Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
25. október 2016

Beh je metal i gospel

Do cieľa ostáva posledných päťsto metrov. Predchádzajúcich deväťtisícpäťsto som odbehol po boku svojho súpera. Tretí bežec zaostáva len o 10 metrov. Prší, je sychravý októbrový podvečer. Mám toho plné zuby a nevládzem.
Beh je metal i gospel

Vtedy na mňa skríkne tréner: „Ideš!!! Máš tam ešte jeden rýchlostný stupeň. Pridaaaj!!!“  Tak to skúsim a nohy už idú úplne proti hlave, zvyšujem tempo a spolubežec pomaly zaostáva. Štyristo metrov. „Ešte pridaj!“ Aspoň nespomaľujem, ale kruto si hryziem do spodnej pery. Tristo metrov. „Nespomaľuj!“ Reve na mňa znova tréner a ja sa opäť snažím zvyšovať kadenciu krokov. Dvesto metrov. Už nepočujem kroky druhého a vbieham do poslednej zákruty. Sto metrov. Vidím cieľ. Hlava nereaguje na podnety neurónov z dolných končatín. Prší ešte hustejšie. So zvieracím revom, ktorý vyjadruje bláznovstvo posledných stoviek metrov, prebieham cieľom. Prežehnávam sa a zastavujem stopky. Opretý o zábradlie sa snažím nadýchnuť, aby som vzápätí pogratuloval ďalším dobiehajúcim bežcom. (Smižany 2016)

Beh je radosť. Ale veľmi často je aj bolesť. Báseň Daniela Pastirčáka to vyjadruje najkrajšie „bolesť/ ostne /alebo pazúry/ alebo korene/ z ktorých vyrastám“.  Mnoho ľudí chce iba tú radosť, ale bolesť radšej nie. Preto dnes každý pobehuje, ale chýbajú nám skutoční bežci. Tie vzory pre naše rozmaznávané deti, ktoré chcú byť všade prvé, ale bez námahy. Ja som svoj prvý vzor vytrvalostného bežca našiel v dôchodcovi Emilovi, ktorý po päťdesiatke rapídne schudol a začal behať. Dedinský bežecký „blázon“ behával obrovské objemy kilometrov, do roka zabehol aj 3 maratóny (neodporúčam!), zmenil životosprávu, začal hrať hokej, posilňovať. Naposledy zabehol s operovaným umelým kolenom celú kráľovskú trať na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach. Na štarte sme stáli vedľa seba. Bol to môj prvý maratón. Cesta k nemu však bola veľmi dlhá.

Po detstve strávenom na dedinských futbalových lúkach som sa športovo úplne odmlčal počas obdobia vysokoškolských štúdií. Následne som si založil rodinu a na nejaký šport sa našiel čas akurát pri sledovaní futbalu a hokeja v TV. Až po narodení tretieho dieťaťa a prepuknutí zdravotných problémov som si povedal, že by s tým bolo treba niečo robiť. A tak som pomaly začínal s behom. Nesmelé zimné behy na pár kilometrov vystriedali letné pauzy (v lete treba na dedine robiť, a nie behať...). Ale znova a znova som sa k behu vracal. Pomohol mi už spomínaný vzor veterána Emila, ale aj darček od manželky vo forme sporttestera. Začal som pridávať na objemoch a skúsil som aj preteky. Prvý polmaratón som zabehol za 1:22:52. Druhý (na MMM v Košiciach) už za 1:18:06. O rok som sa zlepšil o ďalšie tri minúty a povedal som si, že to už potrebujem nejakú pomoc s trénovaním. Našiel som si trénera Martina Holečka a s ním spolupracujem dodnes.

Ktorýsi bežec rehoľník raz povedal, že vytrvalostný beh nie je o tom zabehnúť dlhú trať, ale mať schopnosť vytrvať v tejto aktivite. Práve pravidelnosť tréningov – posledný rok to bolo 6 až 7 dní v týždni – je pre bežcov dôležitá. Ale veľmi často aj ťažká. Ono, vstať v rannej tme, keď ešte všetci doma spia, a vybehnúť na hodinu či dve v každom počasí nie je pre normálnych ľudí najpríjemnejšie. Nehovoriac o ťažkých intervalových tréningoch. V čom je potom tá radosť z behu? Samozrejme, okrem ťažkých a dôležitých tréningových jednotiek mávam v bežnom týždni aj mnoho „vaty“. Teda pokojných, relaxačných behov, kde môžem pokojne rozjímať, pozorovať prírodu alebo sa modliť. Pocity po pretekoch sú tiež obvykle radostné.

Marián Zimmermann.

Beh má pre mňa aj duchovný význam. Cvičí ma v sebaovládaní, v schopnosti plánovať, prijímať bolesť, ale i prežívať radosť. A ešte pokore. Veď uznať svoje limity či nebehať, keď síce máte natrénované, ale prišlo zranenie, si vyžaduje niekedy viacej úsilia, ako zabehnúť maratón.

Inzercia

Keďže sa mi v roku 2016 už pod vedením nového trénera začalo celkom dariť, premýšľal som aj nad tým, ako môže byť táto moja aktivita ešte prospešnejšia Bohu. Tak som sa rozhodol, že ako poďakovanie „hlavnému sponzorovi“ si na vyhodnocovanie vezmem tričko s nápisom „Ježiš je víťaz!“.  Prosím, neberte to ako exhibicionizmus. Len chcem svedčiť o Bohu aj týmto spôsobom. A zároveň poďakovať. Tak ako ďakujem sponzorom za rôznu formu pomoci a beriem si na seba ich logá, tak pri dobehnutí do cieľa (hoc aj nevyhrám) sa prežehnám a zároveň chcem vzdať Bohu hold za jeho konečné víťazstvo svojím tričkom. Je v tom to Pavlovo: „Všetko môžem skrze toho, ktorý ma posilňuje.“

Môj beh je teda v symbolickej podobe často riadny „metal“ – vtedy, keď cítim, akoby mi čepele rezali do svalov, nohy mám v betóne a moje pľúca sťahuje železná kazajka. Avšak bez tohto koordinovaného bláznovstva by nebolo ani bežeckého „gospelu“, ktorý sa prejavuje v radosti z pohybu, z prekonávania sa, zo zdravia a ktorý chce chváliť Boha. 

 

Autor článku roku 2016 vyhral okrem iného aj sériu Tatry Prestige Tour a na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach dobehol do cieľa ako tretí Slovák.

Osobné rekordy: 10 km – 32:36, polmaratón – 1:12:39, maratón – 2:40:27

Foto: archív autora

Odporúčame

Socialistický, nie sociálny štát

Socialistický, nie sociálny štát

Kresťan nemôže ísť proti sebe samému a pridržiavať sa takého ideologického systému, ktorý sa zásadne protiví jeho viere a jeho chápaniu človeka. Pavol VI., apoštolský list Octegesima adveniens Solidarita, sociálnosť, prosociálnosť… Naša terajšia vládna zostava, no hlavne jedna zo strán, ktoré ju...