Všetko je Božia vôľa, vravieva nový vicemajster Európy

Prestížny francúzsky športový denník L’Equipe vlani v decembri vyhlásil slovenského cyklistu Petra Sagana za piateho najlepšieho športovca planéty za rok 2016. V ankete predstihol známeho futbalistu Lionela Messiho, tenistu Novaka Djokoviča či všetkých hokejistov. Pred Saganom skončili iba Usain Bolt (atletika), Michael Phelps (plávanie), Andy Murray (tenis) a Cristiano Ronaldo (futbal).

Paradoxne, najlepším slovenským športovcom za rok 2016 sa nestal. Slovenskí novinári dali prednosť chodcovi Matejovi Tóthovi. Zatiaľ čo Sagan vyhral majstrovstvá sveta, získal zelený dres na slávnej Tour de France či triumfoval na klasikách, Tóth absolvoval iba jedny dôležité preteky. Na olympijských hrách v Riu de Janeiro získal v chôdzi na 50 kilometrov zlato.

Prečítajte si tiež:
Matej Tóth: Nepáči sa mi tunajší pesimizmus

Zisk atletickej medaily z veľkého podujatia býva na Slovensku považovaný za niečo výnimočné. Za úspech sa často považuje už postup do finále či umiestnenie v prvej desiatke. Medzi výnimky patrí práve Tóth. Jeho medailu z olympijských hier očakávali mnohí.

Nikto však nečakal zisk medaily od Jána Volka na prebiehajúcich halových majstrovstvách Európy v srbskom Belehrade. Cieľom slovenského šprintéra bol postup z rozbehov do semifinále. Všetko ostatné vnímal ako bonus. Napokon dvakrát zlepšil národné maximum a v behu na 60 metrov získal senzačné striebro.
 

Pokora a skromnosť

Volko na európskom šampionáte v jednej veci pripomínal Usaina Bolta. Podobne ako to robí najslávnejší a najúspešnejší šprintér planéty, tak aj slovenský atlét sa tesne pred štartom prežehnával. Ani jeden z nich netají svoju hlbokú vieru v Boha. Obaja sa ale absolútne líšia vo svojom vystupovaní.

Jamajčan pred každými pretekmi najprv žartuje, gestami baví divákov na štadióne. Kedysi si zvykol hladkať svoje krátke kučeravé vlasy. Tesne pred štartom zvážnie. Na pery si priloží ukazovák, utíši všetkých fanúšikov. Zakľakne do blokov, prežehná sa a prstom ukáže pokorne k nebu. A následne zdolá všetkých súperov.

Na víťazstvá je zvyknutý, má osem zlatých olympijských medailí (deviatu zo štafety mu vzali pre doping kolegu – pozn.). Po pretekoch ale Boltova šou pokračuje. Prezentuje sa typickými oslavnými gestami, vychutnáva si ovácie. Predvádza sa.

Volko na podobné výsledky nie je zvyknutý. Striebro z Belehradu je jeho najväčším životným úspechom. V Srbsku mu vyšli všetky tri štarty – rozbeh, semifinále aj finále. Stal sa vôbec prvým slovenským šprintérom, ktorý v najkratšom šprinte bojoval o medaily. Z dvadsaťročného Slováka po všetkých troch behoch šla pokora a skromnosť. Hoci väčšinu súperov zdolával, po pretekoch chodil za každým z nich, aby im mohol podať ruku.
 

Keď po finále novinárom poskytoval rozhovor, okolo neho šiel celkový víťaz Richard Kilty z Veľkej Británie. „Big future (veľká budúcnosť – pozn.),“ povedal Volkovi a uznanlivo ho potľapkal po pleci. „Ostávam pri zemi, stále budem mať malé očakávania. Nemám rád, keď idem do vecí s veľkými cieľmi,“ reagoval o pár momentov neskôr Volko.

Všetko je Božia vôľa

Volko pôvodne hrával futbal. Atletike sa začal venovať po tom, čo ho tréner nechával na lavičke náhradníkov. A v postupnom zlepšovaní mu pomáhala aj viera.

„Dal som si cieľ, že atletiku budem robiť na Božiu slávu. Možno sa bude niekto smiať a nepochopí to, ale pre mňa je to veľká motivácia,“ uviedol v rozhovore pre denník SME. „Viem, že keď sa mi niečo nepodarí, hore to tak niekto chcel. Všetko má svoj dôvod. Keď sa mi nevydarí súťaž, asi to bola Božia vôľa,“ dodal.

Pred šampionátom si stanovil jediný cieľ – postúpiť do semifinále. V ňom časom 6,62 sekundy prekonal o tri stotiny tridsaťročný slovenský rekord Ľuboša Chochlíka. Vo finále ho ešte o ďalšie štyri stotiny vylepšil. „Nerozumiem tomu. Čím som si to zaslúžil? Naozaj neviem,“ bola jedna z jeho prvých reakcií po finále.

Slovensko získalo v ére samostatnosti na halových majstrovstvách Európy celkovo štyri medaily. Okrem Volka získala bronzovú medailu v rokoch 2009 a 2011 trojskokanka Dana Velďáková, guliar Mikuláš Konopka získal v roku 2007 zlato.

Pre pôst takmer odpadával

Za úspechom Jána Volka stoja okrem Róberta Kresťanka i Naďa Bendová s manželom Andrejom. Volkovi pomáhajú aj finančne. Jeho ročná príprava vyjde okolo sedemtisíc eur, Slovenský atletický zväz mu platí 60 percent. „Ostatné mu doplatíme s manželom,“ priznala Bendová pre SME.

Štyridsaťdvaročná bývalá letuška prezradila, že trénerskou prácou sa neuživí. „Šanca na to je nulová. Nič z toho nemám, vrážam do toho nemalé finančné prostriedky i čas. Pri atletike ma ale drží záväzok voči Jankovi,“ povedala v rozhovore pre Pravdu.

„Keď som pred dvoma rokmi robila jeho tréningové plány, bola to do istej miery zábava. Dnes je najlepší na Slovensku. Každé zlepšenie je veľmi emotívne, pretože sme k tomu s Robom Kresťankom dopomohli. Mám obrovskú motiváciu, pohlcuje ma a napĺňa Jankova radosť z progresu,“ dodala.
 

Bendová si už zvykla, že na sústredeniach ju Volko vezme do kostola so sebou. „Trochu ju ťahám k viere. Bol som tak vychovaný,“ uviedol mladík. „Prikázania preňho nie sú len slovami, ale životom. To, že v nedeľu ideme na sústredeniach do kostola, nie je pre mňa nič nezvyčajné,“ potvrdila Bendová.

Zároveň si zaspomínala aj na jednu historku: „Raz bol na tréningu úplne zoslabnutý a takmer odpadával. Najskôr mi nepovedal, čo mu je. Až potom z neho vyšlo, že drží pôst a celý deň nejedol.“