Žilinka vs. Smer Generálny prokurátor odoláva, ale netreba mu stavať pomník

Keď sa Robert Fico ocitol na jeseň 2020 politicky na dne – a jeho strana na hrane zvoliteľnosti –, spustil taký krik, že sa to nedalo prehliadnuť. Polícia totiž ohrozovala beztrestnosť jeho nominantov.

Vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu začali trestne stíhať kedysi najvplyvnejších ľudí v štáte vrátane bývalého šéfa polície Gašpara či oligarchu Bödöra. A nezastavili sa ani pred Ficom či Kaliňákom.

Líder Smeru až do volieb v roku 2023 útočil na čurillovcov aj prokurátorov okolo Daniela Lipšica. Označoval ich za zvery či gestapákov a očierňoval aj cez zmanipulované nahrávky.

Po opätovnom zostavení vlády postavil Ficov vzorný žiak Matúš Šutaj Eštok čurillovcov nezákonne mimo služby. Lipšic a spol. boli o pár mesiacov neskôr rozprášení zrušením Špeciálnej prokuratúry.

Žilinskí výsadkári

Vojna v polícii sa tým však neskončila: čurillovci síce nateraz nevyšetrujú korupčné ani mafiánske kauzy, no rozhodne sa nestiahli do ulity. Prinajmenšom mediálne sú pre Smer stále nebezpeční.

Necúvli ani prokurátori z okruhu Daniela Lipšica. I keď ich Maroš Žilinka ponížil preradením na pozície, ktoré nemajú nič spoločné s ich dovtedajšou agendou a so stíhaním politicky exponovaných osôb, ani jedného to nezlomilo: podobne ako čurillovci sa bránia voči útokom zvonka (Smer) aj zvnútra (Žilinka). Je iróniou osudu, že v týchto dňoch je pod silnou paľbou aj samotný generálny prokurátor.

Dvaja žilinskí prokurátori (Balogh, Kováč) ho totiž obvinili, že sa snaží zasahovať do vyšetrovania politicky citlivých káuz. Prvá sa týka Ficovho švagra (Chabada), druhá šéfa úradu vlády (Gedra).

Žilinka má pravdu

Tentoraz však nie v prospech, ale v neprospech Smeru (!). 

Čítate správne: smeráci sa sťažujú na Žilinku, ktorý im päť rokov kryl chrbát, že sa odcudzil a robí im vraj neoprávnene zle...

Celé to však od začiatku poriadne smrdí: Balogh a Kováč nepožívajú v prostredí prokuratúry veľkú úctu, pričom aj ich argumenty krívajú na obe nohy. V tomto spore má vecne pravdu skôr Žilinka.

Nie generálny prokurátor, ale spomínaní prokurátori idú očividnou nečinnosťou (prípad Gedra), respektíve snahou zmierniť tresty v smeráckych kauzách (prípad Chabada) na ruku konkrétnej strane.

Navyše sa obrátili na nepríslušný parlamentný výbor, pričom to vyzerá, akoby boli vopred dohodnutí s niektorými jeho predstaviteľmi (Glück, Gašpar). Tí kauzu okamžite politicky zneužili proti Žilinkovi.

Pomsta za rentu

Je evidentné, že Smer by sa ho najradšej zbavil, lebo prestal „poslúchať“. Preto naňho vytvárajú mediálny tlak, aby odišiel sám, keďže na jeho odvolanie zatiaľ neexistujú právne obhájiteľné dôvody.

Žilinka nateraz odoláva, ale netreba mu stavať pomník. Neotočil preto, že precitol: po reputačnej katastrofe len bojuje o prežitie. A koná z osobných motívov/pomsty za neschválenú rentu.

V tejto chvíli má však podporu opozície, hoci ho päť rokov legitímne kritizovala za zneužívanie paragrafu 363 v prospech „našich“ ľudí. Napriek všetkému je totiž menším zlom ako Para alebo Lindtner.

Je zrejmé, že Smer si chce zabezpečiť beztrestnosť aj po ďalších voľbách. Aj preto hľadá nového šéfa prokuratúry, ktorý sa uprostred hry – z akýchkoľvek pohnútok – nevymkne z kĺbov ako Žilinka.