Spoločnosť 13. máj 2017

My, matky na materskej, a naše šance na prežitie (+ špeciálny fotovýber)

Slávka Kubíková
Slávka Kubíková
Spi, modli sa a choď preč z domu. A ešte niekoľko malých pomôcok, aby ste sa vy nezbláznili z materskej a vaši blízki zasa z vás.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Slávka Kubíková

My, matky na materskej, a naše šance na prežitie (+ špeciálny fotovýber)
Spi, modli sa a choď preč z domu. A ešte niekoľko malých pomôcok, aby ste sa vy nezbláznili z materskej a vaši blízki zasa z vás.

Úplne úprimne: život na materskej je masaker. Iste, nie všetci s tým budú súhlasiť a je možné, že sú aj ženy, ktoré sa v tomto období vyžívajú viac, ako keď lienka objaví ružový krík s voškami. No človek nepotrebuje lupu a schopnosti Sherlocka Holmesa, aby zistil, že sú veľkou výnimkou hraničiacou so zázrakom.

Realita je taká, že ženy na materskej bývajú uštvané a večne vyčerpané. Je to jeden divý kolotoč, kde sa veci často točia nezávisle od vašej vôle. Nikdy sa nezastavuje, ani v noci, ani cez víkendy, ani cez dovolenku. Rýchlosť jazdy sa zvyšuje s počtom detí, závraty a nevoľnosť s počtom rokov na ňom strávených. Niekto tú jazdu prežije viac-menej s prehľadom a niekoho to dorazí.

Nahlas sa o tom veľmi nehovorí, ale sú matky, ktoré samotný fakt, že sú matkami, trpko ľutujú. Fenomén, ktorý dostal názov „ľútosť nad materstvom“ (z anglického „mothernal regret“), je stav, ktorý si nezaslúži nikto. Ale najmenej fér je voči deťom. Tie si zaslúžia vyrovnanú a láskyplnú maminku. Keď takú majú, funguje všetko lepšie: výchova, manželstvo aj domácnosť.

Preto je vnútorná spokojnosť hádam tá najdôležitejšia vec, ktorú môže matka pre svoju rodinu urobiť. A existuje zopár trikov, ako sa k nej prepracovať a predísť tak materskému vyhoreniu.

Matka, 2012. Foto – Flickr.com/Thomas Hawk

 

Od bielizne k bielizni

Aby sme si vedeli fenomén materského vyhorenia lepšie predstaviť, spravme si malú exkurziu do života ženy na materskej. Nazvime ju Iveta.

Iveta po ďalšej zlej noci (už si ani nepamätá, aké to je spať tak päť-šesť neprerušovaných hodín) a rannom boji o raňajky, oblečenie a umývanie zubov dopraví staršie dieťa do škôlky. Mladšie sa, samozrejme, ako prívesok všade prepravuje s ňou, veď kde by ho nechala. Cestou späť spraví nákup. V preklade povedané, čo najrýchlejšie nahádže veci do košíka, pričom metajúce sa dieťa, ktorému nebola dopriata lízanka, ale len čokoláda, pozbiera z dlážky obchodu. Pri vykladaní nákupu si doma na facebooku v rýchlosti prečíta odporúčanie anglického Upratovacieho inštitútu (taký naozaj existuje), že denne by mala vykonať osem úloh, aby udržala svoj byt v čistote.

Zasmeje sa nad toľkou naivnosťou, keďže zmienený inštitút tvrdí, že prať stačí raz týždenne. Good joke, English friends. Pustí sa teda do toho. Do čoho? No do tých ôsmich úloh a ďalších, na ktoré zabudli.

Paralelne rieši vydarené či nevydarené vylučovacie potreby krpca, najlepšie hneď niekoľkokrát za sebou. Upratuje rozsypané omrvinky a rozliate tekutiny, najlepšie niekoľkokrát za sebou, a po pätnástom naliehavom pokuse odolať ruke s knihou Môj macík sa nad svojím dieťatkom zľutuje a prečíta mu ju. Najlepšie hneď niekoľkokrát.

Bielizeň síce počká, ale bez jedla sa nepohnú, takže Iveta narýchlo aspoň zimprovizuje polievku. Aby mala na to pár minút pokoja, vymyslí dieťaťu aktivitu – vytiahne krabicu s legom. Dieťa postaví na seba dve kocky, zvyšok, asi sto kúskov, vysype na zem. A ďalej piští, mrnčí, vešia sa jej na nohu. Nemá to význam, odchádzajú teda na ihrisko. Keď sa vrátia, hrozbami, prosbami a tančekmi donúti dieťa zjesť brokolicovú polievku.

Práce priveľa, perspektív primálo

Upratané stále nie je, bordel sa len zväčšil, lebo dieťa pri umývaní rúk zablatilo umývadlo a z topánok vysypalo pol kila piesku. K tomu to rozhádzané lego a riad od obeda. Aha, a ešte bielizeň. Tá je stále v práčke. Iveta sa rýchlo do toho pustí, len na minútku čekne internet. Do vyhľadávača zadá: „čo robiť, keď sa dieťa hádže v obchode o zem“, rád milión, použiteľné žiadne. Spomenie si, že potrebuje kúpiť nové topánky na leto, detské nohy rastú šialene rýchlo.

Na to však nie je čas, prioritne musí nájsť niekoho, kto na narodeninovú oslavu budúci týždeň vyrobí tortu, a ešte vymyslieť darček. Uf. Na facebook sa už radšej ani nepozerá, tam totiž matky šampiónky fotia veľkonočné vajíčka vyzdobené všetkými možnými technikami. „Ani tortu nezvládam upiecť, ani vajíčka ozdobiť,“ pichne Ivetu pri srdci a s vedomím vlastného zlyhania pokračuje v tomto nekonečnom dni ďalej. Vediac, že tento deň sa neskončí ešte niekoľko rokov.

Dieťa s matkou počas návštevy ZOO, 2014. Foto – Flickr.com /Elizabeth Haslam

Táto storka abstrahovaná z príbehov viacerých trpiteliek s mierne autobiografickým nádychom má ilustrovať dôvody vyhorenia. Zhrniem ich pre istotu ešte polopate: priveľa práce, na ktorú nie je dostatočný čas a pokoj a ktorú neustále niekto sabotuje, a z toho vyplývajúce pocity zlyhania. Neprestajná snaha napĺňať všetky možné potreby malých detí bez prestávky a oddychu, osamelosť a porovnávanie a tlak okolia (a sociálnych sietí) na výkony. Keď sa k tomu pridá bezradnosť v otázkach výchovy, pochybnosti o vlastných schopnostiach a žiadna perspektíva na zlepšenie, voilà: kokteil vyhorenia je na svete.

Lacné to nie je

Všetko toto sú ale spravidla len pocity založené na veľmi skreslenom subjektívnom vnímaní. Veľká časť toho, ako dosiahnuť vnútornú vyrovnanosť, spočíva v zmene optiky. Tú môže napomôcť napríklad aj to, keď sa finančne vyjadrí, ako veľmi je práca matky v domácnosti cenná.

Spočítal to portál salary.com a vyšlo mu, že je to okolo 115 000 dolárov ročne, prerátané na eurá to vyjde na približne 9 000 eur mesačne.

Keďže americké hodinové mzdy, ktoré sú základom kalkulácie, sú oproti slovenským dvojnásobné, jednoduchým prepočtom vyjde, že slovenské mamy by si za svoju prácu zaslúžili dobrých štyri a pol tisíca eur mesačne. Samozrejme, tento odhad je len veľmi nahrubo, ale dáva to obraz o tom, že to, čo mamy robia, nie je žiadna malá vec. A vôbec teda nie je čudné to, že sa tak mnoho žien v tých niekoľkých plných úväzkoch trošku topí.

Vaňa a víno prioritou

Riešenie, ako sa v tom topiť menej, sa dá vyjadriť jedným slovom: priority. Nejde ani tak o to, či je väčšou prioritou varenie alebo pranie, ale skôr o širší význam toho slova. Celé tajomstvo šťastného materstva je o tom, že deti a domácnosť sú síce dôležité, ale priestor potrebujú dostať aj dôležitejšie záležitosti.

Výborne to opisuje Holly Pierlot v knihe Matky v jednom kole (dá sa stiahnuť aj ako pdf), ktorej sa starostlivosť o domácnosť s piatimi deťmi totálne vymykala z rúk. Aby si pomohla, rozhodla sa upratať si priority. Pre zaujímavosť a inšpiráciu, jej výsledná hitparáda priorít vyzerala takto: 1. Boh, 2. vlastná osoba, 3. manžel, 4. deti, 5. domácnosť. Maminy, čítate správne: deti až na štvrtom mieste.

Matkina modlitba. Centrum Ľvova, Ukrajina. Foto – Flickr.com/​Viktor K.

Holly si následne vytvorila časový harmonogram, v ktorom všetkým činnostiam určila čas, kedy ich bude robiť. V podrobnom rozvrhu mala teda vyhradený priestor na duchovné aktivity, vlastný relax, ale aj presne určené, kedy umýva dlážky a kedy prezlieka periny. „Zo všetkého, čo sa dalo, som urobila rutinu. Ušetrilo ma to od ustavičného organizovania vecí,“ opisuje svoje finty, ako dostať pod kontrolu všetky chápadlá chobotnice Holly Perlot.

Slovo „priority“ už asi do smrti ostane v podvedomí nielen tých, ktorí si prečítali knihu Mamy v jednom kole, ale aj zopár (konkrétne 35) ďalších miliónov ľudí, ktorí si pozreli nedávne kvázi vtipné video mamy-videoblogerky Kristiny Kuzmič.

Vo vani plnej peny s jazzovou hudbou a pohárom červeného vína svojim fanúšikom odkazuje: „Z dlhodobého hľadiska budú moje deti oveľa viac benefitovať z oddýchnutej, polo-pokojnej mamy, ktorá má dobrú náladu, ako z toho, že budú bývať v dokonale upratanom dome.“ A napriek riadu v dreze a nevyvesenej mokrej bielizni si radšej milá Kristina dopraje improvizovaný wellness pobyt vo vlastnej kúpeľni. „Lebo priority,“ vysiela do sveta svoje posolstvo.

Deň matky

Nájsť si čas na seba veľmi odporúča aj Holly Pierlot. Na tento účel si zaviedla super vec: deň matky. Funguje to úplne jednoducho: raz za dva týždne si matka vezme na celý deň voľno a robí si, čo sa jej zachce. Holly opisuje, že v jej prípade to často býva len túlanie sa po meste a kníhkupectvách, nič zásadné.

V hľadaní toho, ako sa odstresovať a zrelaxovať, je možné ísť aj inými chodníčkami, nemusí byť len obligátny wellness, návšteva kozmetičky či káva s kamoškou. Mnohé maminy práve na materskej objavia nečakané spôsoby sebarealizácie. Behajú maratón, zakladajú biznisy, háčkujú sovičkové čiapočky. Netreba vyštudovať psychológiu na to, aby človek pochopil, že na vyčistenie si hlavy od plienok, hrncov a neustálych detských požiadaviek funguje najlepšie šport a kreatívne záležitosti (tanec, hudba, maľovanie).

Preto je samotná otázka, akému hobby sa bude mamina v čase voľna venovať, až druhoradá. Najdôležitejšie je vytvoriť si na to časopriestor. Nemusí to byť hneď zhurta celý deň, už aj jedna-dve hoďky týždenne vie spraviť veľký rozdiel v životnej pohode.

 

Americká vojačka s dieťaťom. Súťaž Americkej armádnej fotografie 2007. Foto – SSG Adam Mancini

V tom, ako si to zariadiť z praktického hľadiska, by mohla zafungovať taká jednoduchá vec, a to dohoda s manželom. Ponúknite mu, že na jednu či viac hodín v týždni bude šéfom cirkusu on. Mal by to zvládnuť. Aj v tejto najuponáhľanejšej zo všetkých dôb si ockovia tých pár chvíľ nájsť dokážu. A pri troche empatickej a citlivej komunikácie to spravia radi. Dobre, priznávam, že v niektorých prípadoch to môže vyžadovať vyspelé strategické uvažovanie a vyšperkované negociačné techniky, ale to sú schopnosti, čo pri dennom tréningu s trojročnými teroristami matkám nechýbajú.

Že aj maminky si potrebujú odfúknuť, je fakt, ktorý priemerný manžel, ktorý má aspoň trochu rád svoju ženu, poľahky pochopí.

Hľadá sa dedina, značka: súrne

„Vychovať dieťa, to chce dedinu,“ vraví príslovie. A hoci ani wikipédia presne nevie, odkiaľ pochádza, podstatné je, že má v sebe veľký kus pravdy. Bez pomoci okolia sa deti vychovávajú dosť ťažko. Nejde však len čisto o pomoc s deťmi či prístup k výchovným múdrostiam nahromadeným vekmi. Komunita má širší význam. Ktorý človek by neocenil občasnú spoločnosť niekoho, kto vie sformulovať a správne vysloviť rozvitú vetu bez toho, aby sa v nej spomínali monster trucky a spajdermani?

Komunita chýba nielen maminkám, jej nedostatok pociťujú aj deti. Sú to totiž extrémne spoločenské a komunikatívne tvory, a to úplne od narodenia. Preto bažia po podnetoch spojených s ľuďmi. Čím viac rastú, tým také podnety potrebujú aktívnejšie. A špeciálne bývajú vo vytržení, ak ľudia, ktorí s nimi komunikujú, sú tiež deti. Kto má to šťastie vychovávať deti na dedine, vie, že už dvojročným deťom je prirodzené na krátke časové úseky fungovať v bandách s väčšími deťmi.

Ak však dieťa šancu na takýto starosvetský komunitný život nemá, fixuje sa na tých ľudí, ktorí sú dostupní. Čiže na mamu. Popri všetkom, čo má na starosti, byť jediným zdrojom nasýtenia bezodnej detskej potreby komunikácie a sociálnych podnetov býva často tým kľúčovým dôvodom vyčerpania. Presne tak, ako keď prácu celej dediny musí robiť jedna osoba.

 

Dobšiná 1938, autor neznámy. Foto – Flickr.com/Slovensko na historických fotkách

Pre mnoho rodín, najmä na sídliskách väčších miest, sa však komunitný spôsob života zdá byť nedostupný. Ale nemusí to tak byť. Ako hovorí to druhé príslovie o hore a Mohamedovi, v tomto prípade je užitočné vziať iniciatívu do vlastných rúk a svoju dedinu si vytvoriť.

Nemusí to byť vôbec namáhavé, stačí nahliadnuť do virtuálneho sveta, ktorý môže byť hmatateľnejší, ako vyzerá. Aj na slovenskom facebooku existuje niekoľko podporných skupín, napríklad vychýrený Klub železných matiek, kde ženy spolu zdieľajú problémy, názory aj emócie. Od liekov na kašeľ cez to, ktoré lodičky sa hodia k blúzke, až po neverných manželov.

Internetová skupinka môže byť síce užitočný zdroj emocionálnej podpory a dobrých rád, tráviť čas s reálnymi ľuďmi je však lepšie. Vo svete prekvitajúcich materských centier a rozmanitej ponuky aktivít a krúžkov pre deti je ale veľké umenie, aby trošku aktívnejšia mamina nenarazila na nejaké spriaznené duše. Ak to nestačí, akčnosti sa medze nekladú. Na zakladanie dedín podľa svojich predstáv – či už je to večera so susedmi, alebo skautský krúžok – je atmosféra tejto doby veľmi priaznivá.

Spánok za každú cenu

Predtým ako mamina začne chodiť na keramický krúžok a do materských centier, však nevyhnutne potrebuje vyriešiť jednu inú vec. Nejde o nič menšie ako zmanažovať si vlastný spánok.

Spánkový deficit je síce efektívna metóda využívaná pri výsluchu väzňov, ale pre niekoho, kto sa stará o malé deti, úplne nevhodná. Krátkodobo sa to dá prežiť a nejako vykryť, ale ako modus vivendi to jednoducho nejde. Nejde navariť obed, nejde bezpečne šoférovať a už vôbec nejde byť milá a trpezlivá na deti, ktoré milé a trpezlivé veru bývajú málokedy.

 

Spiaca matka a novorodenec, 2011. Foto – Flickr.com/David J Laporte

Boj s nevyspatosťou môže byť pri niektorých deťoch ťažší ako pre Ugandu vyhrať majstrovstvá sveta v lyžovaní. Avšak často je riešenie bližšie, ako sa zdá. Stačí si trošku dôraznejšie stáť za svojimi potrebami, smelo aj na úkor iných zúčastnených osôb. Bábätku, ktoré vo veľkom pestuje nočný životný štýl študenta VŠMU – flám až do rána, čo hodina, to fľaša –, možno nezaškodí popracovať na svojich spánkových zvyklostiach. Viac o tom, ako naučiť deti lepšie spať, sme písali v tomto texte.

A navyše. Úplne bežne sa v bezprostrednom okolí matky vyskytujú ďalšie osoby, ktoré by sa na splácaní spánkových dlhov mohli spolupodieľať. Scenár môže vyzerať napríklad takto: maminka si ukradne zopár desiatok minút spánku, zatiaľ čo buntošiace bábo skoro ráno stráži ocko. Alebo: babka ho vozí cez obed v kočíku po ulici, maminka spí. Takmer v každej rodinnej situácii sa nejaké, aspoň minimálne možnosti a kombinácie, ako si trošku pospať, nájsť dajú. Podstatné je vytvoriť si čo najviac šancí na spánok a všetky využiť.

Masaker ako životný štýl

Aby sme to zhrnuli: Na materskej sa vám bude dýchať oveľa lepšie, keď spravíte tieto štyri veci: vyspíte sa, pravidelne vypadnete z domu, nájdete si hobby a komunitu.

Ale bez ešte jednej ingrediencie recept na výrobu spokojnej matky nebude kompletný.

Matka a dieťa, 2010. Foto – Flickr.com/Chris JL

Tá spočíva v pochopení a prijatí toho, že bez obety, a to výraznej, to aj tak nepôjde. Jednoducho ten masaker tu je a bude. Keď sa človek na to vnútorne nastaví a prijme to, šťastnému životu pre všetkých (mamu, otca, deti, psa aj rybičky) už v ceste nebude stáť vôbec nič.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0