Tínedžeri a niektorí „20 plus“ už takéto spomienky mať nebudú. Dnes je to úmorná skúsenosť bezpečnostných línií, prehliadok, vykladania vecí kvôli detektorom kovu a prehmatanie celého tela pre ľudí, ktorí – podobne ako ja – majú kovové implantáty.

Niektorí z nás možno majú úzkosti z pilotov, ktorí sa chcú stať samovražednými „mučeníkmi“ a havarovať s lietadlom, tak ako devätnásti islamisti, ktorí uniesli lietadlá 11. septembra 2001 či pilot letu 804 spoločnosti Egypt Air v máji 2016, či azda pilot letu 370 spoločnosti Malaysia Airlines v marci 2014 – a to už nespomínam potenciálnych útočníkov skrývajúcich bomby v topánkach a v spodnej bielizni, ktorí by mohli uniknúť hľadačom z TSA.

Vďaka islamskej horlivosti sú dnes takéto bezpečnostné opatrenia rutinnou skúsenosťou, každý deň na viac než 41 000 letiskách po celom svete. A v dohľadnej budúcnosti sa to pravdepodobne nezmení.

Od 11. septembra 2001 je 30 770 útokov po celom svete. Médiá to často utlmujú, lebo nechcú vyvolať dojem, že tieto zmeny majú niečo spoločné s islamom, ktorý je, napokon, náboženstvom. Zdieľať

Nielenže počúvame o nedávnych zverstvách v Paríži, Madride, Bruseli, Kolíne, San Bernardine, Orlande, New Yorku, Londýne, Sydney, Ottawe, Kodani, Štokholme, Bostone, Garlande atď., často s výkrikmi Alah akbar, ale dostávajú sa k nám i hojné varovania o možných útokoch na veľkých športových podujatiach, prehliadkach, oslavách či dokonca v nákupných centrách a iných „mäkkých cieľoch“. Možno dokonca dostávate správy, že sú „na radare“ prípadných teroristov.

Svet sa zmenil. Kto sleduje správy, obklopujú ho známky veľkého „náboženského“ znovuoživenia – ktorého súčasťou je od 11. septembra 2001 30 770 útokov po celom svete vrátane 21 242 vrážd len v roku 2016. Tieto incidenty však spravodajské médiá často utlmujú, lebo nechcú vyvolať dojem, že tieto zmeny majú niečo spoločné s islamom, ktorý je, napokon, náboženstvom.

Všade sa stavajú mešity. Saudská Arábia financovala stavbu tisícov mešít po celom svete, pričom v Amerike poskytla masívne financovanie pre viac než 2 000 mešít. Kresťanské kostoly sú v Saudskej Arábii zakázané a v Egypte, Pakistane, Sýrii, Nigérii a inde, kde bola ich existencia predtým dovolená, sa ničia.

A dozvedáme sa o neobvyklých „kultúrnych“ sklonoch islamu – popravách odpadlíkov a homosexuálov, ideologickom a právnom degradovaní žien do podriadenej pozície, mrzačení ženských genitálií, rozvode bez odvolania, znásilnení bez obrany, vraždách zo cti, kameňovaní za cudzoložstvo atď.

Ale je to náboženstvo, či nie je? Asi jediné náboženstvo, ktorého písmo na svojich stránkach viac než stokrát schvaľuje násilie, no napriek tomu náboženstvo požívajúce všetky práva garantované našou ústavou (USA), pravda?

Potrebujeme sa trochu zamyslieť nad tým, čo znamená „náboženstvo“.

Náboženstvo nie je len etický systém, i keď sa očakáva, že bude v súlade so základnými princípmi prirodzeného zákona – že napríklad uzná iným právo na život a vlastníctvo, povinnosti rodičov voči potomkom, právo hľadať pravdu a vykonávať racionálne činnosti. Náboženstvo však morálne požiadavky presahuje, snahou o osobnú duchovnú dokonalosť a o vytváranie harmonickejšieho a pokojnejšieho morálneho poriadku, čoho príkladom je v kresťanstve dôraz na lásku k Bohu a dokonca i k nepriateľom.

Tieto charakteristiky nachádzame i v predkresťanských „prirodzených náboženstvách“. Budhizmus je síce v otázkach Boha čiastočne agnostický, no obhajuje snahu o satori (osvietenie) a orientuje sa na sociálny zmier a súcit, občas prostredníctvom meditačných centier. Hinduizmus priznáva najväčšiu česť svätým, ktorí sa snažia o jednotu s najvyšším bohom alebo Brahmanom a dosahujú samádhi, jogu („spojenie, zjednotenie“).

V islame vidíme niektoré prvky týchto aspektov u sufistov a bahajov. Väčšina moslimov však vníma tieto heretické sekty tak, že sú rozhodne mimo hlavného prúdu.

„Náboženstvo“? Presnejšie by bolo klasifikovať islam ako politicko-náboženskú sektu – „politickú“, pretože nepozná rozlíšenie medzi „cirkvou a štátom“. Zdieľať

No aj keď náboženstvo nejde oveľa ďalej, než sú etické princípy, nemôžeme azda očakávať a požadovať, že nebude obhajovať činy, ktoré sú zjavne proti prirodzenému zákonu – vraždu, klamstvo, cudzoložstvo a krádež?

Prirodzený zákon je prirodzený. Môžeme predpokladať, že väčšina moslimov sa prirodzeného zákona pridržiava a postavila by sa na odpor, keby boli pritlačení vážne ho porušiť. Moslimovia sa však stretávajú so zvláštnymi problémami, ako som spomenul v jednom z predchádzajúcich stĺpčekov.

Korán totiž protirečí bežným morálnym normám a „proroka“ Mohameda si moslimovia ctia ako „dokonalého muža“, ktorého treba nasledovať a milovať. (Hovoríme tu o vojenskom diktátorovi s háremom, v ktorom nechýbala nevesta v detskom veku a mladé otrokyne, a ktorý mal prsty v mnohých masakroch, podvodoch, aktoch divokej nenávisti a pomsty.)

„Náboženstvo“? Presnejšie by bolo klasifikovať islam ako politicko-náboženskú sektu – „politickú“, pretože nepozná rozlíšenie medzi „cirkvou a štátom,“ možnosť dobrovoľného podriadenia sa akejkoľvek neislamskej politickej moci a vlastne má eschatologický cieľ zničiť všetky ostatné štáty a náboženstvá.

Mimo tohto politického akcentu sa podobá na iné sekty – davidiánov, Chrám ľudu, Nebeskú bránu, cirkev zjednotenia atď. Medzi ich spoločné znaky patrí vylúčenie neveriacich, strašné tresty pre slabých veriacich či odídencov, ale aj tesné vzťahy a kvázi-rodinná angažovanosť tých, čo zostanú a sú verní.

Zahraničná politika by mala žiadať minimálne reciprocitu: už žiadne mešity, kým kresťania v krajinách s moslimskou väčšinou, akou je Saudská Arábia, nebudú môcť slobodne stavať kostoly či nosiť kríže. Zdieľať

Na rozdiel od iných siekt je však islam, samozrejme, prítomný po celom svete.

Ak vláda označí nejaké „náboženstvo“ za sektu a ak predstavuje určité nebezpečenstvo pre občiansky poriadok, táto sekta nebude mať ochranu prvého dodatku (Ústavy USA). Vláda dokonca môže zakročiť, podobne ako keď v 19. storočí hrozila vpádom do Utahu, ak mormóni neupustia od praktizovania polygamie, alebo keď sa v roku 1978 kongresman Leo Ryan pokúsil o vyšetrovanie Jonestownskej sekty či nedávnejšie v texaskom Wacu, kde sa pokusy ATF a FBI postaviť sa na odpor hrozbám davidiánov skončili tragédiou.

Mimo takýchto zákrokov by mala politická rozvaha veliť aspoň to, že významným prvkom zahraničnej politiky bude reciprocita pri kostoloch na Blízkom východe: už žiadne mešity, kým kresťania v krajinách s moslimskou väčšinou, akou je napríklad Saudská Arábia, nebudú môcť slobodne stavať kostoly či nosiť kríže.

Dosť ľahké povedať, no bude mať niektorý západný líder odvahu žiadať to?

Howard Kainz
Autor je emeritný profesor filozofie na Marquettovej univerzite. Medzi jeho ostatné publikácie patria Natural Law: an Introduction and Reexamination (Prirodzený zákon: úvod a opätovné premyslenie, 2004), Päť metafyzických paradoxov (Výročná prednáška na Marquettovej univerzite na počesť Tomáša Akvinského za rok 2006), The Philosophy of Human Nature (Filozofia ľudskej prirodzenosti, 2008), a The Existence of God and the Faith-Instinct (Existencia Boha a inštinkt viery, 2010).

Pôvodný text: Religion and the Re-classification of Islam.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.