GLÓBUS: Cenzurované kresťanské webstránky

internet-censorship-text2.jpg

Kresťania sú menšinou a o jej diskriminácii sa málo hovorí. Ale sú aj takí, ktorí skoro vôbec nedokážu hovoriť o vlastnej diskriminácii.

Aj do Európy prišlo echo o správe americkej asociácie National Religious Broadcasters (NRB), ktorá reprezentuje väčšiu časť kresťanských médií, s názvom “Skúška rizika protikresťanskej cenzúry a diskriminácie alternatívnych zorných uhlov pohľadu zo strany nových médií“. Správa dokumentuje, že sa kresťania majú na čo sťažovať. Lenže ak analyzujeme niektoré prvky uvedenej situácie, tak môžeme zostať prinajmenšom v pomykove.

V čom je problém? Niektoré organizácie (Google, YouTube, Facebook, Twitter a Apple) sa dostali do rizika nákladných súdnych sporov, pretože na webových stránkach sprostredkovávali a rozširovali obsahy iných spoločností. Reakciou na to bolo vytvorenie pravidiel, podľa ktorých odmietajú robiť reklamu alebo predávať produkty, ktoré sú rôznym spôsobom „rizikové“. Čitateľom pravdepodobne nebude jasné, že tento problém nevzniká zo vzťahu k politike alebo náboženstvu. Vzniká preto, že cieľom mnohých webových stránok je šíriť a predávať kopírované filmy či falošné produkty. Keďže nedokážu zaútočiť priamo na falšovateľov (prevažne ide o Číňanov), výrobcovia DVD a tvorcovia módy, ako Vuitton, sem-tam zaútočia na Google (a iných sprostredkovateľov) tvrdiac, že keby Google nedovolil, aby sa webové stránky objavili medzi výsledkami vyhľadávania, problém by bol vo väčšej miere vyriešený.

Reakcia firiem

Google a iné firmy urobili kroky, aby tento problém riešili. Jedni tvrdia, že urobili toho dosť, zatiaľ čo majitelia intelektuálnych vlastníckych práv tvrdia opak a reagujú na to mnohými súdnymi kauzami. O týchto často hovoria aj nešpecializované médiá. Od káuz porušenia ochrannej známky a copyrightu sa postupne prešlo ku kauzám týkajúcim sa ohovárania. Ten, koho nejaká webová stránka potupila alebo urazila, si myslí, že nie je veľký rozdiel medzi tým, či to bola webová stránka alebo tlač. Preto je praktickejšie obuť sa do prostredníka. No a nakoniec – ide o tretí časový prvok – od individuálnej urážky sa prešlo k tej kolektívnej a viaceré loby žiadali od Google, aby v prehľadávači neudávali slová, od Facebooku, aby vymazali skupiny, od Apple, aby nepredávali aplikácie, ktoré sa podľa nich vyjadrujú o rôznych kategóriách ľudí (ako sú Židia, Moslimovia, Rómovia, homosexuáli...) „nenávistnou rečou“.

"Kresťania sú menšinou, o diskriminácii ktorej sa menej hovorí. Sú však aj menšinou, ktorej sa menej darí hovoriť o vlastnej diskriminácii a presvedčiť svet, aby ju počúval." 

Sociálne učenie Katolíckej cirkvi však pokladá intelektuálne vlastnícke práva za legitímne, aj keď môže prísť k ich zneužitiu. NRB prináša niektoré prípady, keď kresťanské webové stránky, ktoré kritizujú niektoré skupiny, boli sankcionované za porušenie intelektuálneho vlastníctva. Takáto kritika však nikoho doteraz nepresvedčila. Predpisy o intelektuálnom vlastníctve platia pre všetkých. Ak útočím na ideológiu, ktorú pokladám za škodlivú, takým spôsobom, že bez dovolenia reprodukujem písaný materiál alebo video tretích osôb, porušujem v každom prípade predpisy o intelektuálnom vlastníctve a vôbec ma neospravedlňuje šľachetnosť môjho zámeru. Cieľ totiž neospravedlňuje prostriedky.

Problémy sú rôzne, ale nie vždy nevyhnutne protikresťanské

Sú tu však veľmi delikátne oblasti, ako je osočovanie či urážka na cti jednotlivcov a používanie  tzv. „nenávistnej reči“ proti určitým skupinám. Príklady, ktoré správa ponúka, skutočne vyvolávajú znepokojenie. Spoločnosť Apple predá asi pol milióna aplikácií pre iPhone a iPad, z ktorých niektoré majú pornografický obsah. Spomedzi tých niekoľkých, ktoré cenzurovala a ktoré odmieta predávať, dve majú kresťanský obsah. Prvá umožňuje preštudovať si tzv. „Manhattan Declaration“ (Manhattanská deklarácia) – ide o široký program kresťanskej angažovanosti v kultúre a politike, ktorý bol cenzurovaný, pretože manifest definuje homosexuálnu prax za nemorálnu – a druhá je „Exodus International“, kresťanská agentúra. Táto agentúra pomáha homosexuálom, ktorí sú so svojím stavom nespokojní a chcú ho prekonať. Mnohé kroky cenzúry zo strany Apple, Google, Facebook a Twitter sa týkajú textov alebo audiovizuálnych výrobkov obžalovaných z homofóbie. Iné sa zase týkajú webových stránok pro-life. Keď sa na podnet istej kresťanskej inštitúcie táto záležitosť dostala vo Veľkej Británii na súd, Google zmenil svoju politiku, nakoľko spočiatku odmietal sponzorované protipotratové inzeráty. Avšak aj naďalej neprijíma inzeráty s vyjadreniami, ktoré pokladá za urážajúce zástancov potratu, ako je napríklad heslo „potrat je vražda“.

Správa má pravdu, keď tvrdí, že niektoré pozície Google sú diskutabilné a ich koherentnosť je slabá, pretože počas jeho aktivít v Číne spoločnosť pri vyhľadávaní dlho akceptovala cenzurovanie neprajných obsahov o čínskej vláde. Aby správa bola úplná, treba dodať, že v roku 2010 Google neakceptoval prehnané požiadavky čínskej cenzúry a ukončil činnosť svojho čínskeho vyhľadávača a premiestnil sa do Hong Kongu, kde sú zákony iné a cenzúra takmer vôbec neexistuje.

Problémy sú reálne, ale sú oveľa zložitejšie, než si to veriaci kresťan, ktorý správu číta, vie predstaviť. Celý pojem kolektívneho nactiutŕhania a „nenávistnej reči“ je veľmi delikátny. Totiž samotní kresťania sa často dožadujú noriem, ktoré by cenzurovali alebo trestali „nenávistnú reč“, nactiutŕhanie a vysmievanie sa Cirkvi a kresťanským spoločenstvám. Zároveň sú však kresťania obeťou predpisov, ktoré cenzurujú „nenávistnú reč“ proti zástancom potratu a homosexuálom.

Cenzúru skôr všeobecne miernejšiu

Preto treba byť veľmi opatrný. Je naivné si myslieť, že veľké priemyselné kolosy sú citlivejšie alebo aspoň rovnako citlivé na veľmi silné loby (napr. ideológia druhu) a na kresťanské skupiny (napr. NRB), ktoré sú však slabšie zorganizované a všeobecne majú oveľa menší vplyv v politickej rovine. Samozrejme, že sa možno ponosovať, keď sa používajú dve rozdielne váhy a miery a umožňuje sa zástancom ideológie druhu, napríklad, urážať pápeža, a pritom kresťanom sa nedovoľuje prehlásiť, že homosexuálne správanie je objektívne neusporiadané. Ale vo všeobecnosti, aby sa neskončilo ako hlinené nádoby medzi železnými vázami, zdá sa, že je múdrejšie žiadať, aby úroveň cenzúry „nenávistnej reči“ zostala umiernená a rozvážna, a nechala sa inšpirovať predpismi, ktoré regulujú život mimo internetu.

"Zdá sa, že je múdrejšie žiadať, aby úroveň cenzúry „nenávistnej reči“ zostala umiernená a rozvážna, a nechala sa inšpirovať predpismi, ktoré regulujú život mimo internetu."

Ak sa žiada, ako to robia určití liberálni ľudia, aby veľkí prevádzkovatelia internetu nič necenzurovali, rozmnožia sa aj útoky na Svätého Otca, Cirkev, kresťanstvo a budú oveľa silnejšie, než sme si na to doteraz zvykli. Ak ich však požiadame, aby viac cenzurovali, samotní prevádzkovatelia budú cenzurovať skôr pro-life skupiny a kresťanov, ktorí majú kritický postoj k manželstvu homosexuálov, než by ohraničili aktivity antiklerikálov alebo satanistov, pretože majú viac strachu z loby pre ideológie druhu a potratu než z kresťanov. Je možné, že niektorí prevádzkovatelia internetu sú zaťažení ideologickými predsudkami. Iní zase iba cynicky konštatujú, že tieto loby sú aktívne, silné a nebezpečné, no v každom prípade sa musia s nimi každý deň konfrontovať, ak chcú aj naďalej existovať.

Správa nakoniec obsahuje veľmi jasný odkaz. Kresťania sa musia lepšie zorganizovať, aby ich prevádzkovatelia internetu, ktorí sú niekedy ideologicky neprajní, inokedy zase jednoducho dávajú na toho, kto silnejšie kričí alebo lepšie dokáže reprezentovať svoje záujmy, brali vážnejšie. Problémom nie je ideológia Google alebo Apple, ktoré niekedy odzrkadľujú iba dominujúcu ideológiu vo svete, ale skutočnosť, že sa kresťania nedokážu ozvať. Keď sa im to podarí, veľké kresťanské webové stránky (dokonca aj blogy a kresťanské skupiny na Facebooku, ktoré síce nie sú až tak silné, ale sú dosť veľké na to, aby útok na nich vyvolal značné problémy s mnohými ľuďmi) dokážu cenzúre uniknúť.

Je pravda, že kresťania sú najdiskriminovanejšou skupinou na svete. Sú menšinou, o diskriminácii ktorej sa menej hovorí. Sú však aj menšinou, ktorej sa menej darí hovoriť o vlastnej diskriminácii a presvedčiť svet, aby ju počúval. Známy taliansky poslanec Giulio Andreotti hovorí, že kresťania si už dlhší čas zvykli nastavovať druhé líce. Lenže líca sú iba dve. A aj tie už oddávna skončili.

Massimo Introvigne

Článok vyšiel na portáli La Busola Quotidiana, publikované s jeho súhlasom. Preložil Štefan Turanský, SDB. Ilustračné foto: flickr.com.