Kyjev politikárči, povstalci znárodňujú, radikáli blokujú a Ukrajina upadá

Uplynulé tri roky boli plné trubulencií, ale niesli sa viac-menej v atmosfére zhody síl, ktoré sa dostali k moci po Majdane. Dnes je všetko inak.

Majdan bol vždy širokým hnutím, ktoré v sebe načas zjednotilo rôzne hnutia a frakcie: od najkrajnejšej ľavice po najkrajnejšiu pravicu. Bolo prirodzené, že záujmy či názory všetkých nebudú rešpektované v novej vláde, ale, okrem iného, vojna na Donbase spôsobila, že aspoň formálna jednota sa dlho udržiavala.

Ukrajinská politika bola vždy veľmi fragmentovaná, ale dokázala nájsť aspoň jednotu v otázkach územnej integrity krajiny. Politici menili strany či názory skoro na všetko, ale v konečnom dôsledku sa vždy zhodli na nutnosti a spôsobe, ako viesť operácie na Donbase. Tento základný konsenzus umožňoval život v krajine a postupné, hoci veľmi pomalé zmeny. Posledné mesiace ukazovali, že tento konsenzus sa rozpadá.

Symbolom jeho rozpadu je súčasná blokáda železničného spojenia na Donbas a čoraz viac aj do Ruskej federácie. Blokáda je vedená predstaviteľmi niekdajších polovojenských oddielov, ktoré najmä na začiatku konfliktu suplovali ukrajinskú armádu. Velitelia týchto oddielov boli sčasti integrovaní do politiky bývalým premiérom Ukrajiny Jaceňukom, a teda mali pocit, že participujú na moci a jej rozhodnutiach. Aresenij Jaceňuk bol však minulý rok vymenený v kresle premiéra členom prezidentovej strany Volodymyrom Hrojsmanom.

Velitelia polovojenských oddielov, často poslanci ukrajinského parlamentu, sa vládnej moci čoraz viac vzďaľovali. Roztváranie priepasti medzi vládou a nimi je z veľkej časti spôsobené málo efektívnou politikou Kyjeva na Donbase bez skutočnej vízie, ako situáciu pohnúť z miesta.Zdieľať

Velitelia polovojenských oddielov, často poslanci ukrajinského parlamentu, sa vládnej moci čoraz viac vzďaľovali. Roztváranie priepasti medzi vládou a nimi je z veľkej časti spôsobené málo efektívnou politikou Kyjeva na Donbase bez skutočnej vízie, ako situáciu pohnúť z miesta. Tento rozkol je ešte hlbší. Polovojenskí velitelia reprezentujú radikálnejšie prúdy v ukrajinskej spoločnosti, teda v podstate tých, ktorí na Majdane bojovali s poriadkovými silami. V spoločnosti toto prehlbuje pocit zrady „ideálov Majdanu“ a zmar ich nádejí.

Súčasná blokáda a s ňou spojené „znárodnenie“ ukrajinských podnikov na povstaleckých územiach ako odpoveď povstalcov vyvoláva otázky okolo schopnosti ukrajinskej vlády reálne uplatňovať svoju moc. Premiér Hrojsman uviedol, že znárodnenie ukrajinských podnikov na Donbase je problémom ich majiteľov a on nijako zasahovať nebude.

V súčasnosti sa nezdá, že vláda má plán, ako naložiť s rozširujúcimi sa blokádami napriek rastúcim problémom s dodávkami elektriny, ktorá sa vyrába v tepelných elektrárňach z donbaského uhlia, a to už viac ako mesiac nechodí. Prezident Porošenko presunul celú zodpovednosť na vládu zrejme ako súčasť boja s premiérom Hrojsmanom a jeho neutralizáciou pred prezidentskými voľbami a ticho sa rastúcej anarchii prizerá.

V Kyjeve sa teda politikárči, v krajine šetrí energiou, čo zasahuje čoraz viac obyvateľstva a priemyselých závodov, a blokáda pokračuje. Riešenie v nedohľadne a náš východný sused pomaly upadá ako štát aj spoločnosť.