Svet vytrhnutý z pántov

Tá veta je jednoduchá a silná ako absint. Ja som ju počul prvýkrát nahlas od slovenského misionára, ktorý pätnásť rokov pôsobil v Azerbajdžane. Ten muž hovoril vecne a takmer potichu. Vety boli krátke, ale aj tak ma mrazilo. Tá paradigmatická téza znie: „Západ nemá v Azerbajdžane žiadnu autoritu.“ Žiadnu znamená žiadnu. Je jedno, či sa rozprávate o západnom kapitále, kultúre či popkultúre, cirkvi alebo hoc aj charite. Autoritu nemá v ničom z toho.

Azerbajdžan nie je reprezentatívna vzorka celého moslimského sveta, ale dá sa predpokladať, že v istej časti moslimského sveta je to presne tak – Západ tam nemá autoritu.

Odkedy som počul tú jednoduchú vetu s piatimi slovami, na mnohé veci vo vzťahu k moslimskému svetu sa pozerám inak. Nejde len o vojny a Islamský štát, ale najmä utečeneckú krízu. Ak je tá veta pravdivá, potrebujeme kopernikovský obrat v našej politike voči regiónu aj islamu. Mení sa totiž všetko, ten misionár o tom vedel svoje.

Islam, ako som napísal na inom mieste, je historicky systematickou alternatívou voči Západu. Schopnosť politického islamu v arabských krajinách vytlačiť nacionalizmus, poraziť socializmus a predefinovať demokraciu poukazuje na jeho ohromujúcu vnútornú dynamiku a silu.

Západ sa dlho mohol spoliehať na svoj imidž a vplyv, v niektorých konfliktoch vystupovať ako arbiter, v iných ako rozhodujúci advokát. Ak ale platí, že Západ nemá žiadnu autoritu, je to celé naopak. A my to už o sebe vieme. Preto nikto reálne nezvažuje intervenciu v Sýrii, preto nereagujeme na čínsky postup v Afrike a v Ázii. Nevieme totiž, čo treba spraviť a komu držať stranu. Iba postupne odpisujeme straty, pozri vyhlásenie filipínskeho prezidenta voči USA, dianie na Ukrajine, Turecko.

Príbeh druhý, Trump. Pravidelne v týchto dňoch sledujem politickú talk-show State of the Race s Kate Bolduan na televízii CNN.  Program zhrnie denné udalosti, ponúkne komentáre, moderátorka to robí s vtipom aj istým šarmom. Pozoruhodné sú dve veci. Po prvé, už celé týždne tam diskutujú štyria pozvaní hostia, z ktorých býva jeden pro-Trump, jeden zástupca republikánskej strany, jeden od demokratov, jeden či dvaja novinári. Opakuje sa vzorec, že v diskusii stoja traja proti jednému, inými slovami všetci proti trumpovcom. Celé to prebieha s humorom, ale to nemení nič na absurdnosti. Tú podčiarkuje práve to, že Trump je vo voľbách voči Hillary Clinton vyrovnaný kandidát a stále má šancu vyhrať voľby.

Prítomní hostia nehovoria hlúposti, zhrnú všetky učebnicové poznatky, prečo Trump musí strácať: pre ženy, černochov, hispáncov, pre jeho nedôveryhodnosť, vulgárnosť či nedostatok peňazí na kampaň. K dispozícii majú prieskumy, paralely s dejinami, často aj logiku. Aby ste mi rozumeli, v zásade vo všetkom majú títo komentátori pravdu.  Až na to, že ten nemožný a hrozný Trump stále drží krok.

Mám len jedno vysvetlenie. Hillary zosobňuje niečo, čo americká verejnosť odmieta do takej miery, že je ochotná voliť kohokoľvek (!), aby sa tento „starý svet“ skončil. Ak je to tak, sme na konci jednej éry. A platí to aj vtedy, ak Trump voľby prehrá. Džin je von z fľaše, Amerika je rozdelená novými čiarami a Hillary s tým z definície nedokáže urobiť nič.

Príbeh tretí, utečenecký tábor v Calais. Už niekoľko dní sledujeme, ako francúzska polícia demoluje utečenecký tábor v Calais, prezývaný džungľa. A opäť je to niečo, čo sme ešte nevideli, na čo nie sme zvyknutí. Televízie ukazujú tábor v plameňoch, bagre a demolujúce stroje, pílenie jednoduchých chatrčí, zhodenie afganskej mešity, kde sa skrývali deti imigrantov, ktorí túžili po odchode do Anglicka. Pointa: celý zásah je interpretovaný ako skúška, či dokáže francúzska polícia vynútiť na svojom území zákon a nastoliť poriadok.

Poviete si, no a?

Tak moment, pamätáte si, ako sa doteraz o podobných aktivitách písalo? Kto po nich volal? A aké označenie okamžite dostal? Pamätáte si, aké to vyvolávalo protesty, ktoré podobný postup polície apriórne znemožňoval? Pamätáte si, aké protesty médií a ľudskoprávnych aktivistov vyvolával postup maďarskej polície pred rokom, ktorá sa snažila len o registráciu utečencov, pričom žiadne obydlia nikomu ničené neboli?  

Aj tu sa odohral zásadný obrat.

Téma si vyžaduje väčšiu pozornosť, ale mám pocit, že v uplynulom roku sa niečo zlomilo.

Nejde len o to, že nemáme v islamskom svete autoritu. My vieme, že ju nemáme. Nejde len o to, že americkí (britskí, francúzski...) voliči ostro odmietajú konsenzus elít. Sú ochotní riskovať, aby došlo k zmene. Trump a Brexit sú presne o tom. A napokon, zmena je taká hlboká, že to nemení len voličov, ale aj politiku a pacifikuje nedávny odpor. O tom sú utečenci.

To, čo vidíme okolo seba, je revolúcia. Niekde už prebehla, inde dobieha. Svet sa mení viac a prudšie, ako si mnohí vedia predstaviť.