Súčasná spirituálna poézia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Súčasná spirituálna poézia

Rudo Sikora: Energia kríža, výrez z obrazu. Ilustračná fotografia. Foto: archív

Recenzia knihy Jany Juhásovej.

Jana Juhásová (1975) pôsobí na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, je redaktorkou časopisu pre humanitné vedy OSTIUM.

Kniha Od symbolu k latencii má precízne rámcové časti, osobitnú hodnotu majú bibliografické segmenty Pramene a Použitá literatúra. Táto 150-stranová publikácia obsahuje päť základných kapitol, ktoré svojou problematikou vytvárajú monografiu. Text knihy je prehľadný – autorka člení kapitoly na menšie úseky nadpismi, resp. medzititulkami, ktoré majú silnú sémantickú hodnotu. Juhásovej texty odborne posúdili dvaja literárni vedci – Ján Gavura a Jaroslav Šrank a ich priaznivé hodnotenia sú zárukou, že knihu sa oplatí prečítať odborne zainteresovaným i laikom.

Jana Juhásová predstavuje súčasnú poéziu so spirituálnou orientáciou. Rešpektuje objektívny výskum tejto problematiky, ale súčasne pridáva svoju osobnú skúsenosť bádateľky a čitateľky. Výsledkom je „nielen doplnenie skrytých súvislostí, ale aj úplne nové poznatky“ (J. Gavura). Tie „z rôznych hľadísk dávajú vyniknúť špecifickým vlastnostiam našej súčasnej kresťanskej spirituálnej poézie“. (J. Šrank). Autorka v svojom výskume využíva nielen literárnovedné hľadisko, ale aj filozofiu, fenomenológiu, sociológiu či teóriu výtvarného umenia, čo text knihy zhutňuje a oživuje. Problematika, ktorou sa J. Juhásová v knihe zapodieva, nie je v jej odbornej činnosti nová, parciálne sa ňou zaoberala v štúdiách, napr. Pater Noster súčasného hrdinu literárnych textov; Bod a škvrna: od symbolického kódu k hľadaniu nového jazyka spirituálnej poézie; Stopa Zbigniewa Herberta v slovenskej spirituálnej poézii.

Obsahová náplň Juhásovej knihy má dva základné uhly pohľadu na problematiku: vzťah od symbolu k latencii a tendencie v súčasnej slovenskej poézii najmä po Novembri 1989. Tieto dva pojmové okruhy „sú vnímané vo vzájomnom prepojení umenia a spirituality“. Autorka však svoj pohľad nevymedzuje iba takto separátne, ale problém kladie do vývinového, názorového spektra u nás i vo svete, a to horizontálne i vertikálne. Hovorí o pôvodnom zdroji spirituality – v kresťanstve, keď ide o „vnútorný život človeka iniciovaný a preniknutý duchom Božím“.  A ten druhý zdroj kotví v 80. rokoch 20. storočia na Západe – religiózne (náboženské) „odmieta a zdôrazňuje priamy duchovný zážitok bez inštitucionálneho ukotvenia“. Používa pojmy ako bytie, nadosobný ideál, univerzum sveta. Takto môže mať mimokresťanské alebo aj sekulárne východiská. Obidve tendencie, pripomína J. Juhásová, zjednocuje „spirituálna potreba“ ako úsilie dať svetu a vlastnému životu zmysel. Autorka analyzuje v knihe básnické diela z obidvoch strán pohľadu na svet a zmysel života, ale ako sa sama zmieňuje, sústreďuje sa ťažiskovo na tých spirituálnych básnikov, pre ktorých je inšpiračným zdrojom najmä kresťanská tradícia. Diferencuje teda v poézii individualistický charakter a inštitucionálnu religiozitu. Spirituálna téma sa v tejto knihe predstavuje ako vnútorné zážitky, názorové postoje, príbehy a obradové formy.

Spirituálna poézia v súčasnej slovenskej literatúre kulminovala v 20. storočí v dvoch obdobiach: v medzivojnovom tvorbou prevažne básnikov – kňazov (katolícka moderna), čiastočne aj laikov (napr. P. Strauss, J. Zborovjan, J. Motulko, K. Strmeň) a takmer po štyridsiatich rokoch – od polovice 80. rokov do súčasnosti – v tvorbe laických predstaviteľov (napr. J. Kuniak, R. Jurolek, E. J. Groch, M. Milčák, V. Kupka, P. Milčák, J. Gavura, J. Palaščák, K. Kucbelová, J. Buzássy, P. Repka). V súčasnosti rešpektovaným kňazským spisovateľom je D. Pastirčák. Tvorivým impulzom pre našu súčasnú spirituálnu poéziu je tvorba metafyzických básnikov 20. storočia, najmä diela poľských autorov (Czesɫaw Miɫosz, Zbigniew Herbert).

Východisková teória sa v knihe javí ako pomocná, ale dôležitá; zjednocujúcim faktorom všetkých častí publikácie je interpretačné čítanie, „ktoré plní úlohu postupného odhaľovania podôb súčasnej lyriky so spirituálnym charakterom“. Juhásová si vybrala autorov veľmi rôznorodých, nepodrobuje však ich tvorbu kritike, neupozorňuje na umelecky prípadne nezvládnuté texty, ale „hľadá“ v nich tému spirituality.

Zaujímavé sú Juhásovej výsledky skúmania súčasnej spirituálnej poézie s eschatologickými motívmi: „Ako sa vyrovnať s darom/ ubúdania a pri tom hľadieť/ na trávu, ktorá sa ľahostajne/ opakuje, (...)/ (...)/(...)ako sa postaviť/ na prípravnú čiaru bez chvenia,/ ktorá je iba odrazom mysle/ vítajúcej ničotu, neustále náhle/ prítomnú, samu schúlenú v triaške,/ ktorú treba v pevnej chvíli objať, pritúliť,/ zabaliť do teplej deky a ďalej vrúcne/ uvažovať ako.“ (P. Milčák: Ako). Ide aj o „skryté spirituálne obsahy“ – „hocikedy môžem nebyť./ Žijem./ A tak strašne na rozhraní/ všetkého a ničoho,/ až to zamrazí.“ (R. Jurolek: Hocikedy). „Zapadá slnko./ Nič veľké, nič osudné,/ len stopa svetla:/ tušenie nebeských záhrad.“ (R. Jurolek: Poľné vety).

V oblasti formy sa Juhásová v súčasnej slovenskej spirituálnej poézii venuje modlitbe ako žánru. „V centre záujmu je najmä prosebný variant modlitby, vnímaný ako základný prejav komunikácie človeka s Bohom.“ Autorka nevytrháva tento žáner z historického kontextu, ale robí dokonca prehľad vývinu formy modlitieb v slovenskej poézii. „Strom, veliký mohutný strom, ktorý sa kníšeš,/ a strom malý a vetchý, ktorý sa kníšeš,/ a všetky stromy všetkých koreňov a korún,/ čo sa mohutne alebo celkom zľahka kníšete,/ pre zmilovanie a na kolenách vás prosím,/ ešte chvíľu, chvíľočku sa kníšte.“ (E. J. Groch: Druhá naivita). „Dovoľ mi, Pane,/ prosiť o šťastný život mojich troch dcér./ Plán hry predo mnou sa vlní ako mapa./ Vybral som si pre nich vynikajúcu matku,/ z rodu, čo všetko stratil a zanovitosťou/ znova získal. V ruke ho držím ako šťastnú kocku.“ (J. Gavura: Hráč).

Publikácia Jany Juhásovej je určená, ako píše v úvode, tým, ktorí nepodliehajú nedôvere a majú záujem a odvahu porozumieť súčasnému umeniu a tiež tým, ktorí môžu prispieť do literárnovednej diskusie na témy, ktoré autorka v knihe rozvíja. „Spirituálna téma a žáner rezonujú v súčasnej lyrike naprieč rôznorodým spektrom jej tendencií ako stále živá, hoci vo výraze neustále nanovo verbalizovaná starosť človeka o dušu.“

Jana JUHÁSOVÁ: OD  SYMBOLU  K LATENCII (Spirituálna téma a žáner v súčasnej slovenskej poézii), VERBUM  2016

Ilustrácie: Ján Kudlička. Dizajn: Pavol Lihan.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo