Slovensko je druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe, hneď za Maďarskom a tesne pred Španielskom. Vyplýva to z medzinárodného projektu V-Dem. Rastie počet ľudí, ktorí pre názorové rozdiely prerušujú kontakty s blízkymi.

Výsledky výskumu priblížil DEKK Inštitút, ktorý vydal štúdiu Polarizácia a antisystém 2026.

„Dlhodobo extrémne polarizované spoločnosti vo svete nám dokazujú, že polarizácia môže eskalovať do fyzického násilia či vojnového konfliktu. Príkladom je situácia v Iraku či Sýrii. Nepokoje v Severnom Írsku nám zároveň ukazujú, že nezvládnutá polarizácia môže prejsť do násilných konfliktov aj vo vyspelých a bohatých krajinách,“ vysvetlil hlavný výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.

Štúdia ukazuje, že polarizácia na Slovensku prináša reálne dôsledky. Ovplyvňuje napríklad vzťahy medzi ľuďmi.

„V prieskume sme sa pýtali na to, či respondenti obmedzili alebo prerušili pre rozdielne názory kontakt s niekým, s kým predtým trávili čas. Viac ako dve tretiny (66,7 percenta) nikdy z týchto dôvodov kontakt neprerušili, čo je približne o päť percent menej ako minulý rok,“ povedala analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková. „Navyše vzrástol podiel ľudí, ktorí prerušili vzťah s priateľmi, dokonca aj s rodičmi. Konflikty o hodnotové a politické témy prenikajú do osobných vzťahov o niečo častejšie ako minulý rok,“ zdôraznila.

Výskumníci zapracovali do štúdie aj príčiny polarizácie v spoločnosti. Zoznam zostavili na základe vlastného výskumu, ako aj odbornej literatúry z oblasti spoločenskej súdržnosti, polarizácie a kolektívnej identity.

Medzi príčinami je napríklad využívanie polarizácie ako mocenskej techniky. Analytici vysvetlili, že polarizujúci lídri apelujú na základné evolučné inštinkty. Používajú viac čierno-bielej rétoriky a ich posolstvá sa zdajú preto jasnejšie. Medzi ďalšie silné príčiny zaradili výskumníci aj ekonomickú nerovnosť a zlyhania Slovenska pri zvládaní minulých kríz.

Zistenia štúdie naznačujú, že rozdelenie spoločnosti sa na Slovensku stalo akýmsi novým normálom, na ktorý krajina dopláca. Okrem poškodzovania vzťahov uvádza DEKK Inštitút následky ako odlev mozgov do zahraničia, horšie duševné zdravie obyvateľstva, nižšiu schopnosť spolupráce, legislatívnu paralýzu či podkopávanie dôvery v demokratické procesy a inštitúcie.

Pre zachovanie stability štátu a regeneráciu spoločenskej solidarity je preto podľa DEKK Inštitútu nevyhnutné, aby mienkotvorní aktéri a politické elity uprednostnili kultúru skutočného dialógu a hľadanie konsenzu.

Prieskum realizovala agentúra Focus na vzorke 1200 ľudí od druhého októbra do deviateho novembra 2025.

Skúma súdržnosť spoločnostiŽijeme v kmeňoch, ktoré nič nespája. Z rozkladu profitujú záujmové skupiny, zo súdržnosti bohatneme všetci

Miro Pastorek