Mexiko horí Armáda zabila drogového bosa, kartel túži po pomste

Mexickým bezpečnostným orgánom sa v nedeľu podaril najväčší úspech za posledné roky. Po prestrelke zadržali Nemesia Osegueru Cervantesa, lídra kartelu Jalisco (Cártel de Jalisco Nueva Generación; CJNG), prezývaného El Mencho. Ťažko ranený drogový bos ešte počas prevozu vrtuľníkom svojim zraneniam podľahol.

Operáciu vykonala mexická armáda, spravodajské informácie Mexičanom dodávali aj Spojené štáty, ktoré na El Mencha vypísali odmenu vo výške 15 miliónov dolárov. Pri operácii prišlo o život sedem členov mexickej národnej gardy a sedem členov kartelu.

Kartel, ktorý bol už predtým povestný svojím bezbrehým násilím, následne spustil vlnu útokov, pričom prišli o život prinajmenšom tri ďalšie osoby – pracovník prokuratúry, väzenský dozorca a jeden podozrivý.

Ozbrojenci kartelu v meste Guadalajara podpaľovali obchody a banky, uzavreli cesty a streľbu hlásili aj na letisku, ktoré je tretím najväčším v Mexiku. 

Útoky sa rozšírili aj do iných mexických oblastí, v štáte Guanajuato bolo hlásených viac ako 70 útokov v 23 obciach a poškodených bolo prinajmenšom osemnásť pobočiek banky Banco del Bienestar a 69 predajní reťazca Oxxo. Podľa súčasných informácií je postihnutých až 18 z 31 mexických štátov.

Americké a kanadské letecké spoločnosti pre vlnu násilia zrušili desiatky letov do krajiny.

Najmocnejší kartel na svete

El Mencho šéfoval kartelu od roku 2011. Pochádzal z Aguililly v štáte Michoacán. V mladosti emigroval do USA, kde ho v roku 1994 na Okresnom súde USA pre severný obvod Kalifornie odsúdili za obchodovanie s heroínom a strávil takmer tri roky vo väzení.

Po prepustení z väzby sa El Mencho vrátil do Mexika, kde pracoval najprv pre kartel Sinaloa, než sa osamostatnil. Jeho cestu na vrchol lemovali mŕtvoly, kartel Jalisco bol dlhodobo známy ako jeden z najnásilnejších v Mexiku. Nebál sa útočiť ani na mexickú armádu, pričom ako jeden z prvých využíval aj míny, helikoptéry a drony.

Kartel sa však v rámci svojej kampane zastrašovania neštítil vraždiť ani obyčajných občanov. Svoje najväčšie zločiny spáchal krátko po tom, ako v roku 2011 moc prevzal El Mencho. Dvadsiateho septembra 2011 boli v podchode neďaleko nákupného centra v Boca del Río v štáte Veracruz nájdené dva kamióny s 35 mŕtvymi telami, časť zavraždených bola pred smrťou mučená.

V Tampico Alto (Veracruz) 23. decembra 2011 mexické úrady našli 10 mŕtvych tiel pohodených na ceste, všetky boli spútané a niesli známky mučenia, pričom deviatim nich boli odťaté hlavy. Len o dva dni neskôr neďaleko mesta Tampica v Tamaulipas bolo v nákladnom aute nájdených 13 tiel. A vo februári 2012 mexické úrady exhumovali 15 tiel z tajných masových hrobov v Acayucane (Veracruz).

Kartel Jalisco dnes patrí k najväčším pašerákom kokaínu a fentanylu do Spojených štátov. Okrem pašovania drog má však aj iné zdroje príjmov, pestuje avokádo, pašuje migrantov a nelegálne ťaží zlato v Južnej Amerike.

Činnosť kartelu sa sústreďuje na mexické štáty Jalisco, Colima, Guanajuato, Nayarit, Veracruz, Morelos, Guerrero a Michoacán, ktoré sa nachádzajú v strede krajiny.

„Toto je nepochybne najväčšia rana, aká bola zasadená obchodovaniu s drogami v Mexiku, odkedy tu taká činnosť existuje,“ povedal pre New York Times expert na kartely Eduardo Guerrero.

„V Mexiku nikdy neexistovala organizácia s takou prítomnosťou, územnou kontrolou alebo politickým prenikaním, aké má kartel Jalisco Nueva Generación,“ hovorí Guerrero. „Kartely, ktoré sme tu mali, boli skôr regionálne.“

Foto: TASR via AP Photo/Armando Solis

Mexiko v kríze

Smrťou El Mencha sa však problémy Mexika, samozrejme, nekončia. Ako pripomína New York Times, prezidentka Claudia Sheinbaumová by teraz mohla čeliť jednej z najnásilnejších kapitol v nedávnej histórii Mexika.

Jej predchodca na poste prezidenta Andrés Manuel López Obrador odmietol konfrontovať kartely a namiesto toho prijal politiku, ktorú nazval „objatia, nie guľky“. Naivná politika zvýšenia výdavkov na sociálne programy, ktorá mala členov kartelov začleniť späť do spoločnosti, však nefungovala. Naopak, násilie počas Lópezovho úradovania dokonca prudko stúplo a kartely zabrali ďalšie územia.

Nová prezidentka túto politiku ukončila. Krátko potom, ako koncom roka 2024 prevzala moc, nasadila stovky vojakov do štátu Sinaloa. Ten bol sužovaný vnútornými bojmi po tom, čo Spojené štáty krátko pred jej zvolením zatkli jedného z najvyšších vodcov kartelu Sinaloa.

Mexiko navyše vydalo viac než sto vysoko postavených pašerákov drog do USA – sčasti ako ústupok voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý už dlho tlačí na nasadenie americkej armády proti kartelom na mexickej pôde a členov týchto skupín vyhlásil za „narkoteroristov“, pripomína Wall Street Journal. 

Zameranie mexickej vlády na kartel Sinaloa však využili jeho rivali z kartelu Jalisco Nueva Generación. Po zatknutí dvoch lídrov kartelu Sinaloa, Ismaela „El Mayo“ Zambadu a Joaquína „El Chapo“ Guzmána, sa stal asi najrýchlejšie rastúcim kartelom na svete.

„Vďaka vnútorným bojom sa ‚Chapitos‘, mocná frakcia skupiny Sinaloa, minulý rok spojila so skupinou Jalisco. Americkí predstavitelia uviedli, že toto spojenie urobilo z kartelu Jalisco Nueva Generación najmocnejšiu drogovú organizáciu na svete,“ píšu New York Times.

Otázka následníctva

Za bežných podmienok by El Menchovu pozíciu na čele kartelu zdedil nejaký z jeho príbuzných, v tomto prípade však bude následníctvo nejednoznačnejšie a potenciálne krvavejšie.

V uplynulých rokoch bolo niekoľko bratov El Mencha zatknutých, rovnako aj jeho syn, ktorý bol až do jeho vydania do USA jedným z najvyšších veliteľov kartelu.

Jedným z horúcich kandidátov je El Menchova vdova Rosalinda González Valencia. Dobre pozná prostredie kartelov – sama je dcérou drogového baróna – a podľa odborníkov je sama hlboko ponorená do finančných machinácií skupiny.

Nie je však isté, či si bude vedieť vynútiť od zvyšku kartelu rešpekt, ktorý si pozícia na čele kartelu vyžaduje. „V prostredí plnom mačizmu je pre ženu ťažké prevziať velenie nad zločineckou organizáciou v Mexiku,“ hovorí pre New York Times bezpečnostný konzultant David Saucedo.

Ak kartel zostane jednotný, namiesto Rosalindy by sa vedenia mohol ujať aj jeden z jeho štyroch regionálnych veliteľov. „V opačnom prípade by vypukla vojna o nástupníctvo,“ varuje Saucedo.