Ešte vyššie dane a odvody Vláda siahla po jednoduchej konsolidácii, odnesie si to ekonomický rast

Ako sa tento týždeň ukázalo, vláda sa aj v ďalšom kole rozhodla konsolidovať cez zvyšovanie daní a odvodov. Ak neberieme do úvahy vágne šetrenie na strane štátu, najväčšie sumy prinesú práve tieto opatrenia.

Najzásadnejší vplyv bude mať zvýšenie zdravotných odvodov zamestnanca o jeden percentuálny bod. Toto na pohľad malé zvýšenie prinesie podľa odhadov ministerstva financií v budúcom roku 358 miliónov eur.

Tieto peniaze pôjdu zdravotným poisťovniam, cez ktoré sa následne uhrádza poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Stámilióny eur pre zdravotníctvo

Pre zamestnanca to bude znamenať, že si na výplatnej páske nájde každý mesiac o niečo menšiu čiastku. Podľa výpočtov, ktoré na svojom Facebooku zverejnil expert na dane a odvody Jozef Mihál, človek s hrubou mzdou 1 400 eur si v čistom nájde od roku 2026 o takmer osem eur mesačne menej. Ročne tak príde o približne sto eur.

Zvýšenie sa rovnako dotkne aj živnostníkov a samoplatcov. Ak platia minimálne zdravotné odvody, v budúcom roku si každý mesiac priplatia o takmer 15 eur. Ročne sa im teda výdaje na tento účel zvýšia o 180 eur.

Ide pritom už o druhé zvýšenie zdravotných odvodov počas tejto vlády. To predchádzajúce prišlo hneď v prvom konsolidačnom balíčku, vtedy však išlo o zvýšenie zdravotných odvodov zamestnávateľa, na mzde zamestnanca sa teda neprejavilo. Znamenalo však zvýšené náklady pre firmy a naplno sa dotklo aj živnostníkov a samoplatcov.

Taktiež išlo o jednopercentné zvýšenie s tým, že malo ísť iba o dočasné riešenie, ktorého platnosť má skončiť v roku 2027.

Obe zvýšenia prinášajú do zdravotníctva stovky miliónov navyše, kritici však poukazujú na to, že kvalita či dostupnosť služieb to neodzrkadľujú. A nielen to. Odvody rastú, zároveň však rastie miera spoluúčasti pacientov na financovaní zdravotníctva. To znamená, že z roka na rok platíme u lekára viac za rôzne doplatky a poplatky.

Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou táto suma v roku 2024 dosiahla takmer dve miliardy.

Živnostníci si priplatia

Živnostníkom sa zároveň zdvihnú aj sociálne odvody. Dotkne sa to tých, čo platia minimálne odvody, čo je však 80 percent z celkového počtu. Od nového roka budú ich odvody o 20 percent vyššie.

Podľa Mihálových prepočtov to bude znamenať mesačné zvýšenie o 66 eur. Ročne tak živnostníci, ktorí platia minimálne odvody, zaplatia Sociálnej poisťovni o 793 eur viac. Štát by tak mal získať 102 miliónov eur.

Skončia sa aj výhody pre nových živnostníkov. Aktuálne sú prvý rok oslobodení od platenia sociálnych odvodov, od budúceho roka by malo toto obdobie trvať už iba šesť mesiacov.

Táto zmena by mala priniesť 119 miliónov eur.

Zvýši sa aj daňové zaťaženie pracujúcich, ale iba tých s vyššími príjmami. Tí, čo mesačne zarábajú do 4 282, nepocítia žiadnu zmenu, následne sa daň zvyšuje v päťpercentných intervaloch:

• do 4 282 eur (základ dane do 44-tisíc eur) bude sadzba aj naďalej 19 percent,
• od 4 282 do 5 875 eur (základ dane nad 44-tisíc eur) to bude 25 percent,
• od 5 875 do 7 302 eur (základ dane nad 60-tisíc eur) to bude 30 percent,
• nad 7 302 eur (základ dane nad 75-tisíc eur) to bude 35 percent.

Zvýšenie progresivity dane z príjmov by malo štátnej kase priniesť 206 miliónov.

Najvyššie v regióne

Na týchto štyroch daňovo-odvodových opatreniach vláda plánuje vyzbierať v budúcom roku takmer 800 miliónov eur. Ako však upozorňujú ekonómovia, zrejme budú mať aj negatívny dosah na ekonomickú aktivitu, čím sa ich výsledný vplyv zníži.

Slovensko má totiž už teraz jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení v Európskej únii a už pred ohlásením ďalšieho zvýšenia odborníci volali po jeho znížení.

Ukazuje to aj rebríček OECD, podľa ktorého sme v rámci daňovo-odvodového zaťaženia výrazne nad priemerom. Ten dosahuje 34,8 percenta, u nás je to 41,6 percenta.

Môžeme sa na to pozrieť aj inak. Daňové a odvodové príjmy verejnej správy by mali podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosiahnuť už v tomto roku najvyššiu úroveň od roku 1996 – 37 percent HDP. Ohlásené zmeny by mali toto číslo ďalej zvýšiť na 38 percent.

V Česku aj v Maďarsku sa táto hodnota pohybuje v okolí 34,8 percenta.

Vec však pre Slovensko vychádza ešte horšie, ak sa zohľadní podiel miezd na ekonomike.

„Implicitná daňová sadzba na zdanenie práce dosiahla na Slovensku už v roku 2023, čo je posledná hodnota zverejnená Eurostatom, úroveň 38,3 percenta, čo bola nadpriemerná úroveň v rámci EÚ a najvyššia hodnota v rámci V4,“ hovorí pre Postoj vedúci oddelenia rozpočtových analýz a prognóz rady Pavol Majher.

V posledných rokoch boli však prijaté ďalšie opatrenia, ktoré toto číslo ešte ďalej navyšujú a robí to aj nedávno predstavený konsolidačný balíček.

Za kritickou hranicou

Zvyšovanie daní a odvodov sa môže zdať ako ľahká cesta k navýšeniu príjmov. Ľudia oželejú osem eur mesačne a štát získa takmer 360 miliónov navyše.

Nie je to však také jednoduché a upozorňuje na to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

„Ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia má obzvlášť negatívny vplyv na budúci rast ekonomiky. Niektoré opatrenia ovplyvnia vývoj iba dočasne, iné môžu zanechať dlhodobé negatívne stopy,“ hovorí Majher.

Vyššie dane a odvody totiž neprinášajú iba zníženú spotrebu, ale znižujú i motiváciu zdaňovanú aktivitu vykonávať. Pri firmách to znamená menšie investície, u ľudí menšiu motiváciu uchádzať sa o zamestnanie.

Slovensko zároveň stráca konkurencieschopnosť v porovnaní s inými krajinami v regióne a ťažšie tak bude lákať zahraničných investorov. Menšie investície znamenajú menší ekonomický rast.

Prognózy ekonomického vývoja pritom neboli veľmi pozitívne ani pred ohlásením konsolidácie.

O teoretickom negatívnom vplyve vysokého daňovo-odvodového zaťaženia sa hovorí už dlho. Ako však upozorňuje Majher, „pri súčasnej štruktúre daňového zaťaženia však už platí, že dosahy na ekonomický rast už môžu byť citeľné“.