V kinách sa tieto dni premieta už šiesty film o vesmírnom monštre s titulom Votrelec Covenant. Ide o pokračovanie snímky Prometheus (2012), ktorý je prequelom k Votrelcovi, teda rozpráva udalosti, ktoré predchádzali prvotine z roku 1979. 

Odložme ale teraz bokom rozporuplné reakcie fanúšikov či kritikov na posledné dva filmy z votrelovskej ságy a pozrime sa na pôvodného Votrelca, v ktorom sa zrkadlí podstata filozofie a význam celej série. 

O filmárskej bravúrnosti legendárneho hororu ani netreba písať, diváci ju obdivujú dodnes. Režisér Ridley Scott (Gladiátor, Čierny jastrab zostrelený) položil Votrelcom základy čohosi nevídaného, filmom šokoval diváka a získal Oskara za vizuálne efekty. 

Lenže to nie je všetko. Votrelec nie je len výnimočným hororom, vydareným filmárskym dielom, ktoré tržbami niekoľkonásobne prekonalo rozpočet. 

Alien je rovnako odkazom o postmodernom človekovi. „Vo vesmíre nikto nepočuje váš krik.“ Tak znie slogan na plagáte k filmu z roku 1979 a dokonale vyjadruje hlavnú myšlienku filmovej klasiky – odcudzenie človeka.  

Nechutné obrázky

Začnime však niečím menej abstraktným, napríklad kresbou. 

Keď scenáristi Dan O’Bannon (Total Recall, Dark Star) a Ronald Shusett hľadali tvora do nového filmu Ridleyho Scotta, nemali to ľahké. Malo ísť o príšerku, ktorá napadne člena posádky vesmírnej lode a následne sa vyvinie vďaka likvidácii ostatných nešťastníkov. 

O’Bannon poznal prácu švajčiarskeho umelca Hansa Rudolfa Gigera (1940 – 2014), ktorého surrealistická tvorba spočívala v prepojení biologického a mechanického sveta. O’Bannon prišiel za Scottom a dal mu výtlačok Gigerovej knihy Necronomicon, v ktorej našli perfektnú predlohu na ich vesmírnu príšeru – Necronoma IV.

Necronom IV od H. R. Gigera z roku 1976. Foto: Flickr.com/Ars Electronica (CC)

Ako pripomína magazín Pacific Standard, Gigerova kreatúra sa líšila od dovtedajších vesmírnych obludiek. Xenomorf (doslova „cudzí tvar“, alien) je slizký, primitívny parazit, ktorého prežitie spočíva v kontinuálnom znásilňovaní a využití ostatných druhov. 

Sám Giger uznáva, že išlo o narážku na najzákladnejšiu funkciu ľudstva. 

Giger vo svojej tvorbe, ktorá je do veľkej miery plná nechutných sexuálnych obrazov, ukazuje temnú stránku biologického cyklu. Kým bežne sa ľudia tešia z narodenia a existencie, Giger v dielach ako Erotomechanics VII oddeľuje myseľ a cit od reprodukčného aktu a redukuje ho na chladný, mechanický spôsob prežitia. 

V živote vidí Giger zárodok bolesti a smrti. A tak vyzerá aj jeho Necronom IV., ktorého hlava znázorňuje mužský pohlavný úd, symbol života, no zároveň potenciál utrpenia a traumy. 

S touto filozofickou a umeleckou výbavou sa Giger stal súčasťou filmárskeho tímu oskarového Votrelca. Ridley Scott Gigerovo umenie veľmi uznával, označil ho za „kategóriu samu osebe, ktorá má silu provokovať a vyrušiť“.

S Gigerom sa však spája aj umenie, ktoré má okultistický podtón. Jay Dyer, autor knihy Ezoterický Hollywood, upozorňuje na to, že Giger bol obdivovateľom umenia britského okultistu Aleistera Crowleyho.

Hoci sám Giger vyhlásil, že Crowleyho umenie nie je úplne jeho štýlom, študoval ho. Dokonca Crowleyho, ktorého nazývali Kráľ mravnej skazy, stvárnil Giger v jednej zo svojich kresieb. BBC tiež uvádza, že v niektorých svojich dielach použil Giger prvky čiernej mágie. 

Už prístup tvorcov k vizuálom navodzuje nosnú líniu Votrelca, ktorou je práve odcudzenie človeka. Samotný názov Votrelec (Alien) napovedá o aspekte čohosi cudzieho. Nejde však o prvoplánový odkaz na neznámeho tvora, ktorý behá po vesmírnej lodi. Vo filme sa cíti človek cudzí aj voči spoločnosti, technológiám a v neposlednom rade aj voči sebe samému. 

Možno tak hovoriť o troch sférach odcudzenia – spoločenskej, technologickej a biologickej.

Človek verzus spoločnosť

Nákladná vesmírna loď Nostromo vezie na Zem kryštál, no keď sa členovia jej posádky preberú z hibernácie, zistia, že loď zmenila počas ich spánku kurz a smerujú k neznámej planéte. Neskôr vysvitne, že Korporácia, ktorá riadi svet Ripleyovej a spol., zneužila nákladnú výpravu a jej posádku chce využiť, aby priniesla na Zem neznámy organizmus. 

Preto sa mnohí filmoví teoretici pozerajú na Votrelca cez ideológiu marxizmu. Pridáva tomu jeden z prvých dialógov na lodi, keď sa dvojica mechanikov sťažuje na svoj plat. „Dúfam, že dostaneme svoj podiel. Každý tu zarába viac ako my,“ hovoria.

Nejde len o sťažnosti mechanikov na výšku platu, ale celkový kontext filmu. Korporácii totiž nezáleží na ľuďoch, ale na výrobných prostriedkoch, v tomto prípade na alienovi, ktorého chce získať za každú cenu (zrejme pre vojenské účely), a to na úkor posádky, čiže proletariátu. 

Dôkazom toho sú slová „posádka nahraditeľná“, ktoré hlási riadiaci počítač lode, tzv. Matka, keď Ripleyová (Sigourney Weaver) odhaľuje rozhodnutie Korporácie o tajnej misii Nostroma.

Odcudzenie voči spoločnosti je dané už samotným žánrom tech-noir, ktorý stavia jednotlivca proti cynickej a nemilosrdnej svetovláde. 

V pôvodnom traileri Ridley Scott votrelca neukáže. 


Technologická zrada

Votrelec sa zvykne zaraďovať do žánru tech-noir, čo je mix kategórie filmu noir a cyberpunku.

Cyberpunk je postmoderný sci-fi žáner, v ktorom sa informačné technológie spájajú so zlomom alebo radikálnou zmenou v sociálnom poriadku. Často v ňom sociálne vylúčené postavy vedú konflikt s technologickým svetom, ktorý tvoria hackeri, umelé inteligencie a nad všetkým vládnuce megakorporácie. 

Vo Votrelcovi riadi loď Nostromo centrálny počítač prezývaný Matka, ktorý však „svoje deti“ zradí a zavedie na neplánované a nebezpečné miesto. Počas filmu vyjde najavo, že vedecký člen posádky Ash je android pracujúci pre Korporáciu. Tento polorobot je jediným, komu nenápadne najviac záleží na tom, aby sa alien dostal bezpečne do cieľa, nehľadiac pri tom na bezpečnosť ostatných.  

Napriek pokročilému štádiu technologického rozvoja, ba dokonca kvôli nemu, sú ľudia na palube Nostroma vydaní napospas svojim inštinktom a schopnostiam. Avšak odcudzenie vo filme siaha ešte hlbšie, ako je sociálna úroveň či vzťah k technológiám. 

Sexuálny zmätok 

Biologická alebo sexuálna odcudzenosť je vo Votrelcovi najsilnejšia. Takpovediac celý film sa točí okolo biológie, rodenia a sexuality. 

Samotný film sa začína scénou, ktorá pripomína zrodenie. Po tom, čo kamera prejde popri planéte pripomínajúcej Saturn (ktorý tiež nesie veľa symboliky), sa divák pozerá do sterilnej miestnosti, v ktorej ležia členovia posádky. Postupne vstávajú z hibernácie, svetlo je čoraz jasnejšie. 

Medzi filmovými kritikmi existuje názor, že ide o narážku na to, že plodenie a rodenie môže byť v postmodernej spoločnosti človekom kontrolované, a to až do takej miery, že sa môže predísť tehotenstvu a pôrodu. (Gigerov koncept mechanickej biológie).

Motív rodenia a pohlavnosti je vo filme prítomný na mnohých miestach. Napríklad vzhľad vesmírnej lode, ktorú nájdu na planéte, pripomína lono, ďalej hlavný otvor do lode je v tvare vagíny, vo vnútri sú kožené vajcia a podobne. 

No predovšetkým je to zjav votrelca, ktorý je metaforou sexu a tehotenstva. Xenomorf má hlavu v tvare penisu a jeho dlhé sekundárne čeľuste sú smrtiacou erekciou. 

Člen posádky Kane (John Hurt) sa chystá nazrieť do vajca, v ktorom je násavka. (Flickr.com/Insomnia Cured Here) // Dôstojníčka Ripleyová (Sigourney Weaver) s plameňometom už čelí votrelcovi. (Flickr.com/Tom Simpson)

Podľa filmového portálu screenprism.com je však najdesivejším sexuálnym obrazom scéna roztrhania hrude Kaneho (John Hurt). Táto epizóda najviac zvýrazňuje sexuálnu odcudzenosť, teda oddelenie plodivého aktu od akejkoľvek intimity. 

Alegória sa začína, keď astronaut vojde do miestnosti plnej vajec (ako spermia k vajíčku), z jedného vajca na neho vyskočí násavka, prisaje sa mu na tvár a orálne mu vloží do tela hrozivý zárodok. Neskôr Kane pri spoločnom stolovaní „porodí“ cez hruď potvoru, ktorá utečenie do útrob lode. 

Kým jedni v tomto procese vidia jasný odkaz na znásilnenie, čo je najhoršie sexuálne odcudzenie, po spomínanej scéne možno hovoriť aj o biologickom zmätku. Ten spočíva v tom, že nasilu oplodnený muž porodí stvorenie, pritom nie je ženou. Po ďalšie, je tu perspektíva mužskej bezmocnosti, keď mužské telo namiesto toho, aby preniklo, je samo preniknuté. 

V takejto sexuálne zmätenej spoločnosti, kde niet mužskej dominancie, je sexuálna odlišnosť eliminovaná a povedie k rovnostárskej deľbe reprodukčných úloh. 

Dojem, že asexuálnosť členov posádky je dobrá, má navodzovať aj vzhľad votrelca. „Alien predstavuje takú strašidelnú sexualitu, až spôsobuje, že členovia posádky sú v porovnaní s ním pozitívne asexuálni,“ poznamenáva Rebecca Bell-Metereau, profesorka filmu z Texas State University.

Strach z feminizmu

Strach a úzkosť je ďalší motív, ktorý vyplýva z biologického chaosu. Nejde však o strach z aliena, ale z budúcnosti, v ktorej dôjde k takej rovnosti pohlaví, ktorá povedie k úplnému splynutiu biologických identít.

Feminizmus sa vo filme prejavil v bohatej miere, napokon, pohybujeme sa v 70. rokoch, keď vzrastajú feministické hnutia v rámci druhej vlny feminizmu. 

Vo Votrelcovi majú mužské a ženské postavy rovnaké roly, spia v rovnakom priestore. Dokonca vo filme vystupujú postavy bez krstného mena, čím sa odbúrava otázka rodu.

Navyše, Votrelec bol jeden z prvých filmov, ktorý maskulizoval hrdinku. Ripleyová koná celý čas racionálne a rozvážne. (Napríklad keď nechce pustiť Kaneho s násavkou dovnútra lode, urobí to Ash). Takisto je to ona, čo sa ochotne hlási, že pôjde do ventilácie vyhľadať a zneškodniť malého aliena. 

Niektorí vidia narážku na feminizmus aj v replikách o výške odmeny, ktorú omieľa dvojica mechanikov. V posádke sú totiž aj dve ženy, ktoré môžu reprezentovať priemerné Američanky, ktoré v 70. rokoch zarábali mzdu na úrovni približne 60 percent platu mužov. 

Napokon prežije iba Ripleyová. A hoci porazí votrelca, zostáva sama v hlbinách vesmíru. Odcudzená. 

Bola by škoda pozerať sa na legendárneho Votrelca len ako na horor. V istom zmysle sa dá povedať, že ide o dokument svojej doby, ktorý v niektorých témach nestráca na aktuálnosti ani dnes. 



„Vo vesmíre nemôže nik počuť váš krik.“ Pôvodný poster z roku 1979

Alien (Votrelec) 

1979, 117 min
Režisér: Ridley Scott
Scenár: Dan O'Bannon, Ronald Shusett
Umelecké stvárnenie: Hans Rudolf Giger
Obsadenie: Sigourney Weaver, Veronica Cartwright, Tom Skerritt, Harry Dean Stanton, John Hurt, Ian Holm, Yaphet Kotto, Bolaji Badejo
Rozpočet: 11 miliónov dolárov
Tržby (odhadom): 84 miliónov dolárov v USA, celosvetovo okolo 185 miliónov. 
Oskar: Vizuálne efekty
Hodnotenie na IMDb.com: 8,5
Ranking: #51

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo