NKÚ o liekovej politike Štát minul na lieky o stovky miliónov viac, než musel. Rozhodovali dohody s farmafirmami, nie pravidlá

Kontrolóri zverejnili správu o systéme kategorizácie liekov. Štát podľa nich rezignoval na transparentnosť, ročne stráca stovky miliónov eur a o preplácaní liekov rozhodujú dohody za zatvorenými dverami namiesto odborných dát.

Najvyšší kontrolný úrad sa zameral na systém kategorizácie liekov ministerstva zdravotníctva v rokoch 2020 až 2024. Počas sledovaného obdobia rezort postupne viedli Peter Pellegrini (ako premiér za Smer poverený riadením ministerstva), Marek Krajčí (OĽaNO), Eduard Heger (ako minister financií a neskôr premiér za OĽaNO poverený riadením rezortu), Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO), Michal Palkovič (počas úradníckej vlády Ľudovíta Ódora), Zuzana Dolinková (Hlas) a Kamil Šaško. Súčasný minister sa funkcie ujal až na jeseň 2024.

„Legislatívne zmeny oslabili ekonomické filtre systému a presunuli ochranu verejných zdrojov do roviny subjektívneho vyjednávania,“ konštatujú kontrolóri. „Systém menej filtruje drahé lieky a výsledok viac závisí od dohody s farmafirmou než od normatívne upravených pravidiel.“

Podľa NKÚ nie je súčasné nastavenie udržateľné z pohľadu dlhodobého riadenia verejných financií. „Ak výdavky na lieky rastú rýchlejšie než príjmy systému, zdroje musia byť presunuté z iných oblastí zdravotnej starostlivosti,“ píše sa v správe. Rast výdavkov na lieky teda môže znížiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Ministerstvo zdravotníctva, ktoré je zodpovedné za tvorbu a implementáciu liekovej politiky, podľa kontrolórov „dostatočne nezabezpečilo výkon svojej regulačnej a riadiacej funkcie spôsobom, ktorý by viedol k udržateľnému rozpočtovému financovaniu liekovej politiky a k systematickému vyhodnocovaniu dopadov jeho rozhodnutí“.

NKÚ výsledky kontroly posiela generálnej prokuratúre.

Súčasné vedenie rezortu zdôrazňuje, že minister Šaško nečakal na výsledky kontroly, ale začal pripravovať zmeny v legislatíve. Rokovania o nich stále prebiehajú. Šaško niekoľkokrát avizoval, že o novinkách v liekovej politike bude informovať čoskoro, no zakaždým to napokon odsunul.

Exminister zdravotníctva Marek Krajčí upozornil, že počas jeho pôsobenia vo funkcii vznikol Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO), ktorého úlohou je nastaviť efektívnejšie a transparentnejšie procesy. „Ministerskí úradníci a minister zdravotníctva Kamil Šaško a jeho predchodcovia nerešpektovali závery inštitútu a podpisovali s farmaceutickými firmami predražené zmluvy,“ cituje ho Denník N.

Štát minul o stovky miliónov viac, než musel

Kontrolóri upozornili, že výdavky na lieky prekročili dohromady za roky 2021 až 2025 plánované rozpočty o 793 miliónov eur. Dôvodom je podľa nich oneskorené rozhodovanie, zaraďovania liekov cez výnimkový režim a nastavenie cenových parametrov.

„Významné sú i výdavky, ktoré uhrádzajú pacienti ako doplatky k liekom i nákup voľnopredajných liekov,“ uvádza správa NKÚ. Slovenské domácnosti podľa nej v roku 2024 dali na lieky viac ako 600 miliónov eur, čo tvorí pol percenta HDP Slovenska. Vyše 300 miliónov z toho dali na voľnopredajné lieky.

Viac než polovica liekov bola podľa NKÚ financovaná za vyššie ceny, než odporúčali analytici z NIHO. Štát tak minul o 244 až 365 miliónov eur, ktoré mohli ísť na iné terapie, viac.

Právnička Fedorová o liekovom biznisePacientske organizácie sú pre farmafirmy dôležité. Je to zásobáreň príbehov

Lukáš Kekelák

Ministerstvo a farmafirmy

Najväčšie nedostatky našli kontrolóri v oblasti zmlúv medzi ministerstvom zdravotníctva a farmaceutickými firmami (MEA – Managed Entry Agreements). Slúžia ako nástroj na znižovanie cien liekov, ich hlavné podmienky sú dôverné a verejnosti nedostupné.

NKÚ upozornil, že v praxi ministerstva zdravotníctva nahradili MEA pôvodnú funkciu ekonomických pravidiel pre vstup nákladovo neefektívnych liekov alebo liekov s výrazným dosahom na rozpočet a stali sa hlavným nástrojom riadenia výdavkov. Kritizovali vysoký počet dodatkov k zmluvám, ktoré znižujú transparentnosť procesu.

Ministerstvo a farmafirmy podľa kontrolórov na rokovaniach spoločne hľadali argumenty, ako prekonať závery NIHO, keď analytici dospeli k tomu, že liek je príliš drahý a nemali by ho do systému zaradiť. „V rokovaniach sa objavujú odkazy na komunikáciu mimo záznamu. Neúplná evidencia priebehu rokovaní je v rozpore s transparentnosťou,“ píše sa v správe NKÚ.

Priebeh rokovaní podľa kontrolórov ukazuje, že ministerstvo nie vždy dbalo najmä na ochranu verejných zdrojov. „Rokovanie nebolo v preverených záznamoch vedené vždy primárne ako ochrana ekonomických záujmov štátu,“ upozornili.

„Dohodnuté podmienky nie sú v prospech ministerstva zdravotníctva,“ pokračuje správa. „V zmluvách existujú podmienky, až po ktorých splnení sa napríklad aktivuje mechanizmus spätnej platby alebo zníženia ceny, a tento mechanizmus nie je v časovom súlade s reálnym pohybom cien liekov na trhu.“

Farmaceutické spoločnosti mali poisťovniam od zavedenia MEA zmlúv v roku 2022 vrátiť 72,6 milióna eur. Vrátili im však len 29,1 milióna. „Približne 43,5 milióna eur stále zostáva na účtoch spoločností, čím vzniká takzvané bezúročné úverovanie,“ konštatuje NKÚ. „Zdravotné poisťovne nie sú zmluvnou stranou MEA. Nesú dopady, ale nemajú kontrolu nad podmienkami zazmluvnenia a ani nad námietkovým procesom.“

Sporné obsadzovanie pozícií

Kontrolóri zistili aj konflikty záujmov. Pri analýze personálneho obsadenia kľúčových riadiacich pozícií na ministerstve našli prepojenia medzi farmafirmami a štátnymi inštitúciami zapojenými do procesu kategorizácie liekov.

„V niektorých prípadoch išlo o situácie, keď osoby pôsobiace vo farmaceutických spoločnostiach následne zastávajú odborné alebo rozhodovacie pozície v štátnej správe alebo v poradných orgánoch zapojených do rozhodovania o úhradách liekov,“ píše sa v správe NKÚ.

Kontrolóri prízvukujú, že samotná existencia takýchto kariérnych presunov nemusí automaticky znamenať porušenie pravidiel. „Z pohľadu riadenia verejných financií však predstavuje riziko konfliktu záujmov, najmä ak osoby zapojené do rozhodovania disponujú znalosťou obchodných stratégií výrobcov liekov alebo udržiavajú profesijné väzby na farmaceutický sektor.“

NKÚ opísal aj to, že niektoré riadiace pozície na ministerstve obsadzovali netransparentne, bez výberového konania. „Rozhodnutie o obsadení pozície bolo vo viacerých prípadoch komunikované prostredníctvom elektronickej komunikácie medzi vedúcim štátnym zamestnancom a osobným úradom ministerstva, pričom v komunikácii bolo priamo uvedené, ktorá osoba má nastúpiť na konkrétnu pozíciu a s akým funkčným platom,“ píše sa v správe.

Kontrolóri upozornili aj na to, že v niektorých prípadoch sa môže ten istý človek podieľať na príprave analytických podkladov, následne pôsobiť v poradnom orgáne, ktorý tieto podklady posudzuje, a zároveň sa podieľať na formulovaní odporúčania pre konečné rozhodnutie.

Šéf NKÚ AndrassyNaše zdravotníctvo uniesli lobisti a kšeftári, no do zrkadla sa musia pozrieť aj lekári

Lukáš Kekelák