Náš bloger Juraj Kríž spolu so svojím bratom Oliverom sa opäť vydali na volebnú tour po vybraných amerických štátoch a my sme sa s nimi dohodli, že nám budú pravidelne posielať krátke reportáže a postrehy z toho, čo zažijú.

Obaja tridsiatnici sa už dlhé roky angažujú v bratislavskej, najmä petržalskej komunálnej politike, a keďže sú obaja vyštudovaní angličtinári so záujmom o politiku aj históriu (Juraj si v lete obhájil dizertačnú prácu z histórie u profesora Roberta Letza), sledovať americkú politiku bolo pre nich vždy tak trochu vášňou. Preto si povedali, že pre svet najdôležitejšie voľby chcú pozorovať zblízka, čo je menej náročné, než sa zdá. Samozrejme, treba si môcť vybrať na dva-tri týždne doma voľno, najväčšou položkou sú letenky, samotné cestovanie požičaným autom je vzhľadom na nízke ceny benzínu prekvapivo lacné, rovnako aj náklady na ubytovanie. 

Juraj a Oliver sa takto vybrali do Ameriky už pred štyrmi rokmi, aby si užili záverečnú fázu duelu Barack Obama – Mitt Romney. Začali v New Yorku, potom si požičali SUV a išli sa pozrieť do New Jersey, navštívili Washington, Baltimore, Philadelphiu, Virgíniu, Severnú aj Južnú Karolínu, Georgiu a Floridu. Spomínajú, že vtedy v USA vládla o poznanie civilnejšia atmosféra, až sa im miestami zdalo, ako keby sa žiadne voľby nekonali.

Obaja sa zapojili do Romneyho kampane, raz si však na čerpacej stanici radšej sňali odznaky „Romney-Ryan 2012“, keďže na nich značne nevraživo zazerala partia Afroameričanov, zjavne voličov opačného tábora. Teraz ich však čaká omnoho rozpoltenejšia a napätejšia Amerika, čo cítia už v prvé dni pobytu.

Hoci Juraj a Oliver doteraz inklinovali jasne k republikánom, tentoraz ich republikánsky kandidát príliš nenadchýna, skôr naopak. Svoju cestu začínajú v Atlante v juhovýchodnom štáte Georgia, už navštívili miestne volebné štáby demokratov aj republikánov, písali nám, že novinárske preukazy už radšej ukazovať nebudú, keďže straníci reagujú veľmi nedôverčivo. V priebehu dnešného dňa prinesieme ich prvú reportáž z Atlanty.

Zatiaľ prinášame prvé postrehy, ktoré napísali Juraj s Oliverom krátko po prílete na základe najnovšieho vývoja v kampani:

Posledné týždne to často vyzeralo na drvivé víťazstvo Hillary Clinton. Situácia sa zmenila po tom, ako šéf FBI James Comey informoval kongres o obnovení vyšetrovania jej elektronickej komunikácie cez privátny e-mail. Paradoxné je, že sa málo diskutuje o samotnom obsahu pošty. Hlavný spor sa vedie o tom, či šéf FBI mal právo informovať Kongres o začatí vyšetrovania necelé dva týždne pred voľbami. Je pritom pravdepodobné, že dovtedy nebudú známe ďalšie informácie. Niektorí demokrati tak upozorňujú, že riaditeľ FBI porušil tzv. „Hatch act“, na základe ktorého nesmie vedenie FBI využívať svoju formálnu autoritu na ovplyvňovanie volieb.

Naopak, republikáni riaditeľa FBI chvália za jeho „poctivú službu“ a „vlastenectvo“. James Comey, pôvodne republikán, sa stal šéfom FBI pred tromi rokmi, menoval ho Obama v snahe zmierniť napätie medzi oboma tábormi.

Najnovšie dianie je tak pre Donalda Trumpa príležitosťou stiahnuť náskok Hillary Clinton pred rozhodujúcim volebným dňom 8. novembra. „Tichá väčšina je späť!“ hlásil Trump na volebnom podujatí v meste Phoenix v Arizone. Doposiaľ „červená“ republikánska Arizona sa v dôsledku veľkého počtu Hispáncov a zneistenia ženských voličov po sexistických výrokoch Trumpa stala jedným zo štátov, kde sa demokrati usilujú prelomiť „konzervatívny kód“ a zvíťaziť (v Arizone totiž vyhrali v 15 z posledných 16 prezidentských volieb republikáni). Trump sa dlhodobo spolieha na efekt skrytého voliča, ktorý nedôveruje zberateľom dát ani médiám a naplno sa prejaví až vo volebný deň.

V tejto súvislosti sa veľmi často poukazuje na „Brexit efekt“, keď sa vo Veľkej Británii až do poslednej chvíle predpokladalo, že Briti zahlasujú za zotrvanie krajiny v EÚ, no napokon sa vďaka masovejšej účasti ľudí z vidieka s nižším a stredným vzdelaním, prípadne ľudí frustrovaných establišmentom, misky váh naklonili v prospech brexitu. Táto analógia je trochu problematická pre odlišnú povahu referenda a samotných prezidentských volieb, no aj „októbrové prekvapenie” riaditeľa FBI môže znechutiť nerozhodnutých voličov a demoralizovať vlažnejších demokratov. Taktiež môže ovplyvniť výsledky volieb do Kongresu. 

Mnohí pravoverní voliči GOP (skratka pre republikánov, ktorí sa označujú aj ako Grand Old Party), ktorí preferujú tradičné republikánske témy, ako malý štát, nízke dane, prípadne robustnú zahraničnú politiku, sú znechutení temperamentom a programom Donalda Trumpa, preto uvažujú, čo bude ďalej. V mormónskom štáte Utah, ktorý od roku 1964 volí len republikánskych kandidátov za prezidenta, by mohol zvíťaziť nezávislý konzervatívny kandidát Ewan McMullin, bývalý operatívec CIA a poradca republikánskej konferencie v Snemovni reprezentantov. Išlo by o pozoruhodný precedens, keby sa voliči jedného z 50 amerických štátov rozhodli pre kandidáta mimo dvoch najväčších strán.

Tak či onak, GOP už nikdy nebude taká ako predtým. Špekuluje sa, že mnohí jej čelní predstavitelia, ktorí sú proti Trumpovi, by si mohli po voľbách založiť novú, umiernenú konzervatívnu stranu, čím by sa nabúral dvojpartajný systém americkej politiky, ktorý funguje prakticky od konca 19. storočia.

Populárny guvernér štátu Ohio a Trumpov protikandidát v GOP primárkach John Kasich už napríklad avizoval, že pri voľbe prezidenta využije možnosť tzv. „write-in candidate“, teda dopísať ľubovolného politika namiesto predtlačených možností na volebnom lístku, a zahlasuje za senátora Johna McCaina. V Amerike je dnes predstaviteľné jednoducho všetko.