Koniec poobedňajšiemu vyučovaniu Rómski žiaci zasadnú do lavíc už len ráno, v Kecerovciach sa tak stane po 20 rokoch

Dlhé roky sa rómskym žiakom rozvrh začínal okolo obeda a končil sa až popoludní. Preplnené kapacity škôl im totiž neumožňovali vzdelávať sa všetkým naraz klasicky od rána.

V roku 2022 hlásilo dvojzmennú prevádzku až okolo 50 základných škôl výlučne na východnom Slovensku a v podstate len s rómskymi žiakmi.

Takáto dvojzmenná prevádzka mala podľa ministerstva školstva negatívny vplyv na kvalitu výučby a jej úplné odstránenie sa stalo pre ministra školstva Tomáša Druckera prioritou. Na zväčšenie svojich kapacít si mohli obce ukrojiť milióny eur z plánu obnovy a odolnosti. Ako sa s tým popasovali?

Nie všade peniaze z Bruselu pomohli

Údaje ministerstva školstva sú optimistické. Rezort eviduje 37 projektov, z nich je už väčšina skolaudovaných. Žiadatelia si rozdelili dokopy vyše 96 miliónov. Mnoho žiakov sa už podľa ministerstva učí v nových budovách.

„K dnešnému dňu evidujeme ešte deväť projektov, ktoré nemajú právoplatné kolaudačné rozhodnutie, pričom pri polovici z nich sa začne, respektíve sa ukončí, v priebehu pár dní,“ doplnili pre Postoj z tlačového oddelenia ministerstva školstva.

Šesť škôl nestavalo, ale využili voľné kapacity v iných školách alebo si niečo prenajali.

Dvom obciam, vo Vrbnici v okrese Michalovce a v Bystranoch v okrese Spišská Nová Ves, však zámer postaviť novú školu nevyšiel.

„Napriek účinnej zmluve o dielo so zhotoviteľom stavby a podpore zo strany ministerstva v rámci plánu obnovy a odolnosti nepodnikli žiadne konkrétne kroky k úspešnej realizácii projektu do 31. augusta 2029,“ uviedli z rezortu.

V obciach chce ministerstvo situáciu monitorovať a je pripravené zakročiť, ak „napriek ponúknutej podpore nezabezpečia výchovu a vzdelávanie žiakov v súlade s platnou legislatívou“.

V Kecerovciach zatiaľ bez okien aj strechy

Základnú školu v obci Kecerovce pri Košiciach navštevuje tisícka školopovinných rómskych detí, časť z nich dochádza z okolitých dedín. Už 20 rokov sa tu žiaci musia učiť na dve zmeny aj popoludní.

Obec si trúfala postaviť veľkú školu len za desať mesiacov, no nestihla to. Starosta teraz uznáva, že to bolo málo, prvý termín kolaudácie už prešvihli.

Veľká budova vyzerá rozostavaná, zatiaľ je bez strechy aj okien. Takmer dokončený je spojovací trakt so starou školou a veľká jedáleň. Starosta je však optimista a verí, že v septembri školu otvoria.

„Denne som na stavbe aj tri hodiny. Kúrenie aj elektrinu máme, strecha bude o dva týždne, aj okná.“ Sťažuje sa však na zdražovanie materiálu.

Rozostavaná škola v Kecerovciach. Foto: Postoj/Jana Holubčíková

Prečo začali stavať neskoro? Starosta to zdôvodňuje kontrolami aj nepriaznivým počasím. „Odborníci hovoria, že taká veľká škola sa stavia dva až dva a pol roka.“ Kecerovce si teraz trúfajú postaviť novú budovu za 14 mesiacov.

Starosta priznáva, že na ministerstve mu vyčítali, že nezačal stavať hneď po podpise zmluvy, ale až po dvoch kontrolách, ktoré trvali dlho. „Potrebujeme ešte štyri mesiace, aby sme to dokončili,“ hovorí teraz starosta.

„Právoplatné kolaudačné rozhodnutie je potrebné na preukázanie plnenia cieľa odstránenia dvojzmennej prevádzky Európskej komisii. Ministerstvo školstva verí, že sa im projekt podarí dokončiť v súlade s pravidlami plánu obnovy a odolnosti,“ komentoval rezort stav v Kecerovciach. Nepotvrdil však slová starostu, či školu stačí dostavať v auguste.

Ani učitelia nechcú učiť popoludní

Ročne sa v Kecerovciach narodí 130 detí, v obci už kapacity zvýšili aj pred rokmi postavením kontajnerových tried. 

Riaditeľka kecerovskej základnej školy Alena Dávidová verí, že v septembri sa polovica detí bude učiť v novej budove. 

Opisuje, že nájsť učiteľov na poobedňajšie zmeny bolo náročné. „Najmä pre ženy, ktoré sa poobede potrebovali venovať vlastnej rodine. V starej budove máme problém aj s priestorom, učitelia nemajú dostatočný komfort a chýbajú skladové priestory,“ opisuje riaditeľka.

Popoludňajšie vyučovanie malo svoje ďalšie špecifikum – hodina trvala len 40 minút. Aj päť minút však podľa riaditeľky chýba, navyše pozornosť detí je poobede výrazne nižšia.

Kecerovskí žiaci získajú vďaka novej škole aj veľkú jedáleň, ktorú doteraz nemali. Tá poslúži aj na kultúrne podujatia pre rodičov, ktoré podľa riaditeľky doteraz nemohli organizovať v dôstojných priestoroch.

V Jarovniciach stavali, ale ministerstvo hasilo chyby

V obci Jarovnice majú okolo 1 700 školákov. Takisto sa zapojili do výzvy ministerstva, ale na rozdiel od Keceroviec nečakali na kontroly verejného obstarávania a začali stavať skôr, než boli všetky ukončené.

Chybu zistili v čase, keď budova takmer stála, čo viedlo k tomu, že ministerstvo obci odmietlo projekt preplatiť.

Rozvojový manažér obce Michal Šľachta pre Postoj potvrdil, že nakoniec budovu prevzalo do vlastníctva ministerstvo školstva, ktoré ju následne prenajalo košickému arcibiskupskému úradu. To v budove zriadilo cirkevnú základnú školu ako elokované pracovisko.

V obci Červenica pri Prešove, kde školu navštevuje viac ako 200 žiakov, sa problém dvojzmennosti rozhodli riešiť skôr, než by im prerástol cez hlavu. Starosta Marián Zelňák získal peniaze na nadstavbu školy s novými triedami a kabinetmi. Okrem toho nakúpili aj vybavenie a kamerový systém.

„Demografia je nám jasná, takže ja už teraz podnikám ďalšie kroky na rozšírenie školy,“ dodal starosta. V obci žije vyše tisíc obyvateľov, zhruba 950 sú Rómovia.

Richnava s výnimkou

S ukončením dvojzmennej prevádzky mali problém v obci Richnava v okrese Gelnica. Kontajnerová škola získala výnimku od ministerstva školstva na tento školský rok, čím sa predišlo hroziacemu kolapsu vzdelávania pre približne 200 rómskych detí.

Zriaďovateľom nie je obec, ale školský regionálny úrad v Košiciach. Podľa informácií starostu obce Petra Biroša získala škola výnimku platnú až do roku 2029.

Ministerstvo školstva udelí škole v Richnave výnimku na dvojzmennú prevádzku

TASR

Starosta hovorí, že vzhľadom na obrovské množstvo žiakov neexistuje iná alternatíva než nová veľká škola, obec preto dlhodobo pracovala na zmene územného plánu.

Hoci sa v súvislosti s miestom pre školu objavili výhrady pre možné predpisy o segregácii, starosta argumentuje, že táto lokalita je zahrnutá v územnom pláne, ku ktorému sa kladne vyjadrilo 34 organizácií.