Zdena Cháru slávnostne uviedli do Hokejovej siene slávy v Toronte. „Keď vyrastáte v malom slovenskom mestečku Trenčín, o takýchto nociach sa vám nesníva. Snívate o kúsku ľadu, ktorý sa neroztopí skôr, ako skončíte s tréningom, snívate o tom, že nájdete hokejku, ktorá nie je zlomená, alebo korčule, ktoré vám ešte pár rokov vydržia,“ povedal slovenský obranca vo svojom príhovore.

Bývalého slovenského hokejistu Cháru uviedol jeden z najlepších obrancov histórie súťaže Švéd Nicklas Lidström.

Spoločne s Chárom sa novými členmi prestížnej spoločnosti stali aj Joe Thornton, Alexander Mogilnij, Duncan Keith, Brianna Deckerová, Jennifer Botterillová a v kategórii Stavitelia Jack Parker a Daniele Sauvageau.

Lidström bol v roku 2008 prvý európsky kapitán, ktorý doviedol tím k víťazstvu v Stanleyho pohári. Druhým sa o tri roky stal práve Chára. Obaja patrili k špičke medzi obrancami, hoci ich štýly boli rozdielne. Chára spomenul vo svojej ďakovnej reči viacerých velikánov hokeja, ale aj iných športov. „Mal som veľké šťastie, že som mohol sledovať Michaela Jordana v 90. rokoch a Lancea Armstronga v roku 2000. To bolo veľmi inšpirujúce. Ale pokiaľ ide o hokejistu, ktorý ma skutočne inšpiroval, aj keď som vedel, že som úplne iný hráč, bol to Nick Lidström. Vždy som sa snažil implementovať niektoré z jeho schopností do svojej hry. Takže ďakujem, že si tu,“ skonštatoval Chára. Vyzdvihol aj svojich spoluhráčov z Bostonu Bruins, s ktorými v roku 2011 vyhral Stanley Cup. „Počas tej sezóny sme mali skvelú partiu hráčov, ktorí sa nechceli navzájom sklamať. Obetovali sme svoje telá. Každý poznal svoju úlohu, postavili sme sa jeden za druhého a odmietali sme sklamať spoluhráča,“ poznamenal Chára.

Najnovší členovia HHOF absolvovali počas predĺženého víkendu viacero sprievodných akcií súvisiacich s ich inauguráciou. V zápase Toronto – Carolina vhodili čestné buly a jednou z tradičných aktivít bola aj diskusia s fanúšikmi. Chára priznal, že telefonát o uvedení do HHOF ho zastihol na dovolenke v Thajsku. Oznámil mu to legendárny útočník Bostonu Johnny Bucyk. Neskôr telefonoval aj so šéfom HHOF Lannym McDonaldom. „Prvý, kto mi volal, bol John Bucyk, po ňom Bobby Orr. Z takých telefonátov onemiete a všetko sa vám spomalí ako vo filme. Uvedomíte si, že vám volajú tí, ktorí tu hrali dlho pred vami a tak veľa urobili pre hokej. Zároveň sú to skvelí ľudia. Keď sa telefonát skončil, tak som si len sadol a premýšľal o živote. Nielen o hokeji, ale aj o tom, čo znamená byť súčasťou takej komunity. Malo to pre mňa naozaj výnimočný význam,“ povedal Chára počas inauguračného víkendu.

V debate s fanúšikmi si spomenul na leto 2006, keď sa v pozícii voľného hráča rozhodoval o svojej ďalšej hokejovej budúcnosti. Za sebou mal pôsobenie v New Yorku Islanders a Ottawe, po ktorých si mohol vyberať z viacerých ponúk. Islanders ho draftovali v roku 1996 z 56. miesta a v ich organizácii pôsobil do leta 2001, keď ho vedenie klubu počas draftu poslalo vo výmene zahŕňajúcej viacerých hráčov do Ottawy za Alexeja Jašina. V drese „senátorov“ odohral štyri sezóny, počas ktorých sa definitívne etabloval medzi elitnými obrancami NHL. V lete 2006 sa stal neobmedzeným voľným hráčom a rozhodol sa podpísať päťročnú zmluvu s Boston Bruins. „Pred dvadsiatimi rokmi hráči nemali možnosť preskúmať mestá a kluby tak, ako to hráči môžu urobiť dnes. Dnes si môžu pozrieť zázemia klubov, absolvovať pohovory, spoznať prostredie, ľudí a hráčov. Môj agent mi vtedy povedal: ‚Musíš byť pripravený a rozhodnúť sa rýchlo, pretože na poludnie sa otvára voľný trh a nevieme, čo dostaneme. Zavolajú a priletí ponuka.‘ Pamätám si, že sme s manželkou sedeli na posteli a uvažovali nad tým, kam asi pôjdeme,“ spomínal Chára na moment z roku 2006, ktorý vyústil do 5-ročnej zmluvy s Bostonom.

Reč prišla aj na pôvod čísla jeho dresu. „Keď ako 19-ročný hráč prídete do tímu, nemôžete hovoriť do toho, s akým číslom budete hrať. Začal som s číslom 53 a neskôr som si povedal, že pre defenzívnejšieho obrancu bude lepšia trojka. Potom som však prišiel do Bostonu a tam bolo toto číslo obsadené. Tak som si vybral 33,“ prezradil Chára. 

Chára sa stal len tretím hokejistom v HHOF, ktorý sa narodil a vyrastal na Slovensku. Pred ním sa do Hokejovej siene slávy Toronte dostali aj útočníci Peter Šťastný a Marián Hossa. Spomedzi slovenských rodákov sú jej členmi aj Stan Mikita a novinár George Gross. „Je to až neuveriteľné. Sme malá krajina, ktorá má v porovnaní s inými hokejovými krajinami málo obyvateľov,“ pokračoval Chára, ktorý sa na diaľku špeciálne poďakoval slovenským fanúšikom za podporu v medzinárodných zápasoch.

Chára ukončil svoju hráčsku kariéru v roku 2022 a do HHOF ho prijali v najskoršom možnom termíne. Medzičasom sa už stal aj členom Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) a aj členom Siene slávy slovenského hokeja.

Klub Boston Bruins, v ktorom strávil 14 sezón, slávnostne vyvesí jeho dres s číslom 33 pod strop TD Garden. Stane sa 13. hráčom, ktorého klub poctí týmto spôsobom. Ceremoniál sa uskutoční 15. januára. 

Chára strávil v Bostone 14 sezón (2006 – 2020) a počas celého pôsobenia v tíme zastával funkciu kapitána. V roku 2011 priviedol Bruins k zisku Stanleyho pohára. Za Boston odohral vyše 1023 zápasov (v základnej časti), celkovo ich absolvoval 1680, čo je historický rekord medzi obrancami. V roku 2009 získal Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu sezóny, o dva roky pridal do zbierky aj Mark Messier Leadership Award pre najlepšieho lídra súťaže. Šesťkrát si zahral v Zápase hviezd NHL. Profiligovú kariéru ukončil v roku 2022 ako hráč New Yorku Islanders. K momentom, ktoré definujú jeho hokejovú výnimočnosť, patrí aj prvenstvo v súťaži o najtvrdšiu strelu. V súťaži zručností počas Zápasu hviezd NHL v roku 2012 v Ottawe vystrelil puk rýchlosťou 175 km za hodinu, čo je dodnes platný rekord NHL. K črtám jeho hokejovej osobnosti patrí aj mimoriadna tréningová morálka. 

O jeho fyzickej sile sa presvedčilo mnoho tvrdých hráčov NHL a Chárove tréningové dávky sa stali legendárnymi. „Myslím si, že sa to začalo, už keď som bol mladý. Súviselo to so spôsobom, akým som bol vychovávaný. Uvedomoval som si, čo musím urobiť pre to, aby som bol úspešný. Vedel som, že je to predovšetkým o tvrdej práci. Chcel som si dať čo najväčšiu šancu na to, aby som mohol uspieť, a z nejakého dôvodu som si to užíval. Čím viac ma tréningy boleli, tým to bolo pre mňa príjemnejšie. Postupne som si na to zvykol a stalo sa to súčasťou môjho života,“ vyhlásil najvyšší hráč v histórii NHL. Príkladný prístup k tréningu, ale aj maximálna koncentrácia na zápas oplyvnili aj jeho spoluhráčov. „Snažil som sa toto nastavenie odovzdávať svojim spoluhráčom, ale každý človek je iný. Určite bolo dosť chlapcov, ktorí ma nasledovali. Snažil som sa byť pre všetkých príkladom,“ priznal Chára.

Celkovo trikrát doviedol Bruins do finále play off NHL. Na triumf z roku 2011 sa mu však už nepodarilo nadviazať. V roku 2013 Boston podľahol Chicagu, o šesť rokov neskôr nestačil na St. Louis. Chára hral v tejto sérii napriek fraktúre čeľuste a nastupoval s celotvárovým krytom. „Nebolo to jediné zranenie, ktoré som vtedy mal. Trápil ma aj lakeť a mal som zničené rameno. Vedel som, že môžem hrať, tak som tomu neprikladal význam,“ prezradil Chára. V decembri 2020 sa dohodol na zmluve s Washingtonom a v septembri 2021 sa vrátil do NY Islanders.

V lete 2026 plánuje dať symbolickú bodku za hráčskou kariérou exhibičným zápasom v Trenčíne. Zúčasniť by sa na ňom malo viacero zvučných mien vrátane zahraničných hviezd. Chára o akcii informoval v auguste a z očakávaných hráčov zatiaľ prezradil iba meno Davida Pastrňáka.

Záľuba v športovaní aj mimo hokejových arén ho neopustila ani po kariére. V Bostone sa už zúčastnil aj na slávnom maratóne. V apríli 2023 na ňom dosiahol čas 3:30 h, neskôr absolvoval aj náročné preteky Ironman. Predstavil sa už na viacerých maratónskych tratiach a blízko má aj k bicyklu. „Užívam si jazdu na bicykli aj beh. Vždy to boli dôležité súčasti mojej prípravy na sezónu. Po kariére mi chýbal tím. Ako športovec máte stanovený program, no po kariére vám zrazu chýba jasne daný kalendár, takže si poviete – čo by som mal robiť?“ vtipkoval Chára.