Anketa o novele ústavy Schválilo sa, na čom sme sa v Novembri '89 všetci zhodli. Treba však opraviť nefungujúcu krajinu

Vybraným respondentom sme položili otázku, ako vnímajú prijatie novely ústavy a či podľa nich dochádza k posilneniu alebo oslabeniu práv občanov.

Roman Joch

vysokoškolský pedagóg a publicista, riaditeľ Občianskeho inštitútu v Prahe

Ústava sa nemá meniť často a už vôbec nie z malicherných príčin. A v ústave tie základné, samozrejmé pravdy obvykle nebývajú, ako napríklad že jedna plus jedna rovná sa dva alebo že sú štyri ročné obdobia. To v ústavách obvykle nebýva.

Ale stalo sa, že nastali obdobia, keď niektorí ideologicky vehementne popierajú, že jeden plus jeden rovná sa dva, považujú to za úzkoprsé a tvrdia, že jeden plus jeden môže byť aj tri, štyri, päť, šesť či sedemnásť a pol, ako sa kto cíti. A je to vraj jeho/jej/ich/oných sloboda.

Alebo tvrdia, že nie sú štyri ročné obdobia, jar, leto, jeseň, zima, že to je vraj diskriminácia jari, jesene a zimy, pretože všetky sú to leto.

Títo sa preto nemôžu čudovať, že príde reakcia, a ústavná väčšina slobodne a demokraticky zvoleného parlamentu vtelí do ústavy (to, čo by normálne nemalo byť nutné, totiž), že 1+1=2 a sú práve 4 ročné obdobia.

To sa na Slovensku práve stalo. Nič menej, nič viac.

Bolí ma, že sa menila ústava. Viac ma bolí, že bol dôvod ju meniť, že to bolo nutné. A najviac ma bolí, že túto zmenu common sense, ktorú vyvolali ideologickí fanatici – koledovali si o ňu, až si ju vykoledovali –, teraz oni považujú za ohrozenie slobody, demokracie a Európy.

V novembri 1989 s týmto common sense súhlasil každý.

Juraj Šúst

riaditeľ Inštitútu Ladislava Hanusa

Práve v tejto chvíli sa ukázala sila konzervatívneho ekosystému, ktorý sa snažíme v Inštitúte Ladislava Hanusa na Slovensku budovať. Iba za posledný týždeň bol v Bratislave pochod za život, niekoľko podujatí s Oliviou Maurel v spolupráci s nadáciou Fides et Ratio, Konzervatívne fórum naprieč politickým spektrom...

Schválenie novely preto vnímam určite pozitívne. Posilnenie rodičovských práv vo vzdelávaní, obmedzenie transgenderovej ideológie skrze definovanie dvoch pohlaví, ukotvenie adopcií a tak ďalej je dôležité: ešte včera samozrejmé pravdy vychádzajúce z ľudskej prirodzenosti, ktoré sa v súčasnom kultúrnopolitickom prostredí západných demokracií spochybňujú až odmietajú a nahrádzajú novým progresívnym hodnotovým a legislatívnym normálom. 

Prijatie novely môže byť a aj je potrebným korektívom a zároveň aj impulzom nielen pre Slovensko, ale aj pre ďalšie štáty Európy, aby posilnili občianske práva, účinne sa bránili pred sudcovským aktivizmom prichádzajúcim z medzinárodných inštitúcií a obnovili svoje civilizačné korene.

Viliam Karas po novele ústavyAk tu budeme takto hystericky blbnúť, privedieme národ na pokraj občianskej vojny

Jozef MajchrákMartin Hanus

Richard Rybníček

primátor mesta Trenčín

Ústava má byť kotvou istoty a pokoja, nie zdrojom zmätku. Každý zásah do ústavy by mal prameniť z múdrej a trpezlivej diskusie, ktorá má za cieľ slúžiť ľuďom, nie vytvárať nové nejasnosti.

Zmena, o ktorej hovoríme, vo mne však viac vyvoláva pochybnosti než nádej. Obávam sa, že neprinesie väčšiu dôveru, bezpečie ani lepšiu kvalitu života, ale skôr neistotu. Preto si želám, aby budúce rozhodnutia o ústave boli vedené pokorou, pokojom a hľadaním zhody, ktorá dá ľuďom jasnejšie pravidlá a väčší pokoj do života.

Jozef Filko

správca nadácie Fides et Ratio

Nadácia Fides et Ratio vníma schválenú novelu ústavy ako významné posilnenie práv občanov, ktoré chráni základné hodnoty a najzraniteľnejšie skupiny v našej spoločnosti.

Ústavný zákaz surogátneho materstva predstavuje revolučný krok v ochrane práv detí. Ako sme zdôraznili počas návštevy Olivie Maurel, ktorú na Slovensko pozvala naša nadácia, deti narodené z náhradného materstva nesú celoživotné traumy z odlúčenia od biologickej matky. Olivia, sama obeť tohto systému, osobne svedčila pred poslancami a verejnosťou o svojom utrpení.

Posilnenie práv rodičov vo vzdelávaní detí je ďalším kľúčovým prínosom novely. Rodičia – nie štát – sú prví vychovávatelia svojich detí a majú právo rozhodovať o obsahu ich vzdelávania v citlivých témach, o ktoré sa často vedú spory vo verejnej debate. 

Rovnako ústavné zakotvenie dvoch biologicky určených pohlaví nie je diskrimináciou, ale ochranou objektívnej reality a dôstojnosti každého človeka v jeho prirodzenosti. Kultúrna suverenita v etických otázkach oprávnene chráni našu národnú identitu pred ideologickým nátlakom zvonku.

Novela má širokú podporu – pripomeňme, že za ňou stojí 75 percent slovenských občanov. Nie je o obmedzovaní práv, ale o ich správnom pochopení. Slovensko sa pritom pridalo k rastúcej skupine krajín EÚ, ktoré presadzujú podobné hodnoty. Napríklad surogáciu zakazuje deväť členských štátov vrátane Francúzska, Nemecka, Talianska a Španielska. 

Viaceré ustanovenia novely sa navyše už dnes nachádzajú v právnych poriadkoch iných štátov Únie. V čase súdneho aktivizmu (príkladom môže byť niekoľko prelomových judikátov rakúskeho ústavného súdu bez konsenzu v spoločnosti) Slovensko ukázalo odvahu postaviť sa za pravdu a chrániť základné hodnoty západnej civilizácie.

Marcela Dobešová

Predsedníčka Fóra života, zakladateľka Áno pre život 

Juraj Vittek

katolícky kňaz, správca Farnosti Svätej rodiny v Bratislave

Všeobecná deklarácia ľudských práv schválená 10. decembra 1948 bola odpoveďou na dve svetové vojny a totalitné režimy, ktoré šliapali po ľudskej dôstojnosti. Od počiatku však tvorcovia deklarácie narazili na problém dohodnúť sa na tom, čo je základom ľudských práv.

Trefná je odpoveď Jacqua Maritaina: „Áno, dosiahli sme súhlas týkajúci sa práv, ale s podmienkou, že sa nás nebudete pýtať prečo.“ Niekto pripodobnil ďalší vývoj ľudských práv snehovej guli, ktorá sa nezadržateľne rúti a nabaľuje na seba stále nové a nové práva bez konca. Pričom niektoré sú už v priamom protirečení s tými z roku 1948.

Táto guľa nabaľuje nové a nové údajné a domnelé práva, ktoré nemajú žiadne iné zdôvodnenie ako ideologickú silu šikovne presadzovanú rozličnými lobistickými skupinami.

Kultúra ľudských práv, ktoré nás mali chrániť pred ideológiami, sa premieňa na istý druh náboženstva, na ideológiu, ktorá v každom momente diktuje, čo je politicky korektné, čo je pokrokové, čo sa smie a čo sa nesmie robiť alebo hovoriť, či dokonca si myslieť. Bez diskusie!

Právo na potrat, právo na surogátne materstvo, právo na ukončenie života, právo redefinovať manželstvo, právo na dieťa a tak ďalej. Pričom sa šliape po právach dieťaťa, práve na život a podobne.

Prečo sa to deje? Pretože sme neuznali, čo je základom ľudských práv. Cicero, Seneca či Marcus Aurelius boli presvedčení, že ľudská prirodzenosť spôsobuje, že všetci ľudia majú čosi spoločné a môžu vytvárať spoločenstvo, že táto prirodzenosť je prameňom práva: jestvuje ius gentium.

Prirodzený zákon prítomný v srdci každého človeka a stanovený rozumom je všeobecný vo svojich príkazoch a jeho autorita sa vzťahuje na všetkých ľudí. Vyjadruje dôstojnosť ľudskej osoby a určuje základ jej práv a jej základných povinností.

Súčasný relativizmus však takýto koncept prirodzenosti odmieta. A vraj nejestvuje nijaký základ ľudských práv ani ho netreba hľadať. A tak sa základom pre ľudské práva stáva akákoľvek svojvoľná politika lobistických skupín, ktorá presadzuje tieto domnelé práva netolerantným spôsobom, a každého, kto rozumne protirečí, vyhlási za nenávistného. Právny aktivizmus je silným prostriedkom na jej presadzovanie.

Novela Ústavy SR chce zabrániť, aby sa táto guľa dovalila do našej legislatívy bez diskusie, bez racionálneho diskurzu, len silou popularity ideológie v mene domnelých práv a silou preniknutia tejto gule do legislatív iných krajín či zoskupení.

Rast pravicových extrémistických a protisystémových síl v mnohých západných krajinách i u nás je dôsledkom tejto agendy. Aj ona ich živí.

Lenže väčšina slovenskej populácie túto agendu jednoducho neprijíma. A podobný trend vidno aj v USA či iných krajinách. Novela Ústavy SR podporuje ľudské práva, tie skutočné, a v istom zmysle berie zbraň z rúk populistom, ktorí sa ponúkajú ako záchrancovia.

Zástancovia týchto „progresívnych“ politík za každú cenu, ktorí sa s tým nevedia zmieriť, by si to mali uvedomiť tiež. Pre dobro našej krajiny.

Právnici o ústavných zmenáchČo budú znamenať v praxi? A naozaj nás vzďaľujú od EÚ a približujú k Rusku?

Postoj

Marián Zimmermann

detský psychológ a maratónec

Pravdupovediac, v aktuálnom rozpoložení posledných dvoch rokov, keď sa mi dramaticky znížila kvalita života skoro vo všetkých oblastiach, neviem oceniť novelu ústavy. Samozrejme, vnímam negatívny aktivistický vplyv ľavicovoliberálnej ideológie a jej reálne alebo hypotetické dosahy aj na život konzervatívcov. 

Na druhej strane sa obávam, aký nástroj to môže byť v rukách ľudí, ktorí dokázali zničiť špeciálnu prokuratúru a zbastardiť Trestný zákon. Aj ústavní právnici sa vo svojej rôznorodosti zhodujú na väčších alebo menších rizikách zneužitia novely ústavy. 

V situácii, keď doslova každý deň zisťujem, čo všetko na Slovensku nefunguje, mi pripadala táto téma ako výrazne nepodstatná. No najviac ma zarazilo, ako to celé nezvládli všetky opozičné strany. 

KDH svojou nejednotnosťou. Matovič nielen svojou (ne)voľnou rukou pre vlastných poslancov, ale aj hysterickým správaním. Pričom SaS a hlavne PS mu v prehnaných, emotívnych a nepremyslených vyjadreniach viac ako sekundovali. 

Premiér si mohol dať nejeden poldecák a užívať si divadlo, ktoré prehlušilo podstatnú tému pre Slovensko. Konsolidáciu verejných financií. Práve toto je podľa mňa aktuálnym ohrozením práv a slobôd Slovenska a jeho občanov oveľa viac ako prijatá či neprijatá novela ústavy.