Na Slavíne pod ruskou vlajkou Druhý pokus o únos Povstania

Tento týždeň si prišli na Slavín pripomenúť Slovenské národné povstanie (SNP) aj členovia proruského spolku Brat za brata. Bol to celkom výpovedný moment.

Sovietske a ruské vlajky či georgijevské stuhy skombinované so symbolikou SNP vizuálne vystihujú, ako sa toto historické výročie už definitívne stalo súčasťou ideologickej výbavy rôznych radikálnych a extrémnych politických skupín.

Je to posun oproti minulosti, keď napríklad ešte v 90. rokoch pouliční bitkári a hrubokrkí politickí aktivisti väčšinovo vzhliadali k odkazu Jozefa Tisa, a ak sa mali aktivizovať okolo nejakého dátumu, tak to bol skôr 14. marec ako 29. august.

Aktuálna geopolitika a vojna na Ukrajine sa podpísali pod tým, že pripomínanie SNP sa stalo integrálnou súčasťou ideologického repertoáru aj tejto časti názorového spektra.

Jeho reprezentanti prezentujú SNP ako spoločný zápas Slovanov proti fašizmu, pričom napasované na aktuálne reálie stelesňuje „slovanstvo“ dneška Putinovo Rusko a fašizmus zase Zelenského banderovská Ukrajina.

Ako ďalší naratív funguje analógia s Červenou armádou, ktorá nás oslobodila od fašistov, a aj dnes nás práve Putin môže ochrániť pred novodobým fašizmom, ktorý sa šíri z EÚ, NATO a z Ukrajiny. A v tomto boji sa nám môže hodiť aj partizánska tradícia z časov SNP.

To, čo vidíme, je vlastne pokus o únos odkazu SNP. Za osemdesiatjeden rokov od tejto udalosti už druhý.

Ten prvý sa udial počas komunizmu, ktorého predstavitelia vo svojej interpretácii Povstania vymazali občianske odbojové skupiny a prezentovali ho ako udalosť, v ktorej hrala prím komunistická strana.

Keď túto ich líniu na konci 60. rokov spochybnil historik Jozef Jablonický, jeho kniha Z ilegality do povstania bola počas normalizácie stiahnutá z kníhkupectiev a knižníc a zničená.

Dnes vidíme snahu začleniť odkaz SNP do ideového arzenálu, ktorý je mixom proruskej a protizápadnej argumentácie.

Dnes tu zase vidíme snahu začleniť odkaz SNP do ideového arzenálu, ktorý je mixom proruskej a protizápadnej argumentácie a spochybňovania princípov liberálnej demokracie.

Od historickej pravdy to však má veľmi ďaleko.

Politicky bolo Povstanie konglomerátom viacerých prúdov, demokratických politikov (niekdajších agrárnikov, národniarov, skupiny okolo Vavra Šrobára...), dôstojníkov slovenskej armády a áno, aj komunistov, ktorí boli napojení na Moskvu.

Pochopiteľne, že Sovieti boli lídrami Povstania vnímaní ako kľúčoví spojenci. Boli členmi protihitlerovskej koalície a iba Červená armáda mohla povstalcom efektívne pomôcť. Sen o „sovietskom Slovensku“ však snívala len veľmi malá časť účastníkov Povstania.

Keď si prečítame Deklaráciu povstaleckej Slovenskej národnej rady z 1. septembra 1944, tak vidíme, že SNP malo tri základné ciele: zvrhnúť existujúci režim, obnoviť Československo aj s jeho demokratickou tradíciou a dostať Slovensko na stranu Spojencov, ktorými boli ZSSR, Veľká Británia a USA.

Orientácia na Sovietsky zväz bola, samozrejme, po mníchovskej skúsenosti silná aj medzi nekomunistickými politickými lídrami Povstania, ale tento pohľad mal vzhľadom na dobový kontext pragmatické príčiny a neboli za ním nejaké proruské či panslavistické motívy.

Nehovoriac o tom, že mnohí kľúčoví aktéri Povstania síce zdôrazňovali povojnovú spoluprácu so ZSSR, ale Slovensko či Československo videli jasne ako súčasť západného sveta.

Dôkazom sú napríklad Programové zásady Demokratickej strany, ktorá vznikla práve počas SNP a neskôr v roku 1946 vyhrala na Slovensku voľby.

V tomto dokumente prijatom v čase Povstania sa okrem iného píše: „Západná kresťanská kultúra bola a zostáva základom celého nášho národného upovedomenia a vývinu. Tieto zväzky chceme a musíme udržať v záujme ďalšieho rozvoja celej našej civilizácie. Preto chceme v zahraničnej politike sledovať svetový smer a spolupracovať nielen so Sovietskym zväzom, ale aj so západnými veľmocami, aby sme pomohli udržať a trvale zabezpečiť svetový mier.“

Keď dnes lídri Povstania ako Ján Ursíny, Jozef Lettrich či generáli Golian a Viest vidia, ako z neho niektoré kruhy robia inštrument vo svojom pochode proti Západu s Putinovým menom na perách, tak sa musia obracať v hrobe.