Šéfka košickej IT Valley Pocit, že Slovensko nemá čo ponúknuť, nás paralyzuje. Potrebujeme nanovo uveriť našej krajine

Premiér Robert Fico sa nedávno vyjadril, že investori majú o Slovensko aj naďalej záujem, IT sektor na východe Slovenska však už má iný príbeh. 

„Firmy umiestňujú do nášho regiónu čoraz menej projektov a otvára sa menej a menej pozícií,“ hovorí v rozhovore výkonná riaditeľka IT Valley Miriama Hučková. „Môžu prísť výnimky, ale očakávať veľké prílevy nových servisných centier už nie je úplne realistické,“ dodáva. 

Na jednej strane je to dané zmenami v technologickom sektore a nástupom AI. Veľkým problémom je však aj daňovo-odvodové zaťaženie a celkovo podnikateľské prostredie na Slovensku. 

„Potrebujeme vytvoriť prostredie, ktoré je výrazne výhodnejšie než v iných krajinách – jednoduchšie zakladanie firiem, dostupné financovanie či menšia administratívna záťaž,“ hovorí v rozhovore. 

Je to dôležité aj preto, že 50 percent pracovníkov na Slovensku môže byť ovplyvnených nástupom AI.

V rozhovore hovorí aj o tom, prečo si dnes mladí ľudia hľadajú prácu ťažšie, prečo je AI problémom najmä na stredných školách, i o tom, ako sa Poľsko stalo premiantom v umelej inteligencii. 

Košické IT Valley vzniklo v roku 2007, cieľom bolo vybudovať vhodné prostredie pre IT firmy na východe Slovenska. Ako sa situácia zmenila za takmer 20 rokov existencie?

Vznikli sme v roku 2007 s cieľom vybudovať úplne nový sektor, ktorý v tom čase viac-menej na východnom Slovensku vôbec nebol prítomný. Ekonomický profil regiónu bol postavený na hutníckom priemysle.

Dovolím si povedať, že cieľ vybudovať IT sektor a znalostnú ekonomiku na východnom Slovensku sa podaril. Ale teraz po 18 rokoch vidíme, že model, na ktorom sme vybudovali konkurencieschopnosť regiónu, je už nedostatočný.

Okolo roku 2007 sme ťažili z reforiem Ivana Mikloša, teda výhodných podmienok pre investorov, ale hlavne to celé bolo postavené na nízkej cene práce.

Dnes vnímame, že tento potenciál je úplne vyčerpaný a firmy umiestňujú do nášho regiónu čoraz menej projektov a otvára sa aj menej pozícií.

V roku 2022 v regióne pôsobilo 50 významnejších IT firiem. Koľko ich je dnes? 

V minulom roku sme mali v kraji registrovaných 1313 firiem. Ale v tomto čísle sú aj jednoosobové eseročky. Kľúčových hráčov je okolo dvesto.

Hovorili ste, že na začiatku bol model postavený na lacnej pracovnej sile. To sa zmenilo. Prečo si firmy, ktoré do regiónu prichádzali v posledných rokoch, vybrali práve východné Slovensko?

Potenciál západného Slovenska je už do veľkej miery vyčerpaný, na východe Slovenska je ešte potenciál rastu. To je prvý dôvod.

Druhý dôvod je, že máme veľmi dobrú spoluprácu s kľúčovými inštitúciami, ktorými sú univerzity či miestne samosprávy, a vďaka nim dokážeme adresne reagovať na výzvy, ktorým firmy čelia. Všetkých nás spája spoločná vízia, v ktorej majú ľudia dobrú prácu a vytvorené dobré podmienky pre život bez toho, aby museli z regiónu odísť.

Tretím dôvodom, na ktorý niekedy zabúdame, je, že Košice sú prirodzeným centrom v karpatskom regióne. To znamená, že máme potenciál pritiahnuť talent napríklad zo západu Ukrajiny či severu Maďarska.

Firmy vnímajú tento potenciál. Najväčším bohatstvom IT firiem sú totiž ľudia a to je veľakrát hlavný kľúč, podľa ktorého sa rozhodujú.

Dlhé roky IT sektor na východe Slovenska rástol. Ale pracovná sila sa pre zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia predražila, podnikatelia kritizujú nepriaznivé prostredie. Odrádza to aj zahraničných investorov?

Aktuálne sa deje viacero vecí, ktoré menia celý sektor. Tou prvou je technologická transformácia, ktorá sa deje po celom svete. Veľmi zjednodušene poviem, že to, čo kedysi robilo 30 programátorov, dnes zvládne jeden človek a navyše projekt odovzdá rýchlejšie a kvalitnejšie.

Sme drahí pre zamestnávateľov, ale pracujúci si na výplatnej páske nájdu výrazne menej než v iných krajinách.

Slovensko zároveň stráca konkurencieschopnosť. Pomer odvodov a celkovej ceny práce je tretí najvyšší v rámci Európskej únie, pred nami je už iba Francúzsko a Švédsko. To zjednodušene znamená, že sme veľmi drahí pre zamestnávateľov, ale pracujúci si na výplatnej páske nájdu výrazne menej než v iných krajinách.

Takže vnímame výrazný pokles investícií v regióne, ale aj projektov, ktoré naše firmy umiestňujú u nás.

Najväčší problém je daňovo-odvodové zaťaženie alebo je to všeobecné podnikateľské prostredie na Slovensku – vysoká byrokracia, neprehľadnosť, nepredvídateľnosť?

Najväčšou záležitosťou je určite technologická zmena a potom celková situácia na Slovensku. To, čo ponúkame investorom, nie je dobre nastavené.

Je tam ešte ďalší faktor, ktorý nepomáha situácii, a to, že máme pomerne dlhý čas adaptácie nových ľudí. To znamená, že keď nastúpia do firiem noví ľudia, trvá oveľa dlhšie ako v iných krajinách, kým začnú byť ekonomickým prínosom.

Máme to vyčíslené na približne šesť mesiacov, štandardom vo svete sú dva až tri mesiace.

Znamená to, že mladí ľudia, ktorí skončia školu, nie sú dobre pripravení?

Dynamika odvetvia sa mení neuveriteľne rýchlo najmä nástupom umelej inteligencie, ktorá prirodzene redukuje počet tradičných juniorských pozícií. Takže očakávania firiem smerom k absolventom sú vyššie ako kedysi. Práve preto s kľúčovými partnermi intenzívne pracujeme na tom, aby sa školy a firmy zladili. Podporujeme modernizáciu vzdelávania, prepájame študentov s reálnymi projektmi a učíme ich zručnosti, ktoré budú v práci potrebovať.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Premiér Robert Fico sa nedávno vyjadril, že firmy majú aj naďalej záujem o Slovensko a chcú u nás investovať. Súhlasíte s tým?

Naše priame skúsenosti z IT Valley ukazujú, že situácia je zložitejšia. V posledných dvoch rokoch pozorujeme citeľný pokles záujmu investorov aj opatrnosť zo strany firiem. Konkurencia v regióne je veľká a firmy dnes dôsledne zvažujú, kde rozširovať svoje kapacity.

Je mi to ľúto, pretože vidím, že potenciál Slovenska je stále veľký. Máme talentovaných ľudí, dobrú infraštruktúru a firmy tu chcú byť – ale potrebujú istotu, stabilné prostredie a jasnú víziu. 

Objavili sa správy, že niektoré IT firmy na Slovensku už prepúšťajú. Sú aj také, ktoré sa rozhodli zo Slovenska odísť?

Technologický sektor sa nachádza v období korekcie – niektoré spoločnosti pristúpili k výraznejšiemu prepúšťaniu alebo dočasne pozastavili nábor. Pozitívne však je, že ľudia, ktorí prišli o prácu, si zväčša dokázali nájsť nové uplatnenie pomerne rýchlo. To ukazuje, že kvalitní odborníci majú naďalej priestor. Nevyhnutné však je stabilizovať podmienky a výrazne viac podporiť inovácie.

Hovorili sme o tom, že IT sektor prechádza celosvetovo veľkou transformáciou. Môže v tejto situácii Slovensko urobiť niečo, čo by prilákalo nové investície?

Éra masívneho otvárania nových pobočiek na Slovensku je vo veľkej miere za nami. Samozrejme, môžu prísť výnimky, ale očakávať veľké prílevy nových servisných centier už nie je úplne realistické.

Éra masívneho otvárania nových pobočiek na Slovensku je vo veľkej miere za nami.

To však neznamená, že nemáme priestor na rast. Práve naopak – ak chceme prilákať investície s vyššou pridanou hodnotou, musíme výrazne posilniť ekosystém pre produktové firmy. Na východe Slovenska dominuje servisný model – poskytujeme služby alebo časť vývoja pre zahraničné spoločnosti.

To znamená, že na východe pomáhame firmám len s čiastkovými fázami služieb či vývoja produktu zahraničných firiem. Ale naši ľudia nemajú skúsenosti s procesom od začiatku až do konca. Je dôležité mať zastúpenie aj produktových firiem, keďže tie vytvárajú väčšiu pridanú hodnotu. No na to, aby sme mohli mať produktové firmy, potrebujeme ľudí s trochu inými zručnosťami ako pri servisných firmách.

Zahraničné firmy si už teda Slovensko veľmi nevyberajú, mali by sme sa teda zrejme zamerať na podporu tých slovenských. Akú časť IT sektora tvoria na východe krajiny slovenské firmy?

Máme veľmi úspešné slovenské firmy, napríklad firmy ako Telegrafia, bart.sk, ale najznámejšou je Gymbeam, ktorá začínala ako startup a pôsobí už v mnohých krajinách Európy, v ktorých je jednotkou na trhu. Úspešných firiem máme niekoľko, ale zároveň vnímame, že pre mnohé je tu náročné podnikať, mnohé odchádzajú do zahraničia.

Prečo sa to deje?

Slovenský trh je veľmi malý. Keď firmy začnú vyvíjať produkt alebo riešenie, v určitej chvíli zistia, že majú problém získať kapitál, a tak mnohí odchádzajú do Londýna, Silicon Valley či Prahy, kde je lepší prístup k financovaniu, k investorom a kde je trh prirodzene väčší.

To, že sme malý trh, asi nezmeníme.

Nie, to nezmeníme. Ale dokážeme zmeniť podnikateľské prostredie. Slovensko má silné stránky ako kvalitný a relatívne dostupný technologický talent. Mohli by sme byť oveľa konkurencieschopnejší aj cez nižšie daňové a odvodové zaťaženie, ktoré by firmám umožnilo viac investovať do inovácií či výskumu.

Potrebujeme vytvoriť prostredie, ktoré je výrazne výhodnejšie než v iných krajinách – jednoduchšie zakladanie firiem, dostupné financovanie či menšia administratívna záťaž. To je cesta, ako urobiť z malej krajiny atraktívny priestor pre technologický biznis. Krajinou, ktorá je síce malá, ale pre podnikateľov veľmi atraktívna, je napríklad Portugalsko.

Kedy bude mať Slovensko vlastný Bolt alebo Spotify?

Hovoríme teda o unicornoch, čiže o firmách, ktoré dosiahli trhovú valuáciu 1 miliardu dolárov alebo viac. Myslím si, že to môže byť vec troch až piatich rokov. Takéto firmy však môžu vznikať, len ak to umožňujú podmienky – školstvo, ekonomika ako taká, podpora inovácií a v neposlednom rade reputácia krajiny pre Slovákov a expertov na Slovensku. Roky hovoríme, že potrebujeme podporiť lokálne firmy, slovenský kapitál a nerobiť z podnikania strašiaka.

Vlani IT Valley upozorňovala na to, že chýbajú kvalifikovaní pracovníci, čo brzdí ďalší rozvoj. Medzičasom počuť o masívnych prepúšťaniach v rámci IT po celom svete. Platí teda ešte, že naše firmy majú problém s nedostatkom ľudí?

Napriek tomu, že zanikajú juniorské pozície, sa stále boríme s nedostatkom pracovnej sily. V lete sme robili prieskum medzi firmami a 56 percent z nich odpovedalo, že má problém nájsť kvalifikovanú pracovnú silu. Ide skôr o seniorské pozície.

Problémom je aj získavanie pracovnej sily zo zahraničia. Potrebovali by sme pritiahnuť niekoľko špecialistov pre konkrétne domény, technológie. Celý proces je však veľmi komplikovaný a naše firmy to teda vzdávajú.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Stáva sa aj to, že projekty, ktoré nedokážu obsadiť ľuďmi, presúvajú tam, kde je politika prijímania cudzincov jednoduchšia. Hovorím o naozaj kvalifikovanej pracovnej sile z tretích krajín, o profesoroch, inžinieroch so špecifickými zručnosťami.

Ďalšou vecou je uplatnenie ukrajinských študentov z našich vysokých škôl. Až 40 percent študentov na fakultách Technickej univerzity v Košiciach, ktorí sú relevantní pre IT sektor, tvoria oni. Po skončení školy však u nás nezostávajú pracovať.

Kam odchádzajú?

V lepšom prípade idú do Bratislavy, ale mnohí odchádzajú do západnej Európy, hlavne do Českej republiky či Nemecka. Mnohí sa zamestnávajú aj mimo svojho odboru, pretože si nemôžu nájsť juniorskú pozíciu.

Vo firmách na východom Slovensku tvoria špecialisti ukrajinskej národnosti len jedno percento.

Aký veľký problém to už je v súvislosti so zánikom juniorských pozícií? Majú mladí ľudia problém nájsť si prácu?

Otvorené pozície nám za posledné dva roky klesli o 50 percent. Čiže čísla naozaj nie sú priaznivé.

Mladí ľudia, ktorí študujú, by sa určite mali špecializovať v určitých doménach, pretože už nebude stačiť, že niekto je výborný programátor, ale bude potrebné, aby mal expertízu v konkrétnom odvetví. Napríklad, že bude výborným Python programátorom pre zdravotníctvo.

Máte nejaké analýzy o tom, koľko pracovných miest už pohltila AI v IT na Slovensku?

Nemáme ešte dôveryhodné číslo, koľko IT pozícií na Slovensku už definitívne zaniklo vinou AI. Máme však viacero štúdií, ktoré hovoria o tom, že veľká časť pracovných miest je vystavená riziku automatizácie alebo zásadnej zmene úloh – približne 50 percent pracovníkov je v SR považovaných za vysoko vystavených pôsobeniu AI. Firmy však tieto informácie nechcú zverejňovať, pretože sú pre ne pomerne zraniteľné.

50 percent slovenských pracovníkov je považovaných za vysoko vystavených pôsobeniu AI.

Dokážu sa tomuto trendu prispôsobovať slovenské vysoké školy?

Máme veľmi dobrú spoluprácu s univerzitami, nechcela by som hovoriť o situácii celkovo na Slovensku, ale v rámci východného Slovenska sme všetci pochopili, že si musíme navzájom pomáhať.

Preto máme už jedenásť rokov spoločný projekt s Technickou univerzitou v Košiciach a Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde naše firmy zadávajú zadania z praxe, na ktorých pracujú študenti. Firmy vedú aj rôzne prednášky, na ktorých sa snažia študentom prinášať najnovšie informácie aktuálne v oblasti AI.

Ale najväčší problém je na stredných školách.

Prečo?

Učitelia nestíhajú reagovať na zmeny a to, akým spôsobom učili alebo fungovali učitelia pred 20 či 30 rokmi, dnes už neobstojí.

Naozaj sa nachádzame v období veľkej zmeny a mnoho stredoškolských učiteľov nevie, ako využívať AI adekvátne a ako ju reálne zapájať do vyučovacích procesov.

V Košice IT Valley preto vzdelávame aj učiteľov a je o to veľký záujem.

AI nemusí byť iba hrozba, ale aj príležitosť. Ukazuje to príklad Poľska, ktoré sa stáva premiantom v tejto oblasti. Ako sa ním stalo?

Poľsko si ako krajina pred niekoľkými rokmi zadefinovalo oblasti, v ktorých chce rásť. V roku 2015 sa Poľsko v inovačnej výkonnosti nachádzalo v rebríčkoch Európskej komisie za Slovenskom. Prešlo desať rokov a urobilo obrovský skok.

AI si určilo ako jednu z priorít, začalo podporovať startupy, talenty, výskum, duševné vlastníctvo. A dokázalo podchytiť talent, ktorý bol dostupný napríklad na Ukrajine.

Poliaci vynakladajú veľké množstvo finančných prostriedkov na oblasti spojené s talentom úzko špecifikovaným v prioritách. Darí sa im to a to je dôvod, pre ktorý sa im darí posúvať sa vpred.

Keď sa začala vojna na Ukrajine, v Košice IT Valley sme sa snažili získať zamestnancov napríklad z Charkova. Nemohli sme im však zabezpečiť bývanie a iné potrebné veci, a tak sa to nepodarilo. Poliaci to dokázali.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

IT je sektor s vysokou pridanou hodnotou. Slovensko má dlhodobo problém s tým, že sme sa dlho špecializovali na nízku pridanú hodnotu. Prečo sa to však stále nemení?

Na Slovensku máme dlhodobo problém s neustále sa meniacimi stratégiami. Je veľmi ťažké rozvíjať akúkoľvek oblasť, ak sa priority menia každé štyri roky alebo aj častejšie.

Problém je aj podpora startupov, malého a stredného podnikania a vedy a výskumu na univerzitách. Na Slovensku je problém prepojiť teoretické znalosti s praxou. Aby bol výskum aplikovateľný v súkromnom sektore.

Osobitne ako dôležité vnímam to, že potrebujeme nanovo uveriť našej krajine. Akoby sme žili v presvedčení, že lepšie veci sa dejú všade inde, len nie tu, a že nemáme investorom čo ponúknuť. Osobitne v téme podnikavosti a inovácií nás tento pocit rezignácie paralyzuje.

Slovensko sa dlho trápi s nedostatočnou podporou inovácií, výskumu, vývoja. Prečo to nedokážeme robiť lepšie?

Ide o tému, ktorá sa musí stať premiérskou témou. Musí to byť téma, ktorá sa nemení, nefragmentuje, nediskutuje sa o tom, či to je alebo nie je dôležité.

Problémom, ale aj krásou inovovania je, že človek nemá garantovaný výsledok. Preto je ťažké vynakladať na tento účel finančné prostriedky, a to najmä z politického pohľadu. Neviete, čo z tejto investície nakoniec bude. Je to téma, ktorá v sebe nesie neurčitosť.

Jednoduchšie je postaviť automobilku, kde na konci môžete odpočítavať, koľko pracovných miest ste vytvorili. No pri podpore firiem, ktoré sa snažia o inovácie, to tak nie je. Zo sto podporených firiem bude mať prínos možno jedna.

Chýbajú nám aj podnikateľské vzory, ľudia, ktorí verejne vystupujú a spoločnosť im dáva kredit za to, čo vymysleli a čo priniesli spoločnosti.