Kam za operou a klasickou hudbou Zaujímavé koncerty v Slovenskej filharmónii a v Košickej filharmónii

Huslista Viedenských filharmonikov Tibor Kováč ako sólista v Slovenskej filharmónii

Na dvojici koncertov Slovenskej filharmónie sa vo štvrtok 4. decembra o 19. h a v piatok 5. decembra o 19. h predstaví dlhoročný hráč Viedenských filharmonikov, slovenský huslista Tibor Kováč.

Rodák z Levíc Tibor Kováč študoval hru na husliach na Konzervatóriu v Bratislave a na Akadémii múzických umení v Prahe. Po absolvovaní prestížnej Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni nastúpil do Orchestra Viedenskej štátnej opery a o tri roky nato sa stal hráčom Viedenských filharmonikov.

Už viac ako tridsať rokov tak má možnosť pôsobiť pod vedením najprestížnejších dirigentov s mimoriadnymi sólistami na najvychytenejších pódiách na svete. Popritom sa venuje aj sólovej a komornej hre a vyučuje na Viedenskom štátnom konzervatóriu. Hrá na vzácnych husliach Cremona 1724 ex Rawark Antonia Stradivariho, ktoré mu zapožičala Rakúska národná banka.

V Bratislave uvedie na dvoch abonentných koncertoch Slovenskej filharmónie pod vedením francúzskeho dirigenta Rémyho Ballota Koncert pre husle a orchester Jeana Sibelia. Je to jeden z vôbec najkrajších husľových koncertov. Má originálne orchestrálne farby, ktoré vychádzajú z romantických tradícií a osobitostí fínskej hudby. Hlavná pomalá sentimentálna téma akoby vykresľovala krásnu scenériu rovinatého zasneženého Fínska s množstvom jazier a ihličnatých lesov.

Po úvode koncertu zaznie druhá časť symfonickej básne Lemminkäinen Suite s názvom The Swan of Tuonela (Labuť z Tuonely). Tá zobrazuje labuť krúžiacu na jazere v ríši mŕtvych, ktorú má mýtický fínsky hrdina Lemminkäinen zastreliť, aby získal najkrajšiu devu Killikku.

V druhej časti koncertu si vypočujeme skladbu Faunovo popoludnie (Prélude à l’Après-midi d’un faune) od francúzskeho skladateľa Claudea Debussyho. Impresionistické dielo je inšpirované rovnomennou básňou Stéphana Mallarmého. Zmyselne šteklivá skladba neopisne zobrazuje fauna, ktorý sa zobúdza z popoludňajšieho spánku a nedokáže sa úplne rozpamätať na príhody z rána. Boli to iba erotické predstavy o nymfách alebo skutočnosť?

Potom si vypočujeme suitu prvého z trojice mimoriadne úspešných baletov, ktoré Igor Stravinskij napísal na začiatku 20. storočia pre Ballets Russes (Ruský balet) Sergeja Ďagileva založený vo Francúzsku. Námet baletu Vták ohnivák pochádza z ruských a ukrajinských rozprávok. Za pomoci pera z vtáka Ohniváka vyslobodí cárovič Ivan cárovnú Krásu nesmiernu zo začarovanej záhrady zlého čarodejníka Kaščeja nesmrteľného.

Koncertný majster Maroš Potokár diriguje Košickú filharmóniu

Štátna filharmónia Košice si pripravila pre návštevníkov na štvrtok 4. decembra o 19. h koncert pod vedením koncertného majstra a vedúceho prvých huslí orchestra Maroša Potokára.

Je predstaviteľom mladšej slovenskej dirigentskej generácie. Študoval hru na husliach a dirigovanie na Konzervatóriu v Košiciach. Hru na husliach potom absolvoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a dirigovanie na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne.

V ostatných rokoch debutoval s Janáčkovou filharmóniou v Ostrave, Brnianskou filharmóniou, Filharmóniou Bohuslava Martinů v Zlíne či so slovenskými orchestrami, Slovenskou filharmóniou, Štátnym komorným orchestrom Žilina a s domovskými Košickými filharmonikmi. Má za sebou už aj prvé skúsenosti s operou, a to v Bratislave, Prahe, Košiciach a v Ostrave.

Zaujímavým začiatkom koncertu bude symfonická báseň Omphalin kolovrátok (Le rouet d’Omphale) francúzskeho skladateľa Camille Saint-Saënsa. Je zhudobnením mytologického príbehu o hrdinovi Herculovi, ktorý je odsúdený slúžiť kráľovnej Omphale. Musí sa obliekať ako žena a na kolovrátku spriadať pre zvodnú kráľovnú priadzu.

Potom zaznie v podaní francúzsko-švajčiarskej violončelistky Nadège Rochatovej Koncert pre violončelo a orchester francúzskeho skladateľa Édouarda Laloa, v ktorom sa snúbi francúzsky romantizmus so španielskymi prvkami.

Vrcholom koncertu bude Druhá symfónia nemeckého skladateľa Johannesa Brahmsa. Odzrkadľuje sa v nej pozitívna nálada, krásna scenéria a pohostinnosť pri jazere Wörthersee, kde Brahms symfóniu v roku 1877 komponoval. Je inšpirovaná ľudovými motívmi, prírodou a životným optimizmom, charakterizuje ju hrejivá energia zapadajúceho, ešte teplého slnka neskorého leta.