Dokonalá a pôsobivá fantázia

Dokonalá a pôsobivá fantázia

Ilustračné foto: tomux/flickr.com

Nebeské a pozemské cesty sa prelínajú, píše o novej básnickej zbierke Dany Podrackej Gabriela Rakúsová.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Dana Podracká, esejistka, publicistka, autorka kníh pre deti a mládež, no predovšetkým poetka, je autorkou vyše desiatky básnických kníh. Aj pri tejto jej najnovšej – Paternoster – sa dá potvrdiť, že poéziu netreba vykladať, rozšifrovávať metafory, obrazy... Aj túto poéziu treba v tichu vnímať a prežívať, pretože autorka predstavuje vnemy, pocity, asociácie svojej lyrickej hrdinky, ktoré sú súčasne aj našimi myšlienkami a predstavami, ak sa budeme spolu s ňou zamýšľať.

Metaforickosť a symbolickosť je bohatá, Podrackej verše sú však „zrozumiteľné“, lebo sú úprimné. Okrem toho majú v sebe dosť epických prvkov. Nemožno porozumieť všetkým procesom vo vnútri lyrickej hrdinky, možno ich iba tušiť („Stávalo sa mi to, keď som písala biblické príbehy/ Jazyk ma oslobodzoval, vznášala som sa/ [...] V tejto službe som sa naučila, že sila hory nie je/ v kameni, ktorý som našla na vrchole,/ ale v celistvosti, ktorá sa utvára vo mne“); a v zaujímavých obrazoch, často pospájaných do prekvapujúcich kauzalít, možno vnímať objavnosť pohľadu na svet. Účelne a nápadito narába s pojmami, reáliami z Biblie i dávnovekými, zo starého Grécka.

Z precíznych asociačných pozorovaní vytvára akoby príbeh. Ten však nie je lineárny, ale hĺbkový, zahŕňa človeka od zrodu po zánik, od zemského sveta po svet nebeský, od materiálna k duchovnu a transcendentnu. A v týchto úsečkách sa mihajú alebo sú zakotvené často jednoduché a samozrejmé veci, bežné dni, pri ktorých si človek, ak chce, môže, ba má uvedomovať svoju existenciu. Autorka z reálneho prechádza do ireálna, do snov a späť, vracajúc sa do reality, vytvára čudesné asociácie. U lyrickej hrdinky je to veľmi subjektívny, zaujímavý proces, ktorý inšpiruje premýšľanie príjemcu. Pohybuje sa teda v dvoch svetoch – v reálnom a transcendentnom. Ako médium z jedného do druhého jej slúžia skutočné osoby (matka, otec, priatelia,...) aj veci.

Zo všetkého cítiť jednotu, uspokojenie lyrickej hrdinky s nevyhnutným stavom a údelom človeka. JA „rozprávačka“ vie výborne pozorovať, no najmä vytvárať podobenstvá, paralely i totožnosti reálneho s ireálnym („... ak sa stromu odpíli vrcholec, prestane komunikovať/ s vesmírom/ Stratí schopnosť byť ozajstným stromom/ a stane sa drevom, zrúteným do matérie, stratí svoju/ hviezdu“). Prírodná lyrika neslúži len na vyvolanie krásy, estetickosti, ale je analógiou so životom človeka či jeho duše.

Z veršov sa dá usúdiť, kade sa pohybovala lyrická postava v poézii Dany Podrackej – na cestách do miest, do hôr; z iniciálok mien ľudí, ktorí nejakým spôsobom zasiahli do života a myslenia lyrickej hrdinky sa dá zasa usúdiť, s kým sa pohybovala, na koho si spomína, koho navštívila. To by bola realita, ale ona je zasadená do snov alebo predstáv či asociácií aj na základe poznania z prečítaného či osobného stretnutia. Tma, temno, hĺbka, pád („Padám nekonečným priestorom/ Pred očami sa mi čoraz rýchlejšie mihá/ abeceda“).

Pohyb je v jej poézii takmer vždy vertikálny, ústiaci až k smrti („Matka si na poslednú cestu pripravila šaty,/ lodičky a kostený hrebeň [...] Tri dni po pohrebe som ju zahliadla v autobuse č. 32,/ nedala sa rozpoznať v žiadnej tvári,/ a predsa tam bola“). Vo veršoch tejto knihy sú spomienky na silné momenty z detstva a útlej mladosti („Pochopiť, že vzdialenosť nerozhoduje,/ deň a noc tiež nie sú dôležité, [...] Zostala iba spomienka/ na nultý stupeň plachosti,...“), osobitne častý je motív mŕtvych rodičov, ale i jemná ľúbostná lyrika.

Pre poetku zdanlivo samozrejmé veci, javy okolo nás i v nás nie sú samozrejmosťou, majú svoju príčinu, pôvod, hĺbku. Lyrická hrdinka predstavuje akoby prevrátený svet, svet „hore nohami“, v skutočnosti ide o dokonalú, pôsobivú fantáziu, ktorá vzniká pod vplyvom silných a hĺbkových zážitkov, až po prah smrti. („Nedokázala oddeliť pravé od nepravého/ Vyššie dielo, ktoré má človek vykonať sám,/ narazilo na nepreniknuteľnú hranicu/ Jediné, čo bolo skutočné, bola rieka,/ trblet hladiny, v ktorej sa jagal prievozník“).

Hoci ide o lyrickú hrdinku JA, za tým je vlastne MY, pretože hovorí o záležitostiach, ktoré sa týkajú nás všetkých, minulých i budúcich. („Na neznámom konci je môj vnútorný hlas,/ zložený z mozaiky potomkov a predkov/ [...] Hlas v kozmickom mori zrkadiel/ mi umožňuje pripraviť sa/ na stretnutie tvárou v tvár“). Niečo ju bolí, niečo teší, aj nezažité, iba poznané z histórie, z rozprávania („... každé násilie je/ nevyslyšaná litánia samoty a hrôzy/ namierená proti nesmrteľnosti duše“. „Omšu treba slúžiť za každých okolností,/ pretože obete ustavične pribúdajú/ Nevstúpiš dvakrát do tej istej doby,/ neutečieš vykonštruovaným procesom“).

Aj takto reaguje na koncentračné tábory, uránové bane i nenarodené deti. („Trhlina sveta je čoraz zjavnejšia, hoci sa nedá/ vložiť do nej prst, ako ho vložil Tomáš do rany“).

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Ivan Čičmanec, autor doslovu ku knihe, napísal: „Podracká sa hlási ku kresťanskej symbolike už aj tým, že každá z desiatich kapitol zbierky pozostáva zo siedmich básní, podobne ako modlitba Otčenáš pozostáva zo siedmich prosieb.“

Knihu editorsky pripravil Juraj Kuniak a redakčne Rudolf Jurolek.

 

Dana Podracká: Paternoster, Skalná ruža 2018

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo