Najnižšia pôrodnosť od 2. svetovej vojny Francúzsko to berie ako tému národnej suverenity

V polovici júla sa vo francúzskych médiách objavila šokujúca správa – počas dvanástich mesiacov predchádzajúcich máju 2025 počet úmrtí prvýkrát od roku 1945 prekročil počet narodených detí.

Kým v tomto období bolo zaznamenaných približne 650-tisíc nových narodení, úmrtí bolo 651-tisíc. Pre väčšinu pozorovateľov a hlavných novín išlo o kľúčový bod, ktorý odštartoval predpokladaný rapídny demografický pokles počas nasledujúcich desaťročí.

Avšak aj toto číslo je skreslené, keďže podľa demografa Gérarda-Françoisa Dumonta bol počet úmrtí v metropolitnej (teda európskej) časti Francúzska vyšší ako počet narodení už minimálne od minulého roka. Do štatistiky celkového počtu narodených sú totiž zarátavané aj zámorské územia, ktoré si udržiavajú vysokú mieru pôrodnosti.

V metropolitnej časti Francúzska bola pôrodnosť v roku 2023 na úrovni približne 1,66 dieťaťa na ženu. To je hlboko pod úrovňou, ktorú mala na ostrove La Réunion (2,12), v Guyane (3,1) a na ostrove Mayotte, kde dosahovala až úroveň 4,5 dieťaťa na ženu.

Ako upozorňuje demografický inštitút INED, francúzska populácia by pri súčasných trendoch mala dosiahnuť svoje maximum už v roku 2044 a následne by mala začať klesať. Tento demografický pokles bude predstavovať obrovský problém pre stabilitu francúzskeho sociálneho a zdravotného systému, nehovoriac o znížení geopolitického významu.  

Počet narodených (zelená farba) a počet zomrelých (červená farba) za rok vo Francúzsku. Zdroj: x.com (François Geerolf)

Stále jedna z najvyšších pôrodností v Európe

Úroveň 1,66 dieťaťa na ženu je však stále jedna z najvyšších v Európe a je dokonca druhá najvyššia po Bulharsku (1,82). Francúzsko je tak vysoko nad priemerom EÚ (1,38), Slovenskom (1,49), ale aj pred škandinávskymi krajinami so svojimi silnými sociálnymi modelmi.  

Francúzsko zaznamenalo výrazný pokles pôrodnosti hlavne v posledných desiatich rokoch. Kým v iných krajinách je pôrodnosť pod hranicou nahradenia, teda 2,1 dieťaťa na ženu, už od konca 20. storočia a má klesajúcu tendenciu, Francúzsko zaznamenalo predovšetkým okolo roku 2010 dokonca prekvapivý nárast pôrodnosti.

V roku 2000 pripadalo na jednu ženu približne 1,9 dieťaťa, no toto číslo sa zvýšilo na 2 v roku 2006 a okolo tejto úrovne sa pôrodnosť držala až do roku 2014, v roku 2010 ju dokonca prekročila. Od roku 2014 však nastal rapídny pokles až na dnešnú úroveň. Prečo k tomu prišlo?

Ako je už zvykom v otázkach demografie, ide o súbor faktorov. Na zníženie počtu novorodencov má určite vplyv zhoršenie rodinnej politiky, ku ktorej prišlo v dôsledku reforiem socialistického prezidenta Hollanda. V nadväznosti na finančnú krízu v rokoch 2008 – 2009 prišla vláda s úspornými opatreniami, ktoré znížili strop na rodinné prídavky a daňové úľavy. 

Samotná finančná kríza, neskôr pandémia či vysoká inflácia a ich dôsledky mohli zároveň spôsobiť, že mnoho párov sa z finančných dôvodov rozhodlo mať menej detí alebo deti nemať.

Hlavným dôvodom je však zmena životného štýlu – páry majú deti neskôr ako ich rodičia. To je spôsobené hlavne dlhším vzdelávaním a dlhším časom, ktorý je potrebný na získanie stability v živote (nájdenie partnera, prvé zamestnanie, kúpa bytu a podobne). Pokles pôrodov následne nie je kompenzovaný vo vyššom veku, čo vedie k celkovej nižšej pôrodnosti.

Tento fakt je rozsiahlo zdokumentovaný v rámci viacerých francúzskych štúdií z posledných rokov. Vek, v ktorom má žena prvé dieťa, sa zvýšil z 24 rokov (1974) na 29,1 roka (2023). To by však nebol problém, keďže by to mohlo znamenať, že páry iba odkladajú ďalšie deti a neskôr, predovšetkým v tridsiatke, majú druhé, respektíve tretie dieťa. Koniec koncov, prieskumy ukazujú, že páry chcú mať viac detí, ako naozaj majú.

To sa však nedeje. Problémom je, že aj keď páry vo Francúzsku uvádzajú, že chcú mať v priemere 2,5 dieťaťa, fyzické obmedzenia im v tom mnohokrát zabránia. Ako ukazuje štúdia demografky Evy Beaujouanovej z roku 2023, rozhodnutie mať deti neskôr vedie k tomu, že ľudia nedosiahnu želanú veľkosť rodiny, a to predovšetkým zo zdravotných dôvodov a pre komplikácie spojené s vekom. A to aj napriek možnostiam, ako je umelé oplodnenie. 

Beaujouanovej rozsiahle dáta ukazujú, že pravdepodobnosť druhého dieťaťa sa u žien starších ako 35 rokov rapídne znižuje a že podiel žien od 35 do 39 rokov, ktoré by chceli mať deti, ale zostanú bezdetné, výrazne rastie.

Zvýšenie veku prvého pôrodu viedlo k tomu, že celková pôrodnosť žien nad 30 rokov sa od 70.  rokov 20. storočia vo Francúzsku mierne zvýšila a pôrodnosť žien pod 30 rokov sa znížila. Celkovo však došlo k poklesu pôrodnosti, pretože mierny nárast po tridsiatke nekompenzuje výrazný pokles pred tridsiatkou.

Francúzsky filozof Fabrice HadjadjModernita sa skončila, pokrok sa vyčerpal. Islam pre nás môže byť provokáciou k prebudeniu

Ján Cipár

Potreba zvýšenia pôrodnosti je nadstranícka

Zníženie pôrodnosti v posledných rokoch a jeho dôsledky sú vnímané vo Francúzsku vážne naprieč politickým spektrom. Prakticky všetky politické strany prichádzajú s návrhmi, ako pôrodnosť zvýšiť, samozrejme, s výnimkou radikálnej ľavice, ktorá v tom vidí útok na feminizmus. Slovami radikálne ľavicovej poslankyne Sandrine Rousseauovej: „Ženské maternice nie sú záležitosťou štátu.“

Prezident Macron sa v posledných rokoch tejto téme venuje čoraz viac. V roku 2024 vyzval na štedrejšiu rodinnú politiku a vyhlásil, že „Francúzsko bude silnejšie, iba ak oživí pôrodnosť“. V januári 2025 dokonca vyzval na „demografické ozbrojenie“ a prisľúbil nový plán na boj proti neplodnosti.

Pre Macrona a jeho vládu je zvýšenie pôrodnosti kľúčové aj preto, že pokiaľ bude pretrvávať nízka pôrodnosť, jeho dôchodková reforma z roku 2023 nebude mať taký pozitívny dosah, ako sa predpokladalo. Práve tá mala zabezpečiť udržateľnejšie verejné financie, ktoré sú medzi najhoršími v EÚ, nízka pôrodnosť však už prinútila analytikov prehodnotiť prvotné príliš optimistické predpoklady. 

Táto Macronova vlajková reforma, ktorá pre svoju nepopularitu rozpútala rabovanie v uliciach, by tak vôbec nebola prelomová a, naopak, vyžadovala by ešte ďalšie úsporné opatrenia, poprípade ďalšie predlžovanie odchodu do dôchodku.

Z konzervatívneho tábora sa téme pôrodnosti asi najvýraznejšie venuje Marion Maréchalová-Le Penová, ktorá vyzýva na zavedenie núdzového stavu v tejto téme a prijatie razantných opatrení.  

Provokatívna Tour de FranceAko cyklistické preteky stelesňujú deliacu líniu francúzskej ľavice

Ján Cipár

Výučba, rodičovská dovolenka či centrá pre páry

Ministerka práce Catherine Vautrinová, ktorá má vo svojej pôsobnosti aj otázky rodiny, prišla už v marci 2025 s veľkým plánom na zvýšenie pôrodnosti. V mnohých rozhovoroch pre médiá, ale aj vo svojich prejavoch v parlamente uviedla ako hlavný dôvod klesajúcej pôrodnosti práve posunutie veku, v ktorom majú ženy prvé dieťa.

V tomto smere má byť v učebných osnovách vzdelávanie o ideálnom veku na prokreáciu a o možných ťažkostiach, s ktorými sa páry môžu stretnúť. Zároveň má byť každý človek vo veku 29 rokov informovaný svojou zdravotnou poisťovňou o témach prokreácie.

Má dôjsť aj k zmene a zatraktívneniu rodičovskej dovolenky, ale jej presné parametre budú oznámené do konca roka. Okrem toho má prísť k vytvoreniu desiatok centier pre páry, ktoré hľadajú riešenia problémov s plodnosťou. V realizácii sú aj plány niekdajšej Macronovej premiérky Élisabeth Borneovej, ktorá prisľúbila vytvoriť do roku 2030 dodatočných 200-tisíc miest v škôlkach.

K opatreniam Vautrinovej sa v posledných týždňoch pridala aj komisárka pre deti Sarah El Haïryová, ktorá plánuje pracovať na vytvorení prorodinnej atmosféry v spoločnosti, ktorá bude deti vítať. Mnohé podniky či reštaurácie totiž vo Francúzsku nepovoľujú deťom vstup a rodiny tak diskriminujú. Práve na tieto firmy sa plánuje komisárka zamerať a v prípade neochoty k zmene plánuje otvorenie voči deťom vymáhať aj súdnou cestou.  

Ako ukazujú slová Macrona či ďalších členov súčasnej vlády, otázka demografie sa podobne ako obrana stáva témou národnej suverenity.