Zástupcovia Ruska a Spojených štátov Kirill Dmitrijev a Steve Witkoff vraj vypracovali návrh, ktorý má ukončiť vojnu na Ukrajine.
Avšak nazvať Witkoffov návrh „mierovým plánom“ možno len s istou dávkou irónie.
Podľa informácií portálu Axios plán požaduje ústup Ukrajiny zo zvyšku Donbasu vrátane troch veľkomiest Sloviansk, Kramatorsk a Dobropilľa. Rusko by tak bez boja získalo aj opevnenia, ktoré Ukrajina budovala viac než desaťročie.
Súčasťou plánu má byť aj jednostranné zmenšenie ukrajinskej armády na 40 percent terajšieho stavu. Ukrajina má navyše odovzdať zbrane, s ktorými je schopná zasiahnuť do hĺbky ruského územia, a na Ukrajine by nesmeli byť rozmiestnené zahraničné jednotky – čím padajú akékoľvek plány na mierovú misiu pozdĺž frontovej línie.
Aj v sfére základných otázok národnej suverenity by Ukrajina musela Rusom urobiť veľké ústupky, napríklad uznať ruštinu za nielen menšinový, ale rovno druhý štátny jazyk. Dohoda by dokonca zakazovala lietadlám zahraničných diplomatov využívať ukrajinský vzdušný priestor.
Naopak, Ukrajina výmenou za svoje ústupky okrem prímeria samotného takmer nič nezískava. Drobným ústupkom Kyjevu by mohol byť záväzok Ruska vyplácať Ukrajine za okupované územia nájomné – nápad taký absurdný, že už len preň by dohodu nemuseli odmietnuť len Ukrajinci, ale aj Rusi. Okrem toho sa spomínajú americké „garancie“, amerických vojakov na Ukrajine však návrh vylučuje.
Doposiaľ žiadna strana nepotvrdila, že kolujúci návrh zodpovedá skutočnosti. Ako si však všimol novinár portálu The Insider Michael Weiss, Witkoff (zrejme neúmyselne pri pokuse článok preposlať) reagoval na post Axiosu na X (bývalom Twitteri) o rokovaniach, pričom vyhlásil, že informácie musel získať od „K“. Witkoff svoj komentár následne zmazal, niekoľkí používatelia X ho však stihli skopírovať.
„Takmer isto to odkazuje na Kirilla Dmitrijeva, ktorý je v článku citovaný,“ nazdáva as Michael Weiss.
Aký záujem by však Rusi mohli mať na predčasnom zverejnení tohto návrhu? Jednou z možností je, že samotní Rusi chcú tajne torpédovať rokovania, aby dohodu Ukrajinci odmietli, Trump pripísal vinu im a oni mohli vo vojne pokračovať.
Weiss však ponúka aj iné vysvetlenie: „V diplomatických kruhoch panuje všeobecná zhoda, že plán pripravil Witkoff s cieľom urobiť Ukrajinu v budúcnosti flexibilnejšou. Požiadajte o smiešnu cenu, aby ďalšia ponuka vyzerala realistickejšie. Klasický newyorský realiťácky ťah,“ špekuluje.

Vzhľadom na vývoj na fronte je jasné, že Kyjev bude musieť akceptovať nemilú realitu. Moskvou okupované územia nedokáže oslobodiť vojenskou cestou (a zrejme na pár desaťročí ani nijako inak). Rusko ďalej postupuje, pričom situácia v sektoroch Huľajpole, Siversk a Kupiansk dosahuje kritický stav. Neznamená to, že Rusi pozajtra napochodujú do Kyjeva alebo Odesy, ale front sa tu v budúcom roku môže posunúť o ďalšie desiatky kilometrov.
Zdĺhavá vojna má dosah aj na morálku. Ukrajinskú armádu trápi narastajúci počet dezercií a ukrajinské zázemie čaká pre ruské útoky krutá zima.
Na druhej strane je namieste ruské úspechy vsadiť do perspektívy. Ruskom kontrolované územie za posledné dva roky narástlo o menej než dve percentá ukrajinského teritória a Pokrovsk – svoj najväčší úspech od pádu Bachmutu v roku 2023 – Rusi dobýjali vyše roka.
Trend je však negatívny a Kyjev aktuálne zaznamenáva asi už len jeden väčší úspech: Ukrajina v uplynulých mesiacoch dokázala veľmi účinne zasahovať ruský petrochemický priemysel.
Problémom pre Kyjev však je, že tento typ nátlaku na ruskú ekonomiku nemá bezprostredný vplyv na vývoj na fronte. Ak Rusko v dôsledku výpadkov v štátnom rozpočte bude musieť obmedziť nábor nových vojakov, na fronte sa to ukáže až s odstupom mnohých mesiacov.
Z týchto dôvodov Ukrajinci nemôžu čakať na spravodlivý mier a budú sa musieť uspokojiť s veľmi nedokonalým a fundamentálne nespravodlivým kompromisom. Samozrejme, len za predpokladu, že by takáto dohoda bola konečná a nenasledovali by po nej žiadne dodatočné ruské požiadavky.
Neriešeným problémom však je, že Witkoffov plán nedokáže nijako zaistiť, že vojna sa o jeden, dva alebo päť rokov nezačne zas, tentokrát za pre Rusko ešte výhodnejších podmienok.
Ukrajina by sa potom musela brániť bez línie opevnení v Donbase, ktoré Rusko pomaly dobýva takmer štyri roky, s výrazne zredukovanou a vojensky vykastrovanou armádou. To by možno bolo prijateľné, ak by nový status quo garantovalo NATO alebo aspoň európske jednotky na Ukrajine. Oboje však návrh dohody vylučuje.
Pritom sú ruské požiadavky už dnes, nielen v teritoriálnej otázke alebo zahraničnej politike, ale napríklad aj v kultúrnej a jazykovej politike, ďaleko za čiarou toho, čo suverénna krajina môže akceptovať. Ak Rusko takéto podmienky kladie teraz, aké budú podmienky o tri-štyri roky, ak Ukrajina zostane odzbrojená a Moskve úplne vydaná napospas?
Witkoffov plán tak nie je receptom na mier, ale len na ďalšiu „špeciálnu vojenskú operáciu“ – tentokrát možno skutočne trojdňovú.