Politici o lobingu v zdravotníctve Nespochybňuje ho ani Smer, opozícia menuje priamo Agel. Čo vyčítajú šéfovi NKÚ?

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy tvrdí, že topmanažéri štátu v zdravotníctve prijali hru lobistov z externého prostredia a nastavujú pravidlá a zdravotnícku legislatívu v prospech záujmových skupín. Proti slovám šéfa kontrolórov sa už ohradil minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorému pripomínajú viac aktivizmus než konštruktívnu kritiku.

Politikov zdravotníckeho výboru Národnej rady a štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva sme sa opýtali:

1. Súhlasíte s vyjadrením Ľubomíra Andrassyho, že slovenské zdravotníctvo uniesli lobisti?

2. Koho pokladáte za lobistov, ktorí majú momentálne veľký vplyv na kroky ministerstva zdravotníctva?

3. Ako by ste obmedzili vplyv lobistov v zdravotníctve?

V ankete odpovedá štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko, Vladimír Baláž zo Smeru, Oskar Dvořák z PS, Marek Krajčí z Hnutia Slovensko, Peter Stachura z KDH a Tomáš Szalay z SaS.

Michal Štofko

štátny tajomník ministerstva zdravotníctva

Vôbec nevylučujem, že za iks rokov existencie tohto ministerstva sa sem niekoľkokrát doniesla legislatíva zvonka, veď v konečnom dôsledku aj princíp mimorezortného pripomienkového konania tak funguje. Ale odkedy som ja štátnym tajomníkom, nikdy som nevidel, že by boli na ministerstvo podsúvané legislatívne návrhy, ktoré tu predtým nikto nevidel, a boli by prijímané bez toho, aby prešli nejakým vnútrorezortným konaním. 

Samozrejme, neustále sa stretávame so zástupcami nemocníc, ANS aj AŠN, či so zástupcami poisťovní, ktoré tiež možno chápať ako záujmové skupiny, ale ja mám pri stole vždy všetkých. Áno, žijeme v zdravotníctve, ktoré má silných hráčov so svojimi záujmami, ale ak si ich chce niekto presadzovať, vždy sa o tom bavíme všetci spoločne. Minimálne u mňa je to tak.

Vladimír Baláž

šéf zdravotníckeho parlamentného výboru, Smer

1. Je to veľmi expresívny postoj a je škoda, že predseda NKÚ neuviedol, koho tým myslí. Dalo by sa lepšie reagovať a tí, ktorí by boli označení, by mohli k tomu zaujať jasné stanovisko, podobne ako aj MZ SR.

2. Je nespochybniteľné, že v zdravotníctve existuje množstvo lobistov. Sú hlavne z dvoch skupín. Prvú označím ako „politickú“ skupinu. Ide o politikov od najvyšších úrovní až po komunálnych politikov. Ich lobizmus sa týka hlavne snahy ovplyvňovať štruktúru zdravotníckych zariadení v ich pôsobnosti. Dobrým príkladom sú snahy o ovplyvnenie zákona a vyhlášky o optimalizácii nemocníc.

Druhou skupinou je „biznisová“ skupina, tak označujem skupiny ľudí, resp. firiem, ale aj jednotlivcov, ktorí majú v zdravotníctve obchodné či finančné záujmy.

3. Lobizmus v zdravotníctve je v každom štáte. Ovplyvnenie sa môže diať prijatím zákona o lobizme. V zdravotníctve je dobré určiť, čo je v záujme štátu, aby bolo kryté pomocou súkromných zdrojov. Samozrejme, je nevyhnutné dodržiavanie jasnej transparentnosti.

Peter Stachura

zdravotnícky expert KDH, bývalý štátny tajomník rezortu zdravotníctva

1. Pán predseda NKÚ použil veľmi silné vyjadrenie. Zovšeobecňovanie a vytváranie obrazu kolektívnej viny nie je vhodný spôsob, ako pomenovávať problémy slovenského zdravotníctva. Na druhej strane treba objektívne povedať, že mnohé kroky predstaviteľov štátu a štátnych inštitúcií nezohľadňujú verejný záujem v dostatočnej miere. 

Ako môže napríklad dostať zmluvu zdravotnej poisťovne zdravotnícke zariadenie, ktoré vznikne bez skutočnej potreby v systéme a uberá financie ostatným, alebo ako si môže dovoliť uchádzač v záchrankovom tendri nakúpiť dopredu vozidlá na ešte nevysúťažený počet staníc?

Tých zásahov do systému, ktoré nahrávajú silným hráčom v zdravotníctve, je viac, ale nepovedal by som, že všetci štátni úradníci sú unesení lobistami. Len je ťažké odlíšiť poctivých od tých ostatných. 

2. Keďže stále nemáme zákon o lobingu, je ťažké rozlíšiť, kto je lobistom, čo sú jeho dovolené kompetencie a čo už ide nad rámec dobrých mravov. Kto má teraz veľký vplyv na ministerstve zdravotníctva, je zrejmé z viacerých krokov ministrov za stranu Hlas. Stačí spomenúť kategorizáciu nových nemocníc, použitie zdrojov z plánu obnovy a odolnosti, zbabraný záchrankový tender či rozširovanie kapacít pre nové laboratóriá. 

3. V širšom pohľade sú lobisti všetci, ktorí presadzujú vlastné záujmy. Problém nastáva, keď vlastné záujmy presadzujú na úkor celku a zvlášť keď to robia netransparentne, korupčným správaním alebo neprimeraným nátlakom. Som presvedčený o tom, že by sme mali prijať zákon o lobingu a dôsledne ho dodržiavať. Základom je transparentnosť.

Úradníci a politici musia hájiť verejný záujem a nesmú sa dať kúpiť alebo vmanipulovať do rozhodnutí, ktoré môžu poškodiť systém alebo spoločnosť. Na to potrebujeme verejnú kontrolu, každý kontakt so záujmovou skupinou musí byť transparentne zverejnený, rovnako ako obsah rokovania a zároveň musia byť zverejnené prípadné dohody. 

Veľmi dôležitou súčasťou je aj preukazovanie pôvodu majetku verejných funkcionárov a ich rodinných príslušníkov. Žiaľ, opäť na to na Slovensku chýba explicitný a účinný zákon. Rovnako je veľmi dôležitá transparentnosť ohľadom financovania rôznych asociácií, neziskových organizácií, médií či analytických tímov.

Tomáš Szalay

zdravotnícky expert SaS

1. Tvrdenie pána Andrassyho dám najprv do kontextu. Vláda nemá žiaden plán, čo so zdravotníctvom. Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú ani strednodobú stratégiu. Ministerstvu chýbajú odborné kapacity na zdravotnú politiku. Tá sa preto robí predovšetkým ad hoc. Zasahuje sa podľa toho, kde to najviac horí, kto najviac piští, čo odvysielali večer v správach. A v tejto situácii bezradných úradníkov dokáže uspieť všelikto, kto má záujem posunúť nejakú oblasť.

Nemusí to byť vždy v súlade so záujmom vyššieho celku (zdravotníctva ako takého), môže to by čisto sebecký záujem dodávateľa, poskytovateľa, odbornosti či profesie. Práve to chýbanie celkového smerovania umožňuje, že sa niekedy presadia aj takéto záujmy.

K vašej otázke: áno, sú to najmä lobisti, ktorí vplývajú na zmeny v zdravotníctve. Považujem ich záujmy za prirodzené, nevnímam to a priori negatívne. Lebo tak ako sú niekedy tie záujmy vyslovene účelovo biznisové, neraz sú tie záujmy aj v súlade so zlepšovaním fungovania celého sektora. Chýba mi však silný tvorca zdravotnej politiky, ktorý by to dobre vyhodnotil, tieto záujmy ukočíroval a zasadil do väčšieho kontextu vízie slovenského zdravotníctva.

2. V prvom tade tí, ktorí sú najhlasnejší a dostanú svoju tému do televíznych novín. Vnímam ústretovosť vedenia rezortu voči Agelu či IT dodávateľom do NCZI.

3. Záujmy stakeholderov tu boli, sú a budú. Ich tlak nezmizne. Je však lepšie, keď sú tie záujmy formulované verejne a transparentne, s pravidlami. Keď sa príprava legislatívy diskutuje pri okrúhlom stole so zainteresovanými stranami, ktoré môžu priniesť do problematiky aj iné pohľady. 

Hoci zatiaľ nemáme dohodnutú víziu zdravotníctva, ministerstvo by mohlo prispieť aspoň procesne, organizovaním tých okrúhlych stolov/projektových tímov. Ideálne v spolupráci aj s expertmi opozície, aby sa začala budovať kontinuita (ďalší problém slovenského zdravotníctva).

Oskar Dvořák

zdravotnícky expert PS

Súhlasím, že finančné skupiny v zdravotníctve môžu mať v určitých oblastiach neprimerane veľký vplyv. Potom sa nám stávajú prípady ako pri nedávnom záchrankovom tendri, že jeden z uchádzačov mal vozidlá nakúpené už pred zverejnením výsledkov. 

Záujmových skupín je v zdravotníctve mnoho a je prirodzené, že rôzne združenia, asociácie alebo komory sa snažia presadiť na ministerstve svoj názor. Problémom však je, ak ministerstvo neprimerane uprednostňuje nejakú skupinu na úkor iných. Takýto jav pozorujem za súčasného vedenia čoraz viac pri skupine AGEL.

Riešením je podľa mňa hlavne transparentnosť, ktorá napríklad pri záchrankovom tendri úplne chýbala. V druhom rade je nutné posilňovať nezávislé postavenie a kvalitu štátnych úradníkov odolných voči politickým tlakom. A na záver: je nutné kvalifikované a dôveryhodné politické vedenie, ktoré v súčasnosti po obrovských podozreniach z politickej korupcie v záchrankovom tendri určite nemáme.

Marek Krajčí

exminister zdravotníctva, Hnutie Slovensko

1. Predseda NKÚ tieto tvrdenia vyslovil už opakovane. Je zaujímavé sledovať, kto a ako na ne reaguje. Takmer vždy sa voči týmto slovám vyhrania tí, o ktorých sa hovorí a nemusia byť ani pomenovaní. Ako sa hovorí – trafená hus zagága. 

Na ovládnutie zdravotníctva finančnými skupinami a ich lobing upozorňujem od svojho vstupu do politiky. Verejná debata sa však dlhé roky zužovala len na najvypuklejšie kauzy. Nás, ktorí sme upozorňovali na systémové zlyhania zdravotníctva a jeho ovládnutie konkrétnymi záujmovými skupinami, však bolo málo a to výrazne sťažovalo boj o očistu zdravotníctva, nastavenie funkčných regulácií a zefektívnenie finančných tokov. Systém vytvorený vďaka reforme Rudolfa Zajaca navyše dokáže byť veľmi rezistentný voči zmenám či dokonca sa dokáže voči nim zúrivo a nevyberane brániť. 

2. Je to niekoľko skupín. Sú to finančné skupiny pôsobiace v zdravotníctve, ktoré prostredníctvom osobných stretnutí svojich majiteľov s politikmi vybavujú výhody (legislatívne, finančné alebo personálne) pre svoj biznis. Medializované boli napríklad informácie o stretnutí pána Chreneka s exministerkou za Hlas Dolinkovou pred voľbami alebo stretnutie Roberta Fica s Haščákom v byte na Vazovovej, o čom sú záznamy v spise Gorila. 

Druhou skupinou sú nominanti politikov na ministerstve alebo v orgánoch štátnych inštitúcií, ktorí majú historickú alebo priateľskú väzbu na manažérov finančných skupín. Často to vyzerá tak, že ich nominácie boli dohodnuté práve politikmi s oligarchami. Stačí spomenúť napríklad exemplárny príklad – nomináciu manažéra Sveta zdravia (Penta) Igora Pramuka ako nominanta štátu do správnej rady bardejovskej nemocnice exministerkou Dolinkovou. Alebo priateľské väzby šéfa VšZP so šéfom slovenského Agelu. Takýchto prepojení je mnoho. 

Ďalšou skupinou lobistov sú niektorí akože nezávislí zdravotnícki analytici, ktorí majú tiež preukázateľné ekonomické väzby na jednu finančnú skupinu pôsobiacu v zdravotníctve. A netreba zabúdať ani na niektorých novinárov, ktorí vo svojich textoch opakujú naratívy skupín pôsobiacich v zdravotníctve. 

Posledné dve skupiny lobistov považujem za obzvlášť nebezpečné, pretože majú vplyv na verejnú mienku, no ich konanie nie je propacientske, ale probiznisové. No a potom sú tu lobisti menšieho kalibru. Je to daň za to, že reformou zdravotníctva od Rudolfa Zajaca sa zo zdravotníctva stal dobrý a navyše ešte aj neregulovaný biznis so zdravím. 

Takže takmer každý, kto v zdravotníctve generuje zisky, sa ich snaží generovať čo najvyššie a „dobré“ kontakty v tom, samozrejme, pomôžu. Tým dochádza ku kriveniu konkurencie a celý koncept trhu v zdravotníctve je deformovaný. Títo menší lobisti pôsobia aj na menších úradníkov na ministerstve, ktorí sa v problematike dobre vyznajú a vďaka ktorým môžu získavať konkurenčné alebo aj priame výhody, či dokonca biznisy. Aj preto má naše zdravotníctvo také mizerné kvalitatívne výsledky v porovnaní s okolitými krajinami aj nízku efektivitu využitia dostupných zdrojov. Toto vidieť najmä pri porovnaní s Českou republikou, s ktorou sme mali pred reformou Rudolfa Zajaca spoločný zdravotný systém. 

3. Zmysluplnou reguláciou. To sa napríklad podarilo v prípade regulácie zisku, ktorý je generovaný z verejného zdravotného poistenia (VZP). Zastropoval som ho na 1 percento z výdavkov. Keďže to Rudolf Zajac nereguloval, poisťovňa Dôvera si napríklad za 10 rokov (2010 – 2020) vygenerovala zisk viac ako 900 miliónov eur. A to sme jediná krajina, ktorá umožňuje zisk z VZP v Európe. A tých regulácií sme vo verejnom zdravotnom poistení urobili viacero. 

Ďalej je potrebné pokračovať v reformách, ktoré som naštartoval ako minister. Teda v definovaní nároku pacienta. Zavedením maximálnych čakacích lehôt a centrálneho objednávkového systému sa mal dostať do popredia pacient a jeho potreby, ktoré musia byť naplnené. Nielen v ústavnej starostlivosti, ale aj ambulantnej. 

No a, samozrejme, ako sa hovorí: ryba smrdí od hlavy. Politici nesmú konať v prospech skupín pôsobiacich v zdravotníctve. Politici musia dosadzovať nominantov, ktorí budú hájiť záujmy pacientov a štátu a vytvárať podnikateľom v zdravotníctve zmysluplnú konkurenciu. 

Za všetky spomeniem tri príklady. Ešte stále máme v čerstvej pamäti záchrankový „tender“, o ktorom bolo vopred známe, že v ňom uspeje aj nový hráč v tomto segmente zdravotníctva, teda skupina Agel. Druhým príkladom je odloženie maximálnych čakacích lehôt na operácie, ktoré hneď po nástupe presadila ministerka Dolinková, z čoho mala bezpochyby prospech aj zdravotná poisťovňa Dôvera. A tretím príkladom je tzv. veľká výzva z plánu obnovy na modernizáciu nemocníc, keď vtedajší minister Lengvarský a premiér Heger v rozpore s pôvodným zámerom, teda aby zdroje z plánu obnovy boli použité na modernizáciu štátnych nemocníc, umožnili, aby sa o ne uchádzali aj súkromné nemocnice, pritom štátne projekty, ktoré sa mohli realizovať, nepodporili, až sabotovali.

Výsledok poznáme všetci – väčšinu zdrojov z tejto 212-miliónovej výzvy dostali nemocnice Agelu a Penty, ktoré sa dovtedy pravidelne úspešne uchádzali aj o eurofondy, na ktoré štátne nemocnice nemali dosah. Extrémne dôležité je zachovať nosnú kostru nášho zdravotného systému v rukách štátu. Napríklad veľké nemocnice, záchranky, všeobecnú poisťovňu.

Ak všetko vydáme do rúk súkromníkov, ktorí budú môcť na zdravotníctve produkovať zisk, zdravotníctvo sa stane nedostupným hlavne pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, čo si nemôžeme dovoliť. Zdravie je totiž artikel, za ktorý sú si ľudia ochotní platiť najviac. Aj preto mi neregulovaný trh v poskytovaní zdravotnej starostlivosti nedáva veľký zmysel. Zdravotníctvo má byť v prvom rade základnou sociálnou službou moderného štátu pre svojich občanov.