Knihomoľov zápisník Slovák prenikol do francúzskych vysokých kruhov. Toto sa tam naučil

Milí priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník.

Počas posledných troch desaťročí vznikla aj na Slovensku vrstva ľudí, ktorí už stihli zarobiť i užiť si väčšie peniaze. Mnohí z nich sa snažia dopriať dobré zahraničné vzdelanie svojim deťom a túžia poskytnúť im aj mäkké zručnosti a neformálne znalosti, ktoré im pomôžu pohybovať sa bez prekážok vo vyberanejšej medzinárodnej spoločnosti.

Inak povedané, kým rodičia sú ešte „nouveau riche“, teda novozbohatlíkmi, deti a vnúčatá už majú zapadnúť medzi „old money“, teda medzi rodiny, ktoré si boli schopné udržať bohatstvo naprieč generáciami a ku ktorých statusu sa popri peniazoch pridávajú aj isté vyberané spôsoby a vkus.

Ako však môžete neformálne pravidlá správania modernej aristokracie naučiť svoje deti, keď sám pochádzate napríklad zo strednej vrstvy?

Tak, že si zaplatíte expertov. Napríklad ľudí, ktorí vyučujú etiketu a s vyššími vrstvami majú skúsenosť.

Kurzy etikety vedie aj Ľubomír Jančok, autor knihy, ktorú vám chcem predstaviť dnes. Nesie názov Savoir-Vivre s podtitulom Etiketa a umenie žiť. Vyšla tento rok vo vydavateľstve Marenčin PT.

Ľubomír Jančok študoval okrem iného na parížskej Sorbonne a s francúzskym prostredím je dobre oboznámený. Rôzne aspekty kultúry krajiny galského kohúta zasvätene opísal v knihách ako Glamour Paríža, Francúzsky paradox a Život na Sorbonne – výchova elít vo Francúzsku.

Kniha, ktorú mám dnes so sebou, nie je klasickou učebnicou etikety. Jej základné pravidlá sú popretkávané klebetami a rôznymi informáciami o vysokých kruhoch francúzskej spoločnosti či odkazmi na diela veľkých francúzskych literátov ako Balzac a Stendahl. Cieľom je vytvoriť plastický obraz o ideáloch a pravidlách správania vyšších vrstiev, ktoré často zostávajú nevypovedané.

Je veľa kníh o Francúzsku od zahraničných autorov. Pridanou hodnotou tejto je, že autorom je Slovák a i obsah je prispôsobený slovenskému či českému čitateľovi.

Autor je miestami k Francúzsku kritický. Prekáža mu napríklad tamojšia nedochvíľnosť.

Jančok vyznáva krédo: „Nemecká disciplína, francúzsky šarm a slovenská adaptácia.“

Jeho kniha obsahuje aj odkazy na ďalšie cenné zdroje informácií. Píše napríklad o priekopníkovi etikety z medzivojnového Československa, doktorovi Guthovi-Jarkovskom, podľa ktorého vysokú spoločnosť celého sveta ovládajú tri sily: rod, bohatstvo a inteligencia.

„Snob“ je skratka slov „sine nobilitate“, teda bez šľachtického titulu. Francúzsko je republikou, no mnohé zámožné rodiny tu majú šľachtický pôvod. Jančok píše, že keď vás šľachtic pozve na večeru, nikdy sa s vami nebude hádať. Môže sa však stať, že ak zanecháte zlý dojem, druhýkrát vás už nepozve.

Pekná je aj autorova definícia elegancie: „Nádherná jednoduchosť je viac ako jednoduchá nádhera.“

Možno jediná výhrada je, že ak ste naučený na skratkovito úsečné americké tituly s podobnou tematikou, Jančokov štýl vám môže pripadať rozvláčny. No určitá košatosť asi k Francúzsku patrí.

Pri čítaní knihy som často musel myslieť na Milana Rastislava Štefánika, ktorému sa pred vyše storočím podarilo do vysokých kruhov francúzskej spoločnosti preniknúť, hoci bol cudzinec, navyše bez prostriedkov. Ak chcete deti poslať na štúdium do Francúzska a vyzbrojíte ich knihami Ľubomíra Jančoka, môže sa im podariť niečo podobné.