premiéra Mariana Rajoya väčšinu, sa očakáva, že španielska centrálna vláda prevezme správu nad Katalánskym regiónom. To v praxi znamená, že všetkých vládnych ministrov nahradí nová administratíva, a tým súčasným bude čiastočne obmedzené pôsobiť v regionálnom parlamente. Okrem toho získa Madrid kontrolu nad regionálnou políciou známou pod menom Mossos d'Esquadra, ako aj nad verejnoprávnym vysielateľom TV3. Katalánskemu parlamentu tiež po novom neprejde žiaden zákon bez prvotného schválenia Madridom, kým sa v regióne neuskutočnia nové voľby.

Španielska vláda sa avšak už v piatok pred aktiváciou článku 155 dohodla s katalánskymi opozičnými socialistami (Španielskou socialistickou robotníckou stranou), že sa v Katalánsku v januári 2018 usporiadajú regionálne parlamentné voľby. Keďže katalánsky premiér má ako jediný právomoc vyhlasovať voľby, predpokladalo sa, že skôr či neskôr dôjde k aktivovaniu článku 155 španielskej ústavy. 

Predčasné voľby môžu viesť však opäť k patovej situácii, pretože podľa posledného prieskumu zverejneného včera katalánskym denníkom El Periodico by mohli sparatisti opäť získať tesnú väčšinu v parlamente. Prieskum sa uskutočnil v dňoch 16. až 19. októbra – teda pred tým, ako španielsky premiér vyhlásil aktiváciu článku 155, ale zároveň po tom, ako národný súd uväznil dvoch popredných separatistov.

Tisícky Kataláncov vyšli do ulíc Barcelony na sviečkovú demonštráciu proti zadržaniu dvoch významných iniciátorov kampane referenda o nezávislosti tohto španielskeho regiónu v utorok 17. októbra 2017. Foto: TASR/AP

Posledné vyjadrenie Bruselu k otázke Katalánska zaznelo minulý týždeň počas summitu, keď oficiálni predstavitelia Európskej únie podporujúcej jednotu Španielska zopakovali svoju dlhodobo známu pozíciu odmietajúcu akúkoľvek mediáciu v tomto spore. Podľa EÚ je katalánsky separatizmus výlučne vnútornou záležitosťou. Podobne to vyzerá aj v španielskom parlamente. Dve z troch hlavných strán okrem Rajoyových konzervatívcov stoja za krokom premiéra. Len jediná španielska strana – Podemos – je proti opatreniam vlády a žiada, aby Madrid umožnil Kataláncom legálne hlasovať o ich budúcnosti, podobne ako to urobilo Spojené kráľovstvo v Škótsku v roku 2014.

Katalánska vláda má stále možnosť vyhnúť sa obmedzeniu svojich právomocí, kým definitívne nerozhodne španielsky senát. Ten plánuje o aktivácii článku 155 hlasovať v piatok 27. októbra. Ak by sa teda katalánsky predseda vlády Carles Puigdemont zaviazal, že prestane porušovať ústavu a vyhlási predčasné regionálne voľby, nemuselo by dôjsť k strate autonómie. Hoci to podpredseda katalánskej vlády Oriol Junqueras vopred rázne odmietol, táto možnosť je stále v hre.

Keď Španieli ratifikovali svoju ústavu v roku 1978, predpokladalo sa, že španielska demokracia bude spočívať v prenesení právomocí na 17 autonómnych regiónov. Tie si riadia svoje vlastné zdravotné a vzdelávacie systémy, ale spoliehajú sa na Madrid napríklad vo výbere daní. Takéto usporiadanie Španielska malo narušiť zavedenú centralizovanú moc diktátorom Franciscom Francom.

V poslednom období sa Španielom podarilo vyriešiť dlhodobejší problém s baskickým terorizmom, ktorý fakticky prestal. Katalánci zvolili inú taktiku, opakovane organizovali ústavne nezáväzné referendá a snažili sa svoj nacionalizmus spájať s pacifizmom. K prelomu došlo po poslednom referende a násilnostiach, ktoré vypukli. Španielsky premiér Mariano Rajoy po štyroch desaťročiach od Francovho pádu stavil všetko na vynucovanie ústavy a tvrdý postoj. Čaká sa, ako na to zareagujú Katalánci.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo