Zníženie ratingu Slovenska Komu veriť? Kamenickému? Opozícii? A čo tak prečítať si priamo odôvodnenie S&P?

„Vláda Fica a Kamenického ničí slovenskú ekonomiku,“ reagoval predseda SaS Branislav Gröhling takmer reflexívne na piatkovú správu o tom, že agentúra S&P znížila rating našej vlasti.

Pridalo sa aj KDH: „Konsolidácia mala priniesť ozdravenie verejných financií, priniesla však len vyššie dane,“ vyjadril sa poslanec kresťanských demokratov a člen Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Rastislav Krátky. „Dôveru sme stratili najmä pre zlú rozpočtovú politiku ministra financií.“

Štefan Kišš z najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko priamo vyzval Ladislava Kamenického na Facebooku, aby odstúpil: „Laco, príjemne sa vyspi, ale potom už podaj rezignáciu. Toto je totiž taký prúser, že naozaj nemáš čo robiť vo funkcii ministra.“

Podľa ekonóma a politika PS zníženie ratingu bude znamenať „vyššie úroky na našom rekordnom dlhu, a preto aj menej peňazí na pomoc ľuďom“.

V pondelok Ladislav Kamenický kritiku opozície odmietol, rezignovať nemieni a finančné trhy už podľa neho zníženie ratingu Slovenska zakalkulovali. Nič mimoriadne sa vraj nedeje, veď problémy s ratingom má pre nedobrú medzinárodnú hospodársku situáciu viacero krajín...

Občan v tejto prestrelke verejných vyjadrení zaujme postoj zrejme v súlade so svojimi politickými preferenciami. Ide predsa o (zdanlivo) komplikovanú tému. Ako sa v tom bežný človek môže zorientovať?

O čo ide pri ratingoch?

Len pre vysvetlenie: S&P (pôvodne Standard&Poor’s) je jedna z troch najväčších svetových ratingových agentúr (spolu s Moody's a Fitch). Ich ratingy sa snažia vyjadriť, aká je pravdepodobnosť, že dlžník splatí alebo nesplatí svoje dlhy. Tým dlžníkom môžu byť banky alebo nejaké iné súkromné firmy, ale aj štáty, pretože aj tie si na trhu požičiavajú peniaze, aby vykryli rozdiel medzi svojimi príjmami (dane, clá a odvody) a výdavkami.

Rating je niečo ako známka v škole. Najlepšia známka, ktorú od S&P môže dlžník (v našom prípade štát) dostať, je AAA. Znamená to vysokú dôveryhodnosť – je takmer isté, že dlžník svoje záväzky bez problémov splatí.

Na opačnom konci škály je D ako „default“, teda dlžník neplní svoje záväzky a agentúra S&P sa domnieva, že vo všeobecnosti ani nesplní väčšinu alebo žiadne svoje záväzky.

Medzi „trojitým áčkom“ a „déčkom“ je viacero priečok. Napríklad medzi štátmi V4 má najlepší rating Česko: AA-.

Slovensko je o čosi horšie. S&P nám teraz znížila rating z A+ na A.

To stále svedčí o vysokej schopnosti plniť finančné záväzky, dlžník je však citlivejší na nepriaznivé hospodárske podmienky. Subjekty s ratingom A sú vo všeobecnosti stabilné a finančne zdravé, môžu však čeliť ťažkostiam počas hospodárskeho poklesu alebo v obdobiach finančnej nestability. Tento rating naznačuje, že hoci je pravdepodobné, že emitent dlhopisov splní svoje záväzky, existuje tu menšia miera rizika.

Poľsko je o stupienok pod nami s hodnotením A-. Najhorší rating spomedzi štátov V4 má Maďarsko: BBB-, čo je len jeden stupeň nad špekulatívnym pásmom.

Čiže najdôležitejšia hranica je medzi BBB- (to je súčasné Maďarsko) a BB+, čo už je špekulatívne pásmo. Dlhopisy takýchto štátov sú „junk“ (teda odpad). Investovať do nich je vysokorizikovou špekuláciou.

Čo hovorí S&P o Slovensku

V zásade všetky áčkové hodnotenia znamenajú, že dlžník je dôveryhodný s vysokou pravdepodobnosťou splatenia záväzku. Požičať mu je vcelku bezpečná investícia.

Preto ani zníženie ratingu Slovenska z A+ na A nie je katastrofa. Ako už bolo spomenuté, Poľsko s A- je ešte o stupienok nižšie.

No ak chce bežný človek vedieť, ako nás agentúra S&P skutočne vidí a či má viac pravdu minister Kamenický alebo opoziční politici, môže si názor spraviť sám. A prečítať si priamo správu o našej krajine, v ktorej S&P svoje rozhodnutie odôvodňuje.

Správu o Slovensku nájdete TU. Je v angličtine. Vyberáme z nej:

„Slabší hospodársky rast, vysoké výdavky na sociálne transfery a obranu a blížiace sa parlamentné voľby spôsobia, že fiškálna konsolidácia bude náročnejšia, než sme predtým očakávali. To je hlavným dôvodom nášho ratingového kroku voči Slovensku.“

Skúsme ten odsek rozobrať na drobné.

Príčiny slabšieho hospodárskeho rastu, ktorý sa tento rok podľa S&P spomalí na 0,5 percenta HDP, sú jednak slabý domáci dopyt spôsobený fiškálnou konsolidáciou vlády, jednak slabý zahraničný dopyt v dôsledku „geopolitickej neistoty“ (rozumej: Trump a vojnové konflikty).

Proti týmto trendom bude pôsobiť akurát prílev prostriedkov z EÚ, ktorý však bude postupne slabnúť. A rozbehnutie výroby v automobilke Volvo na budúci rok. Rast HDP by sa vďaka tomu od roku 2027 mohol zotaviť a zvýšiť na 1,7 percenta, v roku 2028 by sa mohol blížiť k dvom percentám.

Pod „vysokými výdavkami na sociálne transfery“ si treba predstaviť nielen 13. dôchodky, ale aj neadresnú energopomoc a celkovo nízku adresnosť nášho sociálneho systému. Obranné výdavky predstavujú zrejme splátky za stíhačky F-16, z ktorých posledné boli dodané len nedávno a objednala ich ešte vláda pod vedením Smeru v roku 2017 (ministerstvo obrany riadila SNS). No vo veľkom nakupuje aj súčasný rezort obrany.

„Blížiace sa parlamentné voľby“ znamenajú, že podľa S&P sa konsolidačné úsilie vlády pred voľbami do NR SR v roku 2027 oslabí, čo je logické, lebo pred voľbami politici šetriť nezvyknú, ale, naopak, rozdávajú.

„Predpokladáme, že deficit verejných financií sa v roku 2026 zvýši na 4,7 percenta z vlaňajších 4,5 percenta HDP a v rokoch 2027 – 2029 bude v priemere dosahovať 4,8 percenta,“ píše sa v správe S&P.

Inak povedané, napriek niekoľkým vlnám konsolidácie, ktoré v skutočnosti spočívali najmä vo zvyšovaní daní, sa naše ročné deficity zase začnú približovať k piatim percentám. Je to práve toto očakávanie agentúry S&P, ktoré robí z konsolidácie pod vedením Ladislava Kamenického neúspešný projekt.

V správe S&P sa nachádza aj táto prognóza: „Predpokladáme, že výdavky na úroky vzrastú z 3,4 percenta v roku 2024 na 4,5 percenta štátnych príjmov do roku 2029.“

Táto veta naznačuje, že ak opoziční politici ako Štefan Kišš z PS (pozri úvod tohto článku) varujú pred vyššími úrokmi na našom dlhu, môžu mať pravdu. Pôjde o prostriedky, ktoré nám budú chýbať v školstve, zdravotníctve alebo pri investíciách do infraštruktúry.

Byť lepším dlžníkom či žiadnym dlžníkom?

Môže sa v budúcnosti hodnotenie Slovenska ratingovými agentúrami zlepšiť? Iste, tieto ratingy nie sú samoúčelné. Majú investorom do dlhopisov komunikovať, aký spoľahlivý je ten-ktorý dlžník.

Po voľbách bude nutné zrejme aspoň jedno kolo ďalšej konsolidácie. Keďže priestor na ďalšie zvyšovanie daní je po tejto vláde už značne obmedzený, nová vláda bude musieť hlavne škrtať výdavky. A bude musieť postupovať tak, aby ekonomika dostala šancu rásť.

Štát tiež musí zmeniť prístup k požičiavaniu si. Deficit a dlh sú obhájiteľné, keď ide o kapitálové (investičné) výdavky, ktoré vytvárajú priestor na hospodársky rast do budúcnosti (dopravná, energetická, digitálna infraštruktúra, ale aj nové školy či nemocnice zvyšujúce a udržiavajúce ľudský kapitál). No aj tu treba strážiť efektivitu vynaložených prostriedkov a hodnotu, ktorú za peniaze dostávame.

Potrebujeme aj verejnú diskusiu o tom, do akej miery je udržateľné zadlžovanie sa s cieľom financovať bežné (prevádzkové) výdavky štátu. Je to debata o dlhu, ktorý akurát len prejedáme. Debata, ktorú by sme mali viesť nie kvôli známke od nejakej ratingovej agentúry, ale kvôli fiškálnemu zdraviu a budúcnosti našej krajiny.