Päť postrehov z Maďarska a zo Srbska | Bol som sa pozrieť, ako sa žije Európanom pod čínskou nadvládou

Hneď za rohom máme dve krajiny, v ktorých sa autoritárski vladári vydali na pročínsku cestu – Maďarsko a Srbsko. Maďarský premiér Viktor Orbán a srbský prezident Aleksandar Vučić udržiavajú úzke vzťahy s režimom Komunistickej strany Číny a v posledných rokoch prilákali množstvo veľkých čínskych investícií.

Zatiaľ viazne iba Orbánov sen založiť vedľa nového národného štadióna prvý európsky kampus šanghajskej univerzity Fudan – okrem iného preto, lebo veľkolepý projekt (na jedenapolmiliardový čínsky úver) narazil na tvrdý odpor Budapešti, opozičnej bašty.

Ale dva obrovské čínske závody pre elektromobilitu majú začať s výrobou ešte do konca tohto roka: Segedínsky závod pre čínske elektroautá značky BYD sa stavia tak rýchlo, že som tam v nedeľu pred západom slnka dokonca videl pracovať zvárača, no a debrecínska baterkáreň spoločnosti CATL predstavuje s nákladmi 7,3 miliárd eur asi doteraz najväčšiu čínsku investíciu v Európe.

Číňania v Srbsku už dávnejšie kúpili železiareň, prevádzkujú najziskovejšiu baňu na zlato a na zelenej lúke postavili úplne novú železničnú rýchlotrať z Belehradu cez Nový Sad do Subotice, ktorá má v budúcnosti viesť až do Budapešti. Táto čínska investícia je medzitým smutne známa: pre rozsiahlu korupciu srbských subkontraktorov 1. novembra 2024 padol prístrešok čerstvo rekonštruovanej stanice v Novom Sade a zabil 16 ľudí. Megaprojekt čínskej rýchlotrate padol Srbom doslova na hlavu.

Svoje dojmy z cesty do „dolnej zeme“ Slovákov by som zhrnul takto: keďže čínske firmy málokedy komunikujú s európskymi médiami, ani ja som nezískal oficiálne stanovisko z čínskej strany, od nedele do utorka som sa však niečo dozvedel.

To najdôležitejšie pre mňa: Čína nie je jednoliata krajina, je svojím spôsobom kontinent a boli to samotní Číňania, ktorí ma na tejto ceste prekvapili najviac.

Optimista by povedal, že možno naša Európa kazí Číňanov minimálne natoľko, ako Číňania kazia nás...

Po prvé, čínske policajne stanice v EÚ

Čínsky režim si založil pre kontrolu svojich občanov v zahraničí sieť čínskych policajných staníc po celom svete. Jediným členskom štátom Európskej únie, v ktorom existencia aspoň dvoch takých policajných staníc je doteraz potvrdená, je Maďarsko.

Jedna stanica bola v minulom lete dokumentovaná na ulici Golgota pri čínskom trhu štvrte Józsefváros. Na budove bol oficiálny nápis čínskej polície mesta Qintian, pracovali tam čínski policajti. Nápis po medializácii odstránili.

V nedeľu podvečer som tam zbadal veľa Číňanov. Biedne oblečení odchádzali z práce na už zavretom trhovisku, postupne však prichádzali vyfešákovaní Číňania a Číňanky s vyžarovaním strednej vrstvy. Na budove, v ktorej pôsobila čínska polícia, už nebol nápis polície, ale jedného evanjelikálneho „čínskeho kresťanského kostola“.

To malo byť čo? Išlo o rafinovanú kamufláž čínskych komančov prenasledujúcich kresťanov alebo sa nemalý počet Číňanov obrátil ku Kristovi?

Z rozhovorov na mieste som získal dojem, že platil druhý variant: veriaci mi rozprávali, že čínska polícia sa odsťahovala a ich zbor nedávno zaujal jej miesto. Návštevnosť čínskeho kostola bola pekná, na bohoslužbu sem prichádza každú nedeľu vraj sto ľudí.

O našich spojencoch v Rumunsku, Taliansku, Poľsku a MaďarskuS Orbánom idúcim do vojny sa musíme rozlúčiť

Martin Leidenfrost

Po druhé, matka čínskych baterkární v Európe

Najväčší koncern sveta na výrobu autobatérií, súkromná čínska spoločnosť CATL, stavia na okraji Debrecína svoj závod. Ak sa tam postavíte a vyzeráte, že s kamerou nakrúcate stavenisko, priblíži sa biely športový mercedes, čínsky vodič spomalí, nepovie ani slova, ale nakrúca vás.

Spoločnosť v júli vyvolala rozruch tým, že z niečo vyše sto čerstvo nabratých Maďarov už vyhodila 80 až 90 percent – bez udania dôvodu. Šepká sa, že CATL si v skutočnosti chce dovážať robotníkov z Číny, Thajska a Vietnamu. Aspoň dlhoročný opozičný poslanec v mestskom zastupiteľstve Dr. Zsolt Zoárd Gondola hovorí o „troch až piatich tisícoch zahraničných“ robotníkoch.

Gondola je advokát, ktorý sa preváža na audine (tereniak – spaľovák, „full diesel!“), je proti všetkým čínskym investíciám v Maďarsku. Niekedy na jeseň sa dozvieme, či sa jeho obavy naplnili.

Po tretie, panázijské otrokárstvo

V Zreňanine, štvrtom najväčšom meste multietnickej srbskej autonómnej „pokrajiny“ Vojvodina, funguje od minulého roku čínsky závod Linglong. Vyrába pneumatiky pre rôzne európske značky. Robí tam 1 200 Srbov za priemerný plat 600 až 800 eur – a zrejme čoraz viac Aziatov.

Linglong je priam legendárny pre vykorisťovanie ázijských robotníkov počas stavebnej fázy fabriky. Nespočetnými kauzami sa zaoberali Európsky parlament, State Department a viacero ľudskoprávnych organizácií. Obeťami boli najmä Vietnamci a Indovia. Zreňaninskí výrobcovia gumy dosiahli vrchol svojej slávy, keď desiati čínski manažéri Linglongu zbili pätnásť Indov.

Včera ráno som si v Zreňanine všimol troch potrmavších mladíkov na prechádzke. Pochádzali z Bangladéša. Rozprávali mi, že budú pracovať pre Linglong, prišli však iba predvčerom. Zatiaľ sú spokojní...

Po štvrté, novosadská tragédia

Pondelok som strávil so srbskými opozičníkmi, ktorí sa aktívne zúčastňujú povstania proti Vučićovi, ktoré vypuklo po páde prístrešku a doteraz neutíchlo. Všetci vyslovili myšlienku, že Juhoslávia bola niekedy štátom, ktorý exportoval know-how do celého sveta, „stavala cesty, mosty aj železnice v Iraku, na Blízkom východe aj v Číne“. A odvtedy Srbsko tak degradovalo, že teraz Číňania stavajú mosty a železnicu Srbom.

V Novom Sade sa vynoril jeden prekvapivý detail: niektorí aktivisti proeurópskej protikorupčnej opozície, medzi nimi aj vedúci opozičný poslanec v mestskom zastupiteľstve Miran Pogačar, sa sami živia prácou pre Čínu.

Sú totiž učitelia, ktorí učia čínske deti online – v formáte one-to-one – angličtinu. Ambiciózni rodičia v Pekingu alebo v Šen-čene si nemôžu dovoliť platiť native speakera, ale učiteľa z cenovo dostupného Srbska áno.

Pogačar sa tak stal znalcom Číny. Povedal mi o čínskych deťoch jednu skľučujúcu a jednu povzbudzujúcu vec: 1. Niektoré z nich sú síce podrobené takémuto intenzívnemu drilovaniu, že „nemajú detstvo“, ale budú z nich inteligentní a efektívni ľudia, ktorí môžu nás Európanov prevalcovať. 2. „Ony myslia veľmi európsky, respektíve západne alebo americky.“ Sú vraj veľmi otvorení európskym hodnotám.

Povstanie v SrbskuNa pohrebe 19-ročného študenta Vukašina, obete korupcie z provládnej dediny

Martin Leidenfrost

Po piate, Číňania v tieni rýchlotrate

Vojvodinské mesto Vrbas sa nachádza na novej vysokorýchlostnej železnici. Úsek z Nového Sadu do Subotice je už dlho hotový, srbský režim však pre novosadskú tragédiu doteraz nenašiel odvahu pustiť vlaky.

Obec Vrbas je výrazne rusofilnou baštou čiernohorskej aj rusínskej národnostnej menšiny a Vučićovej vládnej strany. Podľa mestského dopravného inšpektora síce čínske stavbyvedúce firmy opravili maximálne 30 percent škôd, ktoré spôsobili ťažkými kamiónmi vrbaskej infraštruktúry, kamionisti a robotníci, ktorí robili na projekte, sú však zväčša spokojní – dostali nadpriemerný plat.

Tam, kde nový železničný násyp pretína obytnú oblasť, sú dva vyvlastnené domy, ktoré neboli zbúrané, ale doteraz sú obývané čínskym personálom. V pondelok neskoro večer pracovali čínski robotníci ešte na hotovej trati.

Stretol som sebavedomého čínskeho inžiniera, ktorý predtým postavil železnicu v Etiópii. Tvrdil, že železnica je napriek novosadskej tragédii safe. Na otázku, či to vie garantovať, povedal: „Garantovať to nevie nikto.“ Ďalší vyššie postavený Číňan odkázal, že nemá právo s médiami hovoriť.

Dvaja susedia dvoch čínskych domov zo svojej záhrady sledovali, o čom sa rozprávame. Jeden bol Rusín s kritickým pohľadom na miliardovú rýchlotrať, druhý bol potmavší polomaďarský srbský nacionalista.

Ukázalo sa, že postarší nacionalista robil pol roka na čínskej stavbe. Vraj zarábal mesačne 2 500 eur. Najprv som tomu nechcel veriť, to by predstavovalo päťnásobok priemerného srbského platu, potom však pupkáč vysvetlil: „Robil som pre nich bagristu 16 hodín denne, sedem dní do týždňa, bez jediného voľného dňa: 2 500 ti stále príde veľa?“

Bagrista sa napriek týmto neľudským podmienkam tvári, že je spokojný. Rozdáva cez plot feferónky zo svojej záhrady, vyššie postavenému čínskemu susedovi dá päť, mne tri.

Keď sa pýtam, prečo reportérovi z EÚ, do ktorej sa Srbsko oficiálne chystá, dal menej feferónok ako Číňanovi, odpovedá s jednoduchou ľahkosťou: „Lebo Čína je náš spojenec.“

A Európa veľmi nie.