Michal Šimečka bude viesť Progresívne Slovensko aj ďalšie dva roky, rozhodli o tom delegáti hnutia na sneme v Trnave. Bol jediným kandidátom. Podporu mu vyjadrilo 191 z 202 hlasujúcich delegátov.
Hlasovali elektronicky mailom, prvé hlasovanie museli pre technické problémy zrušiť. Šimečka vedie stranu od mája 2022.
Šimečka v prejave pomenoval tri priority hnutia – naštartovať ekonomiku, opraviť právny štát a znížiť životné náklady slovenským domácnostiam. Chce sa do toho pustiť s opozičnými partnermi bezprostredne po voľbách.
Stranám SaS, KDH a Demokrati ponúklo PS predvolebnú koalíciu, ak koalícia presadí zvýšenie volebného kvóra. Staronový predseda nechce, aby prepadol čo i len jediný opozičný hlas.
„Hoci sa v mnohom líšime, máme spoločný cieľ – rozbehli sme programové konzultácie, koordinujeme svoje aktivity a vieme, čo od seba čakať,“ povedal Šimečka.
Hnutie si na sneme volilo aj nových podpredsedov a členov predsedníctva.
Posty podpredsedov obhájili Michal Truban (137 hlasov delegátov), Ivan Štefunko (129 hlasov), Tomáš Valášek (110 hlasov) a Simona Petrík (104 hlasov). Doplnili ich Beáta Jurík (126 hlasov), Irena Bihariová (122 hlasov) a Ivan Korčok (121 hlasov).
Doterajšia podpredsedníčka Zora Jaurová nezískala od delegátov dostatočný počet hlasov na to, aby zostala v úzkom vedení strany. Na post podpredsedu kandidovala aj Tamara Stohlová a Jaroslav Spišiak, nie je však jasné, koľko hlasov získali, strana to zverejniť odmieta.
Kandidovať mala aj europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová, nakoniec však kandidatúru stiahla. Post podpredsedu chcel aj sponzor Martin Pekár, ktorého tesne pred snemom vylúčili.
Nové vedenie Progresívneho Slovenska
Predseda:
Michal Šimečka
Podpredsedovia:
Beáta Jurík
Irena Bihariová
Simona Petrík
Michal Truban
Ivan Štefunko
Ivan Korčok
Tomáš Valášek
Na tlačovej konferencii počas snemu sa Šimečka snažil navodiť dojem, že strana je jednotná. Argumentoval silným mandátom, za Šimečku zdvihlo ruku takmer 95 percent zúčastnených delegátov.
Na novinársku otázku, či PS strategicky neuvažovalo o zmene lídra, Šimečka odpovedal, že „k zdravej demokratickej strane patrí aj to, že kandiduje ten, kto kandidovať chce“.

Foto: Progresívne Slovensko
„Na minulom sneme som mal protikandidátku, teraz to vyšlo tak, že sa nikto iný neprihlásil, ale to neznamená, že konkurencia nie je,“ vravel Šimečka.
Dodal, že v strane síce neexistujú žiadne „krídla“, no niektorí členovia sú kritickí k vedeniu. „To patrí k demokracii, ale keď si pozriete výsledky, tak to neukazuje stranu, ktorá má nejaké krídla,“ povedal.
Napriek slovám Michala Šimečku o tom, že Progresívne Slovensko je demokratická strana, hnutie tesne pred snemom vylúčilo štedrého sponzora Martina Pekára, ktorý chcel v Trnave kandidovať za podpredsedu.
Kampaňoval s tým, že hnutie potrebuje upraviť vnútrostranícke fungovanie, a podľa svojich slov „cítil obrovskú podporu“.
O jeho vylúčení rozhodla deň pred snemom rozhodcovská komisia strany, na ktorej čele stojí Zuzana Števulová.
Pekár bol kritický k vedeniu strany a tvrdil, že spôsob, akým Šimečka vedie hnutie, je direktívny a neprekáža len jemu, ale aj ďalším v hnutí. Hovoril tiež o veľkej nevôli členov, čo však Šimečka v prejave odmietol.
„Dnešný snem sa odohráva vo veľmi vyhrotenej atmosfére, nie u nás, ale navonok. Progresívne Slovensko je pod intenzívnou paľbou zo všetkých strán,“ povedal Šimečka v prejave.

Pekár sa odvolá voči rozhodnutiu rozhodcovskej komisie. Pochybnosti sú najmä v tom, že podnety voči sponzorovi sa nazbierali práve týždeň pred snemom. „Keď pojmeme podozrenie, že došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore s etickým kódexom PS, s hodnotami PS, tak jednoducho musíme konať,“ vyviňoval sa Šimečka. „Presne tak to bolo bez ohľadu kedy,“ dodal.
Uniknutý email, ktorý bol určený členom PS, vníma ako „pokus o infiltráciu“ s tým, že sa takéto veci budú do volieb stupňovať. „Unikla korešpondencia, ktorá mala byť interná,“ komentoval Šimečka. K emailu sa dostal bývalý podpredseda parlamentu Peter Pčolinský.
Pekár vo svojich tohtotýždňových mediálnych výstupoch hovoril o tom, že v PS existuje „veľká nevôľa“ u členov hnutia k predsedovi strany, a vyčítal hnutiu veľkú centralizáciu a rozhodnutia úzkeho vedenia bez diskusie.
Súčasne hovoril, že podobný názor ako on majú v strane viacerí, len sa boja o tom hovoriť verejne.
„Nie som sám v tomto. Je tam kopec ľudí, aj podpredsedov a podpredsedníčok, ktorí majú rovnaký názor ako ja, ktorí rovnako počúvali región, ktorí rovnako chcú zmeniť tieto veci, ale nikto o tom otvorene nehovoril,“ povedal Pekár v rozhovore pre portál 360tka.sk.
„Bohužiaľ, dnes panuje medzi momentálnym predsedníctvom a lídrami hnutia do určitej miery aj strach o sľúbené pozície,“ priznal teraz už exčlen Progresívneho Slovenska. „Strach v momentálnych štruktúrach PS existuje,“ dodal.
To, že mal „tajnú“ podporu medzi členmi predsedníctva, o čom sám hovoril, odmietli staronoví podpredsedovia progresívneho hnutia, s ktorými sa denník Postoj v sobotu na sneme rozprával.
„Vymýšľa si a jasne to ukázal snem,“ povedal Michal Truban pre Postoj. „Nezaregistroval som medzi delegátmi nejakú veľkú kritiku. Samozrejme, pýtali sa, čo sa deje, ale vidia realitu. Snemom to nezatriaslo,“ dodal s tým, že Pekár na predsedníctve vôbec nebol aktívny.
Podľa Simony Petrík sa v hnutí viedla konštruktívna diskusia o zmenách stanov, s ktorými na začiatku nie všetci súhlasili, nakoniec však došlo ku konsenzu. Pôvodne dovoľovali stanovy mať šesť podpredsedov, zmenou sa tento počet navýšil na sedem.
Petrík nechcela špekulovať o tom, prečo sa Pekár rozhodol situáciu konzultovať s Eduardom Burdom, dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského a nominantom Hlasu v štátnej komisii pre voľby. „Je mi to zvláštne, že si vybral práve takéhoto človeka, keď je tu možnosť vybrať si iných. Nechám to na jeho svedomí,“ povedala.
Snem Progresívneho Slovenska začal minútou ticha za ekonóma Martina Filka, ktorý podľa Ivana Štefunka ovplyvnil mnohých ľudí vrátane zakladajúcich členov hnutia. Ubehlo desať rokov od jeho úmrtia.
Štefunko, prvý predseda progresívcov v rokoch 2018 až 2019, na úvod povedal, že je zároveň desať rokov odvtedy, čo vznikla myšlienka založiť PS. Podľa neho strana už ovplyvnila Slovensko a „ešte ho len ovplyvní“.
Delegáti progresívcov na sneme prijali aj uznesenie, ktorým vylúčili povolebnú spoluprácu so stranami Smer, Hlas, SNS a Republika.

Foto: Progresívne Slovensko
„Vzhľadom na deštrukciu právneho štátu, verejných financií, zahraničnú orientáciu vládnej koalície a celkové smerovanie Slovenska pod vedením tejto vlády hnutie Progresívne Slovensko vylučuje povolebnú spoluprácu so stranou SMER – sociálna demokracia, HLAS – sociálna demokracia, SNS a Republika; a v snahe zostaviť stabilnú vládu po nasledujúcich voľbách a vzhľadom na skúsenosti z nestabilného a chaotického vládnutia v rokoch 2020 – 2023 sa bude usilovať o posilňovanie bloku konštruktívnych opozičných strán PS, SaS, KDH a Demokrati,“ píše sa v uznesení.
Hnutie tiež zaviazalo predsedníctvo PS zaoberať sa riešeniami stavu slovenskej ekonomiky, vypracovaním stratégie znižovania životných nákladov a zvyšovania dostupnosti bývania na Slovensku, vyhlásením stavu bytovej núdze či pripravením strategického dokumentu výstavby bytov.
Šimečka sa delegátom prihovoril tesne pred voľbou predsedu. V prejave chválil hnutie, že sa mu podarilo predbehnúť Smer v prieskumoch verejnej mienky, a aj za to, že dostalo na námestia desaťtisíce ľudí.
Členov tieňového kabinetu nazval budúcimi ministrami. Tvrdí, že za posledné dva roky vybudovali hnutie, kde sa cítia doma „mestskí liberáli z Bratislavy aj konzervatívci z menších obcí na Zemplíne alebo na Orave“.
Kritizoval vládu Roberta Fica za to, že každý jeden deň ponára Slovensko hlbšie do priepasti chudoby a bankrotu a vytvára „skorumpovaný autokratický režim“.
„Zobrali ste ľuďom istotu,“ odkázal vládnej koalícii. Podľa neho si až 70 percent ľudí dnes praje demisiu Ficovho kabinetu.

Šimečka v prejave pomenoval tri priority hnutia – naštartovať ekonomiku, opraviť právny štát a znížiť životné náklady slovenským domácnostiam.
„Táto vláda prijala nula prorastových opatrení. Nula,“ vravel Šimečka delegátom. Povedal, že po voľbách budú ako prvé riešiť protikorupčný balík opatrení Kladivo na korupciu, ktoré predstavili začiatkom marca.
„Ak vznikne vláda po roku 2027, ktorú bude zostavovať Progresívne Slovensko, tak tie opatrenia pôjdu ako prvé na zasadnutie vlády,“ vyhlásil Šimečka s tým, že nový vládny kabinet presadí, aby už nikdy nemohol obžalovaný človek viesť Národnú radu.
„To nie sú výkriky o tom, že všetci sú mafiáni. To nie sú bitky v parlamente,“ nepriamo reagoval na Igora Matoviča, ktorý pred Divadlom Jána Palárika v Trnave, kde sa konal snem PS, zvolal tlačovú konferenciu.
Šéf Hnutia Slovensko vravel, že progresívci si za lídra vybrali „najslabšieho súpera a fackovacieho panáka“ pre Roberta Fica. Dodal, že lepšími šéfmi PS by boli Ivan Korčok, Ľudovít Ódor či Beáta Jurík.
Podľa Šimečku bude pred národnými voľbami „mimoriadne nechutná predvolebná kampaň“. Smer podľa neho použije všetko vrátane toho, že zvýšia volebné kvórum a obmedzia hlasovanie zo zahraničia. V tejto súvislosti avizuje „masívne protesty“ s cieľom ochrániť volebné právo a demokraciu.
Delegátov upozornil, aby si dávali pozor na diskreditáciu a zastrašovanie. „Úplne kľudne si viem predstaviť, že týždeň pred voľbami obvinia moju mamu a zavrú ju do väzby. A do toho budú neustále kričať, že Progresívne Slovensko nás zatiahne do vojny a že chce 72 pohlaví,“ varoval staronový predseda PS.
Matka lídra progresívcov Marta Šimečková čelí od minulého týždňa novému trestnému stíhaniu vo veci zločinu subvenčného podvodu združenia Projekt Fórum, polícia sa zameriava na dotačné obdobia od roku 2018 po rok 2022.

Kauza matky lídra opozície otriasla lojalitou časti voličského jadra Progresívneho Slovenska, ukázal prieskum agentúry NMS. Dôsledkom je aj pokles voličského potenciálu progresívcov.
Až 42 percent sympatizantov PS si myslí, že kauza Marty Šimečkovej má negatívny vplyv na vnímanie strany. Ďalších takmer 35 percent si myslí, že medializované informácie o združení Projekt Fórum nemajú významný vplyv, a 12 percent priaznivcov PS si myslí, že kauza má pozitívny vplyv.
To, že kauza Marty Šimečkovej má negatívny vplyv na vnímanie PS, si myslí aj 72 percent sympatizantov SaS, viac než 51 percent priaznivcov KDH, 47 percent voličov Hnutia Slovensko a takmer 70 percent sympatizantov strany Demokrati.
Podľa dát agentúry SCIO si takmer 13 percent priaznivcov PS myslí, že Michal Šimečka by mal po medializovanej kauze zasahujúcej jeho rodinu vyvodiť politickú zodpovednosť a odstúpiť z pozície predsedu hnutia.
Sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik pre Postoj uviedol, že kauza združenia Projekt Fórum môže mať skôr nepriamy volebný efekt.
„Nešlo o udalosť, ktorá by sama osebe dramaticky menila politickú mapu, ale mohla prispieť k malému odlivu časti voličov PS v kombinácii s inými faktormi,“ vraví Slosiarik. Podľa neho časť voličov nezaujíma právna podstata veci, ale pocit „čistoty“ a „antikorupčnosti“.
„Aj kauza, ktorá sa netýka priamo politika, môže oslabiť jeho osobnú dôveryhodnosť a tým mierne aj značku strany. Voliči, ktorí kladú veľký dôraz na integritu a protikorupčný étos, môžu reagovať rýchlo a skôr emočne,“ dodal šéf Focusu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.