Tri prognózy Niekoľko nádejných a skusmých predpovedí do nového roka

Začiatok nového roka predstavuje vhodný čas na to, aby sme sa obzreli za práve ukončeným obehom zeme okolo slnka, urobili si inventúru v tom, čo bolo dobré a čo zlé, a spravili si predsavzatia o tom, čo by sa v ďalšom okruhu dalo urobiť lepšie alebo aspoň inak.

Podľa mojej skúsenosti sviežosť nového roka určitým spôsobom zafarbuje človeku pohľad nádychom optimizmu. A tento optimizmus podľa mojej skúsenosti iba zriedka vydrží až po Popolcovú stredu. Optimizmus na začiatku januára iba zriedka pretrvá neporušený do februára. Na začiatku pôstu som už stopercentne pripravený na nejaké to pokánie.

Napriek tomu je január dobrým časom na prognózy. Teraz je výborný čas na to, aby sme anticipovali, čo prinesie rok 2024 – či už dobré, alebo zlé –, a boli tak čo najpripravenejší na to, čo príde. A aby sme sa budúci január mohli obzrieť za svojimi predpoveďami a zasmiať sa na svojom minulom ja pre jeho prílišné nádeje či pre zbytočné obavy zo všetkých zlých vecí.

A tak v tomto duchu preventívnej sebairónie predkladám nasledujúce tri prognózy na aktuálny rok Pána 2024.

Po prvé, opäť sa raz nachádzame vo volebnom roku, čo si asi aj uvedomujete. Celonárodné voľby v Spojených štátoch, a najmä voľby prezidentské, sa stali masovým cvičením v strachu a hnuse. Strachu preto, lebo táto najnovšia epizóda „najdôležitejších volieb v dejinách“ presvedčila obe strany, že ide o všetko a že je to takmer beznádejné. Všetci sú vydesení, že ich strana prehrá, a každý je akoby presvedčený, že ak sa to stane, republika bude stratená. A v hnuse preto, lebo všetci na oboch stranách akoby neznášali svoju vlastnú stranu iba o trochu menej, ako sa im hnusia barbari z opačného brehu.

Aspoň občas sa zdá, že sú to „všetci“. Ja nie som z tých, ktorí by podceňovali význam politiky – ani vtedy či azda najmä vtedy, keď sa zdá, že naša politika je veľmi rozvrátená. Nie som ani z tých, ktorí by podceňovali závažnosť výziev, ktorým čelíme a ktoré sa už veľmi dávno posunuli od otázok o tom, aké najlepšie prostriedky máme používať na dosiahnutie svojich spoločných cieľov, k hlbokým nezhodám nad samotnou podstatou a cieľmi ľudských bytostí – a teda aj samotnej ľudskej spoločnosti.

Ako nám pripomínal pápež Ján Pavol II., dejiny ukázali, že aj demokracie sa môžu pretvoriť na otvorenú či slabo zamaskovanú totalitu, ak im chýba primeraný morálny a filozofický základ. Môžeme tvrdiť, že takéto nebezpečenstvo je skutočné, ba že tento proces už dosť pokročil, a zároveň že máme ešte ďaleko od toho, aby sme dosiahli kritický bod, z ktorého niet návratu. „Teórie úpadku“ nie sú veľmi užitočné ako „teórie dosiahnutia dna“, iba ak zo spätného pohľadu.

Tak či onak, toto je moja prvá predpoveď: rok 2024 bude politicky drsný, najhoršie strachy ľavice ani pravice sa nenaplnia a pri inaugurácii prezidenta v roku 2025 bude ten, kto bude skladať prísahu pri preberaní úradu prezidenta Spojených štátov, najstarším človekom v dejinách, ktorý bude túto prísahu skladať.

A keď už hovoríme o voľbách, tieto voľby budú prvým prezidentským zápasom od zrušenia rozsudku v prípade Roe verzus Wade. Teraz už asi všetci chápu, že potratová politika tu s nami ešte nejaký čas zostane. No miesto potratov v americkej politike sa od rozhodnutia v prípade Dobbs zmenilo. Menej pozornosti sa venuje a bude venovať tomu, aby sa na Najvyšší súd dostala správna kombinácia sudcov, a oveľa viac potratovým zákonom v jednotlivých štátoch.

Na tomto mieste sa chcem zamerať na to, ako vo svete po Roe verzus Wade vstupujú do politiky katolícki biskupi, jednotlivo aj spoločne. Biskupi aj naďalej kladú veľký dôraz na potraty. Dokonca aj bez škriepok, ktoré sme vídali v posledných rokoch, znovu potvrdili svoju pozíciu: hrozba potratov zostáva ich „najvyššou prioritou“. Takmer polovicu storočia to znamenalo najmä a predovšetkým zrušenie Roe verzus Wade.

Pravdou je, že žiadny biskup by nechcel, aby rozhodnutie v prípade Roe verzus Wade opäť nadobudlo platnosť, no malo koncentrujúci a podnecujúci účinok na cirkevnej i politickej rovine. Zrušenie tohto rozhodnutia bol jasný, dosiahnuteľný a spravodlivý cieľ. Keď je už po ňom, hrozba potratov zostáva rovnako závažná a naliehavá, no ako politická otázka nadobúda pre katolíkov hmlistejší charakter.

Nadchádzajúci rok nám prinesie prvý pohľad na vznikajúci „nový status quo“ v angažovaní biskupov v prezidentskej politike. Katolíci budú svojich biskupov pozorne sledovať a biskupi sa tiež budú pozorne sledovať medzi sebou. Vzhľadom na toto aj na všeobecnú antipatiu, ktorú väčšina biskupov cíti voči súčasnému prezidentovi, ako aj voči najpravdepodobnejšiemu republikánskemu nominantovi Donaldovi Trumpovi, predpovedám dosť umiernený rok v angažovaní sa biskupov v politike.

Moja tretia prognóza: poslednou a najlepšou nádejou na uchytenie sa synodality v Spojených štátoch bude možno Národný eucharistický kongres. Synoda o synodalite, ktorá sa uskutočnila minulý október, mnohé srdcia nerozpálila. Nedávny list Konferencie katolíckych biskupov USA, ktorý žiadal diecézy, aby hostili ďalšie kolo synodálnych zasadnutí, sa nestretol práve s nadšením. Synode nepomohli ani spory okolo Fiducia supplicans, skôr akoby prekážali či dokonca protirečili vízii o synodalite, ku ktorej pápež František tak dlho nabádal.

Ako by teda mohlo stretnutie 70 000 katolíkov v Indianapolise vliať synodalite nové sily? Tak, že spojí dohromady desiatky a desiatky tisícov katolíkov z celej krajiny, aby počúvali Božie slovo a klaňali sa Pánovi. Do tej miery, do akej sa eucharistickému kongresu podarí vytvoriť pocit bratstva, spoločenstva a živej účasti na živote Cirkvi a zaseje do jeho účastníkov semienko misionárskeho zápalu, podporí poslanie Cirkvi v Amerike tak, ako by sa to nikdy nemohlo podariť žiadnemu synodálnemu zhromaždeniu v Ríme. Bolo by to obrovské víťazstvo pre Cirkev v Spojených štátoch aj pre synodalitu – a rád by som si myslel, že by s tým súhlasil aj Rím.

Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Stephen P. White je výkonný riaditeľ Katolíckeho projektu na Americkej katolíckej univerzite a akademický pracovník Katolíckych štúdií v Centre pre etiku a verejnú politiku vo Washingtone.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.