Bude ďalším terčom teroristov Rím?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Bude ďalším terčom teroristov Rím?

Vatikán. Ilustračné foto: flickr.com/Jean-François Gornet

Ktoré hlavné mesto v rámci Západu okrem už napadnutých má popri svojom národnom význame ešte aj nejaký globálny význam? Napadá mi iba jedno. Je to Večné Mesto. Roma eterna. Rím.

Tak sa mi zdá, že špekulovať o tom, či sa stane nejaká zlá vec, nie je dobré, ak to robíme samoúčelne. Už len z hľadiska našej duševnej hygieny. Ak však vidíme dlhodobo určitú logiku série udalostí, sme oprávnení klásť si otázku, čo z tejto logiky vyplýva pre budúcnosť.

Už udreli všade...

Po roku 2000 sa mnoho hlavných miest krajín Západu stalo terčom silných útokov islamistických teroristov. Položme si otázku, či tieto mestá majú okrem národného významu, daného tým, že sú hlavným mestom štátu, aj nejaký univerzálny význam pre celý Západ. S prekvapením vidíme, že odpoveďou je jednoznačné áno.

Útok z 11. septembra 2001 smeroval proti Washingtonu, hlavnému mestu USA, ktoré sú lídrom Západu, najmocnejšou vojenskou superveľmocou. Jedno z lietadiel udrelo do Pentagonu, budovy amerického ministerstva obrany, ktoré túto vojenskú silu riadi. Cieľom lietadla, ktoré neplánovane spadlo v Pennsylvánii, mal byť údajne Biely dom vo Washingtone, sídlo prezidenta. Dvojičky, ktoré zložili ďalšie dve lietadlá v neďalekom New Yorku, boli symbolom obchodnej a finančnej dominancie Ameriky vo svete.

Všetky napadnuté hlavné mestá reprezentujú dlhoročný primát Západu v globálnom meradle. Je to primát politický, ekonomický a kultúrny. Zdieľať

V roku 2004 zahynulo 200 ľudí pri bombovom útoku na vlak v Madride. Španielsko bolo krajinou, ktorá po osemstoročnej reconquiste vytlačilo v roku 1492 islam zo západnej Európy späť za Gibraltár. V tom istom roku sa španielske objavenie Ameriky stalo základom nielen pre vznik španielskej ríše, ale bolo i začiatkom niekoľko storočného kultúrneho a mocenského ovplyvňovania zvyšku sveta Západom. A tiež sa stalo predpokladom vzniku neskoršej superveľmoci USA.

Úlohu šírenia ideí Západu vo svete veľmi rýchlo od Španielska prevzali dve mocnejúce koloniálne ríše, Británia a Francúzsko. Británia dodala doteraz pretrvávajúci anglosaský ráz terajším USA a je v súčasnosti spoľahlivým americkým spojencom. V roku 2005 v Londýne po útoku teroristov v metre Londýna zahynulo skoro 60 ľudí. V roku 2015 islamisti zabili v Paríži 150 ľudí.

V roku 2016 zahynulo pri terore v Bruseli na letisku a v metre vyše 30 ľudí. Vieme, že význam Bruselu ďaleko prevyšuje to, že je to hlavné mesto malého štátu. Je to predovšetkým sídlo Európskej únie a NATO a tomu zodpovedala štátna príslušnosť obetí. Ani polovica z nich neboli Belgičania.

Pred pár dňami Tunisan Anis Amri nákladným autom zabil dvanásť ľudí na vianočných trhoch v Berlíne. Nemecko je najvplyvnejší štát EÚ a najviac reprezentuje ekonomickú silu EÚ.

Všetky napadnuté hlavné mestá teda reprezentujú dlhoročný primát Západu v globálnom meradle. Je to primát politický, ekonomický a kultúrny.

Rím bol hlavným mestom ríše, ktorá sa prerodila na Európu, a je symbolom západného kresťanstva. Dnes reprezentuje moc spirituálnu, nie politicko-ekonomickú. Robí ho to viac alebo menej zraniteľným? Zdieľať

Netvrdíme, že útočníci si boli vždy vedomí globálnej symboliky svojich terčov. Je jasné, že si toho boli vedomí útočníci z 11. septembra 2001. Ich výber konkrétnych cieľov vylučuje akúkoľvek pochybnosť. Ale teroristické útoky vždy súvisia s uvedenou symbolikou prinajmenšom nepriamo. Terorista hľadá veľký a významný cieľ, aj keď nevie, že tú veľkosť spôsobuje práve oná symbolika.

Položme si teda otázku: ktoré hlavné mesto v rámci Západu okrem vymenovaných má popri svojom národnom význame ešte aj nejaký globálny význam? Napadá mi iba jedno mesto. Je to Večné Mesto. Roma eterna. Rím.

Vieme, prečo proti nám útočia?

Rím bol hlavným mestom ríše, ktorá sa prerodila na Európu, a Rím je symbolom západného kresťanstva. Katolícka cirkev je rozšírená po celom svete. Aj v ortodoxných cirkvách rešpektujú, že rímsky biskup, pápež, je prvým medzi biskupmi. To dáva Rímu univerzálnu, globálnu symboliku.

Na rozdiel od vyššie uvedených miest však Rím reprezentuje moc spirituálnu, nie politicko-ekonomickú (i keď medzi nimi existuje istá väzba). Robí to Rím v dobe islamského terorizmu menej zraniteľným? Cúvnu teroristi pred symbolom Ježiša, ktorý je uctievaný i v islame, i keď je ponížený na proroka? Alebo to robí Rím viac zraniteľným?

A tak opäť prichádzame k jednoduchej a zásadnej otázke, prečo nás vlastne teroristi nenávidia, a s prekvapením zisťujeme, že od roku 2000 sme sa za takmer dve dekády nedokázali dohodnúť na odpovedi.

Neokonzervatívci zvykli vravievať, že islamisti nenávidia našu slobodu. Iní sa zase domnievajú, že je to preto, že Západ sa príliš angažuje v islamských krajinách, čo islamisti považujú za znesvätenie. Usama bin Ládin vyhlásil prvú fatwu proti USA v roku 1996 preto, lebo americkí vojaci boli prítomní v Saudskej Arábii. Po vojenských intervenciách Západu v Iraku, Sýrii, Líbyi sa u teroristov objavuje motív pomsty za tieto intervencie. Zastrelenie ruského veľvyslanca v Turecku nasvedčuje, že terčom takejto pomsty nemusí byť len Západ.

Niekedy ide o pomstu za skutočné či údajné znesvätenie symbolov islamu, napríklad Koránu a podobne. Bolo to tak v prípade vyvraždenia redakcie Charlie Hebdo, motív pomsty za znesvätenie Koránu mohol byť prítomný u jedného z páchateľov teroru v Londýne 2005.

Počas ostatných dvoch rokov sa často ozývali varovania spravodajských služieb, že Rím môže byť terčom útoku. Pred pár dňami po berlínskom útoku rímske úrady vyhlásili zákaz vstupu ťažkých nákladných áut do mesta.

Už pätnásť rokov hlásam, že imigráciu moslimov do Európy treba obmedziť na minimum. Nemyslím si však, že sme vo vojne s islamom. Sme však vo vojne s radikálnym islamom. Zdieľať

V minulosti islamisti ukázali, že neváhajú útočiť priamo na chrámy inovercov. Terčom boli synagógy, kresťanské chrámy (napríklad v Bagdade či v Alexandrii či zavraždenie francúzskeho kňaza priamo pred oltárom) i šíitske mešity v Iraku. Preto si ani kresťanské chrámy v Európe nemôžu byť isté svojou bezpečnosťou.

Sme vo vojne?

Už pätnásť rokov hlásam, že imigráciu moslimov do Európy treba obmedziť na minimum. Nemyslím si však, že sme vo vojne s islamom. Sme však vo vojne s radikálnym islamom. Jednak je skôr islam vo vnútornej občianskej vojne medzi sunnitskou a šíitskou vetvou, jednak predsa Západ i Rusko s niektorými predstaviteľmi moslimského sveta spolupracujú (bohužiaľ, nie vždy s tými istými). O tom, že sme vo vojne, zvykne hovoriť i pápež František, i keď nešpecifikuje presne bojujúce strany.

Začína sa rok 2017. Pripomenieme si v ňom dve výročia. Bude sto rokov od boľševickej revolúcie v Rusku, ktoré z dvadsiateho storočia urobila storočie komunistické. Pripomenieme si sto rokov od zjavenia Panny Márie v portugalskej Fatime. A pripomenieme si hlboký súvis medzi nimi. Fatimské proroctvo hovorilo o prenasledovaní cirkvi a o hrozbe, že omyly komunistického Ruska sa rozšíria do celého sveta. Jedna interpretácia tejto časti je to, že práve v boľševickom Rusku sa začali útoky voči rodine a nenarodenému životu a že tieto omyly sa naozaj rozšírili do celého sveta. V tretej časti zase hovorilo o dramatických udalostiach v meste v ruinách, v centre ktorých je postava pripomínajúca pápeža.

K čomu nás výročia nabádajú

Dejiny budú stále prinášať prevratné udalosti. Budú zasahovať do našich životov, a to nie nevyhnutne spôsobom, ktorý sa nám bude páčiť. Treba byť na ne mentálne pripravený. Zdieľať

Predovšetkým sa netreba utiekať k predstave, že mystika čísel zaručuje výskyt prevratných udalostí práve v roku 2017. Netreba ani byť prorockejším ako proroci a predkladať presný výklad proroctiev, ktorý nepoznali samotní proroci. Ako poznamenal pred rokmi v teologickom komentári kardinál Jozef Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI., v proroctvách by sme nemali vidieť fatalisticky nezmeniteľné udalosti, ktoré musia nevyhnutne nastať. Preto, samozrejme, ani nie je možné dať uspokojivú odpoveď na otázku v názve článku.

Výročia nás však nabádajú k dvom veciam. Po prvé, k premýšľaniu a bdelosti. Mali by sme mať na pamäti, že dejiny stále budú prinášať prevratné udalosti, či už sa stanú v roku 2017, alebo inokedy, a tieto udalosti budú zasahovať do našich životov, a to nie nevyhnutne spôsobom, ktorý sa nám bude páčiť. Pred rokmi 1914, resp. 1917 by nikomu nenapadlo, aké dramatické storočie ľudstvo očakáva. A na tieto zásahy treba byť mentálne pripravený. V spomínanom komentári kardinál Ratzinger hovorí, že vo fatimských proroctvách by sme mali vidieť „víziu, ktorá hovorí o nebezpečenstvách a o tom, ako môžeme byť pred nimi uchránení“.

A po druhé, fatimské proroctvo nám podáva obraz anjela s ohnivým mečom, ktorý volá hlasným hlasom: Pokánie, pokánie, pokánie! Pokánie nám dáva možnosť, aby sme prijímali pokračujúcu drámu sveta ako slobodné bytosti. Dúfajme, že ho budeme schopní.

Možno sa niekomu zdá, že tento článok sa končí inak, ako na začiatku sľuboval. Ale takto autorovi utekali myšlienky a autora sa nepýtali.

Všetko najlepšie v novom roku 2017, priatelia!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo