Predseda KDH M. Majerský v rozhovore pre Postoj rámcoval prijatie novely ústavy ako uzavretie procesu a dokonca sa vyjadril, že KDH je teraz „slobodnejšie vstúpiť do vlády aj s liberálmi a progresívcami“.
Milan Majerský sa ale mýli. Párty ešte len začala. Nástrojmi, ktoré KDH novelou vložilo do rúk R. Fica, proces „vykosťovania KDH“ len začal.
Novela totiž v skutočnosti nie je primárne právnym problémom – ako je rámcovaná aj na stránkach Postoja. Je primárne politickým. Proces rozkladu štátu môže byť veľmi rýchly – stačí sa pozrieť na dnešné USA. A KDH dalo novelou R. Ficovi do rúk významný nástroj.
Konkrétne dva – nástroj na (väčšie) šikanovanie LGBTI osôb a vnútroštátny nástroj na spochybňovanie (nielen) práva EU. Toto, nie hlasovanie so Smerom, je ten skutočný problém novely.
Milan Majerský rámcoval v spomínanom rozhovore schválenú novelu ústavy slovami, že „nikomu neublíži“. To však nie je pravda a M. Majerský to veľmi dobre vie. Ublíži práve LGBTI ľuďom.
Na Slovensku existujú tisíce tzv. „dúhových rodín“, v ktorých páry rovnakého pohlavia vychovávajú deti, väčšinou biologické deti jedného z partnerov.
Ale na Slovensku nie je možné, aby si druhý rodič takéto dieťa osvojil. Ústavná novela teraz de facto znemožnila aj budúce prijatie legislatívy, ktorá by to umožňovala.
Novela na existencii takýchto dúhových rodín nič nezmení, tí ľudia „nikam neodídu“, budú tu naďalej a budú naďalej spoločne vychovávať deti.
Akurát im to významne sťaží bežný život. A ak napríklad biologický rodič dieťaťa zomrie, tak dieťa druhému partnerovi odoberú a pôjde do detského domova.
Podporovatelia novely ju obhajujú tým, že konzervuje súčasný stav. Ale to nie je celkom pravda. Diagnostické a zdravotnícke postupy a predpisy dnes, samozrejme, poznajú aj transgender či intersex osoby. Každá učebnica medicíny konštatuje, že máme dve pohlavia – a medzitým spektrum.
Ústava tým, že teraz definuje dve pohlavia, vymazáva z nášho právneho systému nielen ľudí s odlišnou rodovou identitou (transgender), ale aj odlišných tým, čo priamo novela definuje –„biologicky dané pohlavie“ (intersex). Odteraz pre náš štát neexistujú.
Lenže takýto ľudia vo faktuálnej realite existujú a vie to aj M. Majerský a vedia to aj čitatelia Postoja, ktorý sa napríklad problematike účasti intersex osôb v športe venoval.
Tým, že s ústavou musia byť v súlade nielen zákony, ale aj podzákonné normy a aj konkrétne štátne politiky, dáva novela do rúk štátnej moci veľmi efektívny nástroj na ich šikanovanie.
Čo štátna moc začne robiť určite (už predsa začala), je šikanovať týchto ľudí pri zmenách v dokladoch. Môže dokonca úplne zastaviť tranzície.
A toto sa môže diať ľuďom pochádzajúcim aj z kresťanských rodín.
Druhým problémom novely je, že nadraďuje vnútroštátne právo nad medzinárodné zmluvy.
Princípom medzinárodných zmlúv (nie všetkých) však odjakživa je, že stoja nad vnútorným právom. Je to tak preto, aby zmluvne dohodnuté veci platili, aj keď sa zmení vládca/politická reprezentácia v danej krajine. Ak sa jej zmluvné ustanovenia nepáčia, stále môže zmluvu vypovedať.
Obhajcovia novely tvrdia, že aj podľa Lisabonskej zmluvy sú predsa kultúrno-etické otázky v kompetencii národných štátov. Lenže po prvé, nejde len o EU, ale napríklad aj Európsky dohovor o ľudských právach a viacero ďalších medzinárodných záväzkov SR.
Po druhé, tak ako je novela napísaná, definuje „zvrchovanosť vo veciach národnej identity“ extrémne vágne, čiže sa pod takéto znenie dá „schovať“ všetko. Na toto upozorňovali aj naši právni experti, aj Benátska komisia. Márne.
A skutočne – prvou reakciou R. Fica na schválenie novely bolo, že mu pomôže s „bojom o ropu, o plyn“.
Čo to má s kultúrno-etickými otázkami?
Čaká nás neustály konflikt s EU, s medzinárodnými súdmi. Vojna ktorú Fico nemôže vyhrať, na ktorej konci však existuje jediné faktické riešenie – odstúpenie SR od zmluvy o EU...
Príklad témy, kde sa obidva nástroje, ktoré KDH venovalo Ficovi, dajú dokonale spojiť, sú spomínané dúhové rodiny. Väčšina štátov EU umožňuje nejakú formu partnerstva osôb rovnakého pohlavia aj adopciu detí takýmito pármi.
Európsky súd pre ľudské práva aj Súdny dvor EÚ vydali viacero rozhodnutí, kde sú práva týchto ľudí, do určitej miery, povinné rešpektovať aj štáty, ktoré to neumožňujú. A desaťtisíce dúhových rodín uzavrelo partnerstvo či adopciu v spomínaných štátoch EU.
Čo zabráni R. Ficovi, aby si cielene vybral takúto rodinu z prostredia povedzme blízkeho PS a štátna moc ju začala cielene šikanovať upieraním partnerstva, odopieraním rodičovských práv, prípadne rovno dieťa neodobrala? A rodina sa začala brániť aj cez medzinárodné súdy?
Oproti Šimečkovej mame či partnerke tak môže krásne živiť konflikt, ako v kultúrno-etickej tak nacionalistickej-proti EU rovine.
Toto bude prvá línia „vykosťovania KDH“ – prijímanie diskriminačných zákonov a konkrétne politiky proti LGBTI ľuďom a proti EU.
Druhá línia vykosťovania KDH bude táto – Smeru sa teraz podarilo spojiť kresťanstvo a „tradičné hodnoty“ s „hrádzou proti progresivizmu“. Za asistencie KDH.
Budúca spolupráca KDH s PS sa tak dostane pod Ficov komunikačný tlak: „Chcete ísť do koalície s progresívcami, keď ste skladali hrádzu proti progresivizmu?“
Toto Fico pred voľbami veľmi efektívne použil proti Hlasu. Kým Pellegrini hral stredovú medziblokovú pozíciu a držal neurčitú komunikačnú líniu, mal Hlas oproti Smeru preferenčne navrch. V momente, keď Pellegrini začal „skladať koalície“ a vymedzil sa voči budúcej spolupráci s Ficom, Fico túto nahrávku na smeč využil. A začal Hlas spájať s progresívcami. Fungovalo to výborne.
A s tým súvisí tretia vec, ktorú si ale KDH spôsobilo samo. Je neuveriteľné, že do tejto pasce vošlo druhýkrát... Svojou spoluprácou so Smerom na zmene ústavy totiž Smer legitimizuje v kresťansko-konzervatívnom priestore.
Namiesto zadefinovania svojej verzie pozitívneho kresťanského konzervativizmu a vymedzenia sa voči Smeru ako účelovému predstieračovi konzervatívnych hodnôt (čo nepochybne je) je teraz zo Smeru legitímny spojenec kresťanov – pri „ochrane tradičných hodnôt“.
KDH (ešte viac) pustilo Smer do svojho rybníka. A Smer v ňom rád bude loviť. Hra na najväčšieho kresťana – rozumej, najväčšieho odporcu progresívcov – môže začať.
Stačí mu percento-dve ani nie nutne k sebe, ale odlákať od „falošných kresťanov, ktorí sa chcú spojiť s progresívnym zlom“, aby Fico vyriešil problém účasti KDH v budúcom parlamente. A tým aj budúcej vlády dnešnej opozície.
Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Témou už nie je konsolidácia, opozícia je rozbitá a z „ochrany tradičných hodnôt“ sú zrazu dve „kladivá“. Ktoré Smer efektívne použije – a aj proti KDH.