Výzva pre lídra opozície do druhého roku

Je rok od volieb a Richard Sulík je lídrom opozície. Hoci po voľbách bol krátko virtuálnym premiérom, nie je to samozrejmosť. Po prvé preto, že Sulík je poslancom v Bruseli, a nie v Bratislave, často teda pri zásadnom dianí v parlamente chýba. Po druhé preto, že Igor Matovič na neho v deň volieb strácal iba percento.

O rok je mnohé jasnejšie, aj keď Sulík stále lieta do Bruselu a do parlamentu chodí na občiansky preukaz. Dôvodom je jednak to, že Matovič sa za rok rozhádal s každým okolo, že jeho klub prišiel o Daniela Lipšica a že jeho metódy síce niektorých nadchýnajú, ale väčšinu ostatných otravujú.

Sulík je paradoxným lídrom opozície.

Podľa prieskumov je jeho strana najsilnejšia v opozícii. Ale za rok podľa Focusu narástla len asi o dve percentá, čo je rovnako ako Kotleba a Kollár. Matovič stagnuje. Sulík teda vedie, ale žiadny rozhodný náskok sa nekoná (za posledné tri mesiace mal vo Focuse 13,8-13,2-13,6 percenta). Ukázali to aj preferencie, ktoré mu Focus nameral, keď sa vzorky pýtal, či si ho vedia predstaviť ako premiéra. Takmer 34 percent to dokáže, je to najvyššie číslo z opozície, ale ak si uvedomíte, že Kollár na neho stráca iba 3,5 percenta, ste v obraze.

Sulík má tiež problém s ľuďmi okolo. Pravidelne ho v médiách kritizuje Ivan Mikloš, posledný rešpektovaný liberál zo starej doby, ktorý sa tým pripomína voličom. Z klubu SaS odišiel Jozef Mihál, jeden z mála verejne známych politikov Sulíkovej strany, poslanec Poliačik po verejných polemikách so Sulíkom stratil politickú integritu a ohlásená posila SaS Rudolf Zajac je skôr záťaž ako posila (agresívny štýl, väzby na Pentu).

Sulík má však aj svoje plusové body. Jednak dlhodobo ťaží z dôležitých rozhodnutí (utečenci, Grécko), venuje sa medzinárodným témam (EÚ, islam), čím ukazuje rozdiel oproti zvyšku opozície, a tiež myslí na budúcnosť (napr. v zmysle imidžovej kampane „budúceho premiéra“).

V politike však napokon rozhodujú iné veci. Konkrétne voľby. Tento rok na jeseň to budú župné voľby. Ak je Sulík lídrom opozície, musí to vedieť ukázať. V jeho prípade to znamená vyhrať aspoň v jednom kraji, ideálne v dvoch. Mal by ukázať, že vie získať Bratislavu, tradičnú liberálnu baštu, prípadne ukázať, že vie poraziť Kotlebu. Ak by hlasy SaS v jednom či ďalších krajoch pomohli k víťazstvu ešte aspoň jednému opozičnému kandidátovi, Sulík uspel.

Líder opozície by mal ukázať, že vie spájať rozhádané strany a robiť koalície. To sa síce ráta, pri voľbách s nižšou účasťou dvakrát, ale napokon je to vedľajšie. Dôležitejšie je, či medzi 8 víťaznými županmi bude aspoň jeden zo SaS.

A sme pri probléme.

V Bratislave bude viacero kandidátov, čo by Sulíkovi mohlo priať. Ale musí mať silného kandidáta. A toho zatiaľ nemá. Poslanec Droba môže mať viaceré prednosti, napríklad že si kampaň zaplatí sám, ale koho to po voľbách zaujíma? Droba nie je ani dostatočne známy, nereprezentuje dôležitú župnú tému, Ftáčnik aj Kollár (očakávaní kandidáti) sa vedia presadiť lepšie. Spojenci sa zídu, ide o to, kto nimi bude. Prípadná koalícia s KDH Drobovi nepomôže vôbec, prínos Matoviča je otázny.

Ešte beznádejnejšie je to v Banskej Bystrici. Sulíkovi by sa imidžovo hodilo, keby porazil Kotlebu jeho kandidát. Lenže to by musel kandidovať niekto, kto na to má. Poslanec Klus to celkom určite nie je. Klus bude mať problém, aby skončil druhý. V porovnaní s Kotlebom pôsobí síce odlišne, ale ako alternatíva nie.

Či sa na to pozerám zhora alebo zdola, vychádza mi, že Sulík župné voľby podceňuje. Tak sa líder opozície nespráva.

Hlavný problém je, že Sulíkova strana je stále príliš o Sulíkovi. Až doteraz to bola jej výhoda a každý úspech SaS by bol bez Sulíka nepredstaviteľný, ale ak má SaS ambíciu stavať premiéra, Sulík potrebuje v strane spoluhráčov. Je to jasný líder a má ťah na bránu, len si nemá s kým prihrať.