Verejné financie Ako nepadnúť do konsolidačnej pasce

Minister financií Ladislav Kamenický má každý rok od svojho nástupu do funkcie ťažkú úlohu. Zakaždým musí zostaviť konsolidačný balíček, ktorý štátu ušetrí stovky miliónov a prinesie ďalšie stovky miliónov navyše.

Cieľom je postupne znižovať deficit, aby sa tak zabránilo nekontrolovanému nárastu dlhu.

Na výslednom balíčku sa vždy musia zhodnúť všetci koaliční partneri. Dosiahnutie dohody preto zvykne byť problematické. Výsledkom tak býva na poslednú chvíľu vyjednaný zlepenec s množstvom nedostatkov.

Zdá sa však, že pre ministra Kamenického je podstatné najmä to, aby vo výsledku sedela ušetrená suma, ktorú chcel konsolidačným balíčkom dosiahnuť.

Hrozí nám, že padneme do pasce

Takýto prístup je však extrémne problematický. Pri konsolidácii totiž nejde iba o to, aby sa v danom roku podarilo znížiť deficit o vopred určenú sumu. To, ako sa nastavia konsolidačné opatrenia, má totiž zásadný vplyv na budúcnosť.

Upozorňuje na to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v najnovšom komentári Nezáleží len na veľkosti konsolidácie, ale aj na jej štruktúre.

Realita je totiž taká, že konsolidácia nebude pre Slovensko záležitosťou len niekoľkých rokov.

Vzhľadom na to, že nás čaká výrazné starnutie obyvateľstva, budeme musieť konsolidovať aj v budúcnosti. Sociálne výdavky budú rásť, ale bude menej pracujúcich, ktorí by tieto výdavky mohli pokryť svojimi daňami a odvodmi.

Od toho, ako budeme konsolidovať teraz, závisí aj to, k ako drastickým opatreniam budeme musieť pristúpiť v budúcnosti.

Štyria analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka, Pavol Majher, Jakub Kandričák a Jakub Koško preto vytvorili novú metodiku, vďaka ktorej možno zhodnotiť efektívnosť konsolidačných opatrení a určiť, ktoré sú z dlhodobého hľadiska najlepšie.

Ich štúdia Ako sa vyhnúť konsolidačnej pasci hodnotí rôzne možnosti konsolidácie, a to podľa toho, či minimalizujú potrebu dodatočnej konsolidácie za strednodobým horizontom.

Ako analytici upozorňujú, ak sa robí konsolidácia zle, krajina môže padnúť do takzvanej konsolidačnej pasce. Tá nastane, keď konsolidácia natoľko zhoršuje ekonomický rast, že vytvára potrebu ďalšej konsolidácie.

Zjednodušene povedané, ak dnes urobíme zlú konsolidáciu, zarábame si na problém do budúcnosti.

A presne to sa aktuálne deje.

Ako analytici konštatujú, „konsolidačný balíček schválený vládou na rok 2026 má v priebehu budúcej dekády výrazne horšie dopady na verejné financie aj na ekonomický rast oproti stratégiám, ktoré by menej zaťažovali ekonomiku“.

Ak budeme rovnakým štýlom pokračovať až do roku 2028, keď sa končia ciele, ktoré si vláda vytýčila, spôsobí to, že bude opäť potrebné prijať dodatočnú konsolidáciu vo výške 1,4 miliardy eur.

Úspešná konsolidácia nezvyšuje dane z práce

Autori štúdie vypracovali novú metodiku, podľa ktorej sa dá hodnotiť úspešnosť konsolidácie. Vytvorili akúsi generickú konsolidáciu, ktorá spočíva v tom, že vláda by rovnomerne zvýšila všetky dane a odvody a zároveň rovnomerne znížila výdavky štátu.

S ňou porovnávali 1500 iných spôsobov konsolidácie, pričom každý kombinoval šesť opatrení – tri na strane príjmov a tri na strane výdavkov. Výsledky potom porovnali a pozreli sa na to, ako tieto balíčky vplývajú na vývoj dlhu, deficitu a rast HDP.

Úspešná konsolidácia je tá, ktorá vedie k dlhodobému rastu ekonomiky a minimalizuje potrebu dodatočnej konsolidácie.

Ako by teda vyzerala úspešná konsolidácia?

Zvýšenie štátnych príjmov by sa opieralo o zvýšenie spotrebných daní. Vďaka tomu by nemuselo prísť k navýšeniu daní z aktivity, práve naopak, znížili by sa. Ako však upozorňujú autori štúdie, neznamená to, že je nutné, aby sa zvýšila základná sadzba DPH. Stačilo by napríklad zrušiť množstvo výnimiek, ktoré teraz DPH obsahuje.

Výdavky by sa mali znižovať najmä cez skresanie výdavkov na prevádzku štátu. Taktiež je nutné znížiť výdavky na sociálne transfery, ale nemusí ísť o drastické škrty, stačia mierne úpravy. Tie sa dajú dosiahnuť cez väčšiu adresnosť opatrení, napríklad zrušením trinásteho dôchodku pre vysokopríjmových penzistov.

Vďaka tomu je možné navýšiť verejné investície, čo je tiež súčasťou úspešnej konsolidácie. Musí však ísť o produktívne verejné investície, ako je napríklad výstavba diaľnic či železníc.

Bolestivá konsolidácia neprináša plody

Ak sa pozrieme na doterajšiu konsolidáciu vedenú ministrom Kamenickým, išla skôr opačným smerom.

Autori štúdie hodnotia konsolidačný balíček na rok 2026 ako neúspešnú stratégiu.

Výrazne totiž zaťažuje ekonomickú aktivitu, obsahuje iba minimálne úspory na prevádzke štátu a znižujú sa výdavky na verejné investície. „Navyše uvedená stratégia nedostatočne využíva priestor na zvyšovanie spotrebných daní či tržieb,“ konštatujú analytici.

Dôsledky toho, že si vláda opakovane zvolila zlú stratégiu, pociťujeme už teraz.

Konkurencieschopnosť našej ekonomiky klesá, zahraniční investori preto uprednostňujú okolité krajiny a podnikanie na Slovensku je čím ďalej, tým náročnejšie. Čoraz hlasnejšie sa sťažujú aj firmy.

„Daňové zaťaženie už presiahlo maximum. Konsolidácia verejných financií bola doteraz postavená najmä na pleciach firiem a ľudí, čo sa prejavuje spomalením ekonomiky. Ak má Slovensko znovu rásť, bremeno sa musí presunúť na štát a na jeho výdavky,“ uviedol nedávno šéf Zväzu automobilového priemyslu SR Alexander Matušek.

Zdá sa, že toto volanie začína mať vo vládnych kruhoch odozvu.

Začiatkom tohto roka už aj premiér Robert Fico priznal, že konsolidácia brzdí ekonomiku, a naznačil, že možno sa odvody budú znižovať.

Nič konkrétne však premiér zatiaľ neavizoval.

Zároveň platí, že táto konsolidácia ani neprináša výsledky. 

Deficit sa stále nepodarilo skrotiť, ministerstvo financií už niekoľkokrát posúvalo svoj cieľ stlačiť ho pod tri percentá. Najnovšie má byť dosiahnutý až v roku 2028, čo je rok po tom, ako sa skončí aktuálne volebné obdobie.

Dá sa očakávať, že ani tento cieľ nebude dosiahnutý. Budúci rok bude totiž volebný a vo volebných rokoch sa zvykne rozdávať, nie šetriť.